Viem, že na začiatok by som sa mal zmieniť, kde a kedy sa to všetko začalo ale keďže viem, že na to dôjdete časom aj sami tak túto časť radšej preskočím a posuniem celý príbeh trocha dopredu, do čias kedy som začal s nahrávaním toho, čo sa udialo a čo v neposlednom rade dopomohlo vo vývoji Intergalaxií do ich terajšej podoby. V tomto príbehu už totiž uplynulo niekoľko tisícročí od takzvaného "Veľkého Intergalaktického Tepu". V prvom rade by som vám však chcel objasniť význam tohto názvu, lebo väčšina sa s ním ešte pravdepodobne nestretla. Hmm, ako by som vám ho len najlepšie vysvetlil? Už to mám. Myslím si, že na menšom príklade by to bolo asi najlepšie. Keďže viem že ľudská rasa, spomedzi iných živých bytostí, pozná ako funguje srdce. Najprv by som vás teda chcel poprosiť, aby ste si predstavili srdce, aby ste si či už predstavili alebo cítili jeho tlkot, jeho životodarnú energiu, jeho pocit keď tlčie a tým prináša život do ostatných častí tela. Možno sa to na prvý pohľad nezdá, ale aj univerzum alebo ako ho my voláme intergalaktický systém má svoj tep, keďže ide o živú bytosť. Faktom však je, že tep niečoho tak mohutného a rozsiahleho nemožno spozorovať len tak voľným okom alebo nejakým prístrojom. K takémuto tepu dochádza v prepočte zhruba tak raz za niekoľko svetelných rokov, čo znamená, že je v skutočnosti oveľa pomalší ako tep ľudského srdca. Ojedinele však môže dôjsť ku skorému tepu ktorý poznáme aj ako "vynútený" či umelý.

Určite Vás zaujíma čo môže spôsobiť takýto predčasný tep? No prv ako Vám odpoviem na túto otázku by som Vás chcel oboznámiť so samotným priebehom veľkého intergalaktického tepu. Najprv dochádza k uzavretiu univerzu, kedy sa univerzum uzavrie ako komora srdca. V tejto fáze dochádza k zmršteniu celého univerzu do veľkosti bowlingovej gule. Smutné na tomto procese je, že v skutočnosti zničí všetko, čo sa v univerze nachádza. Ale nebojte sa po tejto fáze totiž nastáva proces otvorenia, kedy dôjde k takzvanému "Veľkému tresku" a univerzum sa vráti do svojej predošlej veľkosti. Znamená to, že evolúcia začína od začiatku. Hlavným dôvodom prečo som použil výraz veľký tresk je, že vám asi najznámejší spomedzi všetkých výrazov používaných pre túto fázu daného procesu tepu. Nový život začína v jednotlivých Galaxiách, na jednotlivých planétach a to od úplného začiatku. No a keďže už zhruba viete ako prebieha proces veľkého intergalaktického tepu tak vám môžem konečne odpovedať aj na otázku prečo dochádza aj k skorému tepu. Povedzme, že existuje veľa dôvodov, ale tým najhlavnejším je azda presýtenie samotného intergalaktického systému. Čo v podstate znamená, že mocenská sféra sa dostane do štádia kedy sa stáva nekontrolovateľnou a nie je naďalej prínosom, ale skôr nebezpečenstvom pre samotné galaxie či univerzum. Ak dôjde k niečomu takémuto, je Najvyššia Intergalaktická Rada nútená vydať povolenie k umelému tepu z dôvodu zabezpečenia budúcnosti a existencie intergalaktického systému a tím galaxii ako takých. Ale nebojte sa k takémuto umelému tepu nemusí vôbec dôjsť čo je samozrejme tá lepšia situácia. Popravde dúfam že najbližší veľký intergalaktický tep bude prirodzený, čo by znamenalo, že máme pred sebou ešte kopu času, ktorý by som chcel v prvom rade využiť na prerozprávanie samotného príbehu Intergalaxií.

