Neskoro na druhé šance

PNP
Filmová história scifi
"Tadeto! Nemôžu byť ďaleko!"
Smreky a borovice všade navôkol vrhali dlhé tiene, načahujúce sa do tmy. A pomedzi ne utekali ľudia. Žiara pochodní prenikala temnotou lesa, letný vánok odnášal pach nenávisti, vyplašené hlasy pobudených vtákov zanikali v kliatbach a vyhrážkach, sprevádzajúcich skupinu dedinčanov, náhliacich sa za svojou korisťou. A pomaly ju dobiehali.
Svorka ostala pohromade, utekali spolu čiernou nocou, bežali pred ohňom hnevu, ktorý sa predieral porastom a hnal sa im v pätách.
"Nemôžem..." vzlykol Martin a spomalil, mohutné vlčie telo zľahka rozfrklo popadané ihličie, keď sa vyčerpaný zvalil na zem. Srsť na boku mal polepenú krvou, blysla sa v žiare blížiacich sa pochodní. Ostatní zastali, jazyky im trčali z papúľ, keď sa snažili lapiť dych.
"Tu sú! Pozor!" skríkol ktorýsi dedinčan. Mal hrubý, silný hlas - Martin v ňom spoznal starého pekára, u ktorého každý deň kupovali chleba.
"Obkľúčte ich!" kričal kováč.
"Janzo, kde si s tým lukom?!" zvolal pekár.
Sivá vlčica Mirbel sa mykla a sklopila uši dozadu, keď sa do stromu tesne za ňou zabodol šíp. Dedinčania ich obkolesili, štyroch vlkolakov, skrytých v chabom tieni útlych smrekov. Zatiaľ sa ale neodvážili priblížiť.
"Čo urobíme?" vzdychol hnedý vlkolak za ležiacim Martinom. "Nemôžeme ich predsa zabiť!"
"Toto sa nemalo stať... Nemalo-nemalo-nemalo..." krútil huňatou hlavou Martinov brat, vypleštené oči upieral pred seba a zúfalo sa rozhliadal po zužujúcom sa kruhu ľudí. Žiara ohňa prenikla až k Martinovi, odohnala všetok tieň, všetko bezpečie. Na tvárach dedinčanov bolo omnoho viac než hnev... Bola v nich šialená túžba po ilúzií spravodlivosti, po pomste za lož.
Prvý prehovoril pekár - hlasom zmeneným na nepoznanie, s tvárou skrivenou odporom: "Zabili ste Petra a ostatných zožrali, čo vy svine?! Diabol na zem zoslal vás, aby ste nás zbavili najslušnejšej rodiny v celom Hornom Kľúči! My všetci sme ich poznali a mali radi... Budete pykať..." jeho hlas sa zlomil do falzetu, no ihneď bol nahradený iným, ženským.
"Poznala som ich všetkých - Mirbel, Martina, Dalana aj malého Toma! Boli to tí najlepší ľudia na svete!" po tvári jej tiekli slzy, hánky beleli, ako zvierala rúčku metly. "Prečo ste si vzali práve ich? Prečo Doriových?!"
"Tak to nie je," vyhŕklo z Martinovho brata Toma, no povedal to hlasom tichým a piskľavým, hlasom, ktorí dedinčania určite nemohli počuť.
Prečo? bedákala Mirbel v duchu. Prečo si k nám musel prísť práve dnes, Peter? A vidieť, čo sme skutočne zač? Kiežby bola iná možnosť... Kiežby...
"A chudák Peter!" zakričal iný dedinčan. "Videli sme tú jeho ruku, ležal v kaluži krvi a na predlaktí... Pochutili ste si na nich, čo?! Na všetkých!"
Dedinčanovi odpovedalo súhlasné huhlanie davu.
"Toľko krvi som v živote nevidel!" vyhlásil dedko rozprávkar, ktorý ich v krčme vždy bavil veselými príbehmi, s nazlostenou tvárou. "Za to sa vrátite do pekla a dúfam, že tam zhoríte!"
"Na nich!" zreval niekto. Svorka sa primkla bližšie k sebe, ich otec Dalan, najmohutnejší vlkolak farby dubovej kôry skočil dopredu a výhražne zavrčal.
"Nebojíme sa! Teraz zaplatíš za ten masaker, syn pekiel!"
Dalan nečakal, kým ho starosta nabodne vidlami, chvatne skočil do strany a zboku ho napadol. Tesáky sa zaborili do jeho tlstej ruky. Starosta spadol a začal sa metať, ostatní sa nahrnuli cez neho a vôbec si nevšimli, že sa mení. Dalan vedel, že onedlho vypukne chaos. Dúfal, že to stihne.
Tí, čo nebojovali s Dalanom sa vrhli na zvyšných vlkolakov. Mirbel, v snahe ochrániť svoje deti, obskakovala okolo Toma a Martina a dravo vrčala, bolo ich ale príliš veľa.
Martin jediný dokázal hovoriť. "Počkajte!" povedal namáhavo, ako hlasno mohol. "Robíte chybu! My sme Petra nezabili, on len..." umlčal ho Janzov šíp, tentoraz mierený presne. Martinom myklo na zemi, laby rozhrabli hlinu a ihličie. Šíp mu zasiahol oko a zaryl sa do mozgu. Tom bolestne zavyl.
Vo chvíli, keď kováč zasiahol Dalana do hlavy a zvalil ho na zem, sa to stalo. Starosta sa premenil. V návale strachu zo svojho nového tela a jeho sily sa zahnal okolo seba labami, až odhodil dvoch dedinčanov a polámal im kosti. Pazúry sa mihali okolo neho, bol zmätený, dezorientovaný, útočil na všetko v dosahu, presne ako predtým Peter. Vyl a reval, neovládal sa, dedinčania okolo sa od neho vyplašene vzďaľovali. Po chvíli to ustalo, starosta padol ňufákom na zem a zmenil sa späť, na ruke rana od Dalanových zubov.
"My sme Dorioví," slabo zachrčal Dalan.
A vtedy to zbadali.
"Preboha! Starosta!" zvolal niekto.
"A Martin! To je Martin! Prestaňte, kurva prestaňte, nechajte ich, veď to sú..."
Ale bolo neskoro.
Neskoro na druhé šance.

