Stretnutie
Mysteriózna poviedka podľa skutočnej udalosti? Prečo nie! Po minulotýždňovom "návrate po rokoch" tu máme ďalší - Maroš u nás naposledy publikoval v roku 2011.
Mŕtva rieka ústila do mŕtveho jazera. Vo vzduchu sa vznášal zápach síry, ktorý občas rozfúkal chladný vietor vanúci dolu údolím. Kolesá jeho motorky zanechávali v pôde bielej od skryštalizovanej soli hrubú jazvu. Šiel už pol dňa touto pustatinou a cestou míňal dávno opustené hrdzavé zariadenia na spracovávanie vody z geotermálnych minerálnych vrtov. Keď dorazil k ústiu rieky zastavil a zahľadel sa na obrovskú bielu plochu pred sebou. V jej strede sa leskla vodná hladina čerená poryvmi vetra. Nad soľnou pláňou sa krútili vzdušné víry a dvíhali so sebou soľ, piesok a prach z okolitých kopcov. Na pravom brehu jazera sa črtalo zopár budov. Vydal sa k nim po rozbitej prašnej ceste.
Dedinu tvorilo len pár domov postavených z nepálenej hliny. Väčšina z nich bola opustená. Pred niekoľkými z nich postávali starci oblečení v otrhaných špinavých šatách a zvedavo pokukovali ako sa motorka a kúdoľ prachu približovali k dedine. V dnešných časoch už tadiaľto nikto nechodil a tak jeho príchod vzbudil záujem, ktorý ho znepokojoval. Zastavil pred veľkým kruhovým stanom pri hlavnej ceste. Vietor plieskal jeho plachtami a šnúry sa napínali pod poryvmi vetra. Pred stanom sedela útla žena oblečená do hrubých šiat, ktoré ju chránili pred vetrom a zimou, ktorá v tomto období už panovala. Pozerala na neho úzkou štrbinou v šatke, ktorou mala zakrytú hlavu aj tvár. Nehovorila nič, ale bolo zrejmé, že ho sleduje. Zosadol z motorky a oprášil zo seba vrstvu prachu, ktorú na ňom zanechala jazda.
„Tu hotel?“ spýtal sa jednoduchou angličtinou. Vedel, že komplikovanejšej vete by žena neporozumela. Prikývla a ukázala rukou do zadnej časti kruhového stanu. Nazrel dnu, ale pohľad ho neprekvapil. Podľa očakávania sa na zemi váľali špinavé matrace a na nich špinavé deky, ktoré pamätali už mnohých návštevníkov.
„Dvesto,“ povedala, keď vyšiel zo stanu. Na stav v akom ubytovanie bolo to bola vysoká cena. Vzdychol si.
„Iný hotel?“ spýtal sa ukazujúc na dedinu za sebou.
„Nie, všetci odísť. Len ja,“ zaznela odpoveď spod šatky. Jediný pohľad na dedinu mu potvrdil jej slová. Nesnažila sa ho presviedčať ani klamať.
Zahľadel sa na hory, kde sa v západe slnka vinula cesta k horskému prechodu. Naštartoval a zapol si prilbu. Čakala ho dnes ešte dlhá cesta.
Maros Markovic
Diskusia
Marek Páperíčko Brenišin
Hm, atmosféra bola, opisy skvelé, náznak záhady a mystérie tiež solídne brnkol na city, avšak...to bolo všetko. Dej slabý, je to len ako scéna, pričom nevravím, že momentka nemôže byť dobrá. Ale on vlastne prišiel, nechcel zaplatiť za ubytovanie a odišiel. Chýbal mi záver, pointa, niečo, čo by ma šokovalo. A tu to nebolo, pretože zrejme za taký stan by som dvesto nedal ani ja :-D k hodnoteniu: 4.
28.02.2015
Hm, atmosféra bola, opisy skvelé, náznak záhady a mystérie tiež solídne brnkol na city, avšak...to bolo všetko. Dej slabý, je to len ako scéna, pričom nevravím, že momentka nemôže byť dobrá. Ale on vlastne prišiel, nechcel zaplatiť za ubytovanie a odišiel. Chýbal mi záver, pointa, niečo, čo by ma šokovalo. A tu to nebolo, pretože zrejme za taký stan by som dvesto nedal ani ja :-D k hodnoteniu: 4.
28.02.2015
jurinko
jj, je to jedna scena. Preto nehodnotim. Ale rad by som hodnotil od niekoho, kto sem uz dlho nepisal, nieco poriadne, chcel by som vidiet, ci nastalo zlepsenie :-)
04.03.2015
jj, je to jedna scena. Preto nehodnotim. Ale rad by som hodnotil od niekoho, kto sem uz dlho nepisal, nieco poriadne, chcel by som vidiet, ci nastalo zlepsenie :-)
04.03.2015