Ako o tomto všetkom viem? No povedzme, že ako jeden z mála som tu už niekoľko tisícročí. Viem že to sprvoti môže vyznieť divne, pretože dožiť sa tak dlho môže znieť dosť nudne či zdĺhavo dokonca aj smutne, keď si spomeniem koľko generácií som prežil, videl zostarnúť a nakoniec ,..., zomrieť. Keby som mal byť úprimný myslím si, že jedinci môjho druhu sa takto dlho ani nedožívajú a verte či nie už ani sám neviem z ktorej rasy pochádzam, ale to bude asi tým, že už dávno nie som tým čím som sa narodil. Nie že by som vyzeral ako nejaký mutant či hybrid s dvoma hlavami, siedmymi rukami či chápadlami, tak to určite nie. Popravde vonkajškom sa veľmi nelíšim od ľudskej rasy. Dokonca nie je vylúčené ani to, že možno pochádzam z Vášho druhu, ale kto vie? Faktom ostáva, že moje telo a dokonca ani duša nie sú veľmi rozdielne od tých ľudských, taktiež cítim emócie, mám dve ruky, dve nohy, vlasy a jednu hlavu s ústami, nosom, dvoma očami a dlhým rohom vytŕčajúcim my z čela a ešte ... No dobre, robím si iba srandu. Nemám totiž žiaden roh, takže v podstate vyzerám ako ľudská bytosť, aspoň to viem z určitosťou potvrdiť. Som si vedomý, že čas dokáže zmeniť viacero vecí. Preto ma vcelku teší, že moje telo a duša sa v priebehu času skoro vôbec nezmenili. Hlavne keď si pomyslím čím všetkým som si prešiel, či už tým dobrým alebo zlým. Moc to už aj tak ani nerozlišujem. Skôr to všetko poznačilo moju telesnú schránku, aj keď teraz ako sa nad tím zamyslím, tak ju to až tak vážne nepoznačilo. Ak neberiem do úvahy tých pár jaziev ktoré vnímam skôr ako pamiatky či spomienky na veľké udalosti z pomedzi ktorých niektoré otriasli dokonca samotnými základmi Intergalaxií.

Popravde niekedy by som na ne najradšej zabudol aspoň na podaktoré, tie bolestivejšie. Najmä keď viem, že väčšina dnešných obyvateľov Intergalaxií si už na ne tak či onak nepamätá a jazvy na mojom tele sú snáď ich poslednými pozostatkami. Problém je však v tom že niektoré z nich sú späté so spomienkami na blízkych priateľov a rodinu, čo mi pomáha prejsť aj krušnými časmi. Hlavne keď už neexistujú žiadne zmienky, dokumenty o ich živote a niet inej osoby, ktorá by si na nich spomenula. Dalo by sa povedať, že nebyť týchto spomienok, upadli by do zabudnutia. A práve toho sa bojím, že aj ja jedného dňa upadnem do zabudnutia a stane sa zo mňa jedna z tých bludných duší snažiaca sa dostať von z tej temnej a chladnej samoty. Mimochodom ak ste si mysleli, že sa azda najviac bojím smrti tak to už dávno v mojom živote nehrá žiadnu rolu, hlavne ak sa niekto dožije tak dlhého veku, nehovorím že smrť uvítam z otvorenou náručou, ale už mi to po toľkých rokoch nedôjde až také strašné. Dávno som sa s tým už zmieril. Mimochodom, keď už hovoríme o živote ako takom vnímam to skôr tak, že jeden sa proste narodí, žije a nakoniec zomrie. Taký je kolobeh života a jediné na čom záleží je ako dlho sa dožijete a ako vynaložíte s časom čo vám ostáva. Dúfam, že pokiaľ bude moja duša a rozum na správnom mieste a v poriadku, tak budem môcť aj naďalej dozerať nad budúcnosťou tohto nekonečného hviezdneho mora spolu aj s jeho obyvateľmi, ktorí tvoria jeho jedinečnú dušu. Popravde bez nich by boli Intergalaxie iba prázdnou schránkou. Síce so srdcom, ale bez duše. Preto sú to práve obyvatelia týchto galaxií, ktorý ich dotvárajú a vytvorili z nich to čím sú dnes; intergalaktický systém, ktorý poznáme pod zjednoteným názvom Intergalaxie.