Kr4b

Kr4b
That guy

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Pobudený by som nepoužil, pár slovíčok ti tam takto ušlo, ale v zásade dobrá poviedočka a ten plottwist na záver :-) za 8-čku
17.01.2015
Kr4b
Tak radšej "zobudený"? :D
17.01.2015
Marek Páperíčko Brenišin
"Prebudený, vyplašený" by sa hodilo viac podľa mňa :-D
17.01.2015
Kr4b
Vyplašený je použité v tej istej vete ešte trošku skôr, ale prebudený je dobré slovo. Hmm...
17.01.2015
Kr4b
Niekto mi tu dal "iba" 6 :/ Len by som rád vedel, čo sa onomu človeku páčilo, nepáčilo atď, PNP sa predsa len hodnotia trochu inak ako klasické poviedky a 6tka znamená, že je tu niečo riadne nedotiahnuté (inu, aspoň u mňa). Ona informácia by mi do budúcna aj mohla pomôcť, tak prosím, kľudne nech každý napíše svoj dojem, keď už má chuť hodnotiť :)
17.01.2015
Zemoneo
ja som dal 10 hneď ako som dočítal. Na PNP fakt super, rozsahom aj celkovým príbehom. Bavilo ma to, bol som zvedavý ako sa z toho vlci dostanú a bolo my ich ľúto. V duchu som kričal: "Sakra, veď počkajte a vypočujte si ich!!!" Naj z tejto várky :)
18.01.2015
Marek Páperíčko Brenišin
Kr4b, mám podobné problémy na svojich poviedkach :-) mne dal niekto tuším sedmičku, hoci každý v komentoch sa hlási k 8 :-D minimálne to potom mätie, pretože jednak neviem, čo sa tomu človeku rátalo a čo nie a k tomu sú aj trollovia, ktorí dajú 1, resp. 10, pretože majú takú náladu. Úprimne, rád som skôr, ak sa niekto zdrží, ale napíše, ako naopak :-)
18.01.2015
Kr4b
Nápodobne. A sám k tomu presne tak pristupujem, pretože mi to pripadá fér :) Nevšimol som si to len u seba - aj na tej tvojej a predtým na iných. Niekto sa holt niekam ponáhľa. Som ale za zavedenie riešenia, že možnosť hodnotiť sa sprístupní až PO napísaní komentu :)
18.01.2015
Kr4b
(Už sa o tom aj dosť rozprávalo, každý tu vie, aké to je, keď vám niekto dá nižšie hodnotenie, no svoj názor nezdúvodní ani len jednoduchým "Lebo mi nesedí tvoj štýl". Som si vedomý, že je to pre adminov práca naviac, napriek tomu zrejme nebudem jediný, kto by vám za to bol vďačný. Poviedku nech si prečíta kto chce ako chce a nech si jej dá koľko chce, ale nech k tomu aj napíše prečo. Koniec koncov, táto stránka, ako aj jej pravidelní návštevníci by mala pomáhať začínajúim i mierne rozbehnutím autorom. A vlastne každému, kto je ochotný tu publikovať plody svojej snahy :) Ďakujem :) )
18.01.2015
mayo
pekny napad, a spracovanie za hodinu tiez super. najprv som nechapal ako ich vlastne dokazali dobehnut, navyse predierajuc sa lesom, ved taky vlkolak ten musi bezat 50 za hodinu (ale bol zraneny, a ostatni na neho cakali... moja nepozornost). tiez som Ti dal sestku len som ju predtym obratil dole hlavou :)
05.02.2015
Kr4b
Vďaka :) Jasné, že to nie je dokonalé, ale som rád, že sa páčilo aj s ohľadom na čas :)
05.02.2015
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.