Tonan odvrátil zrak a vybral sa smerom k schodom. Ulrich ho nasledoval. Vyšli spolu po schodoch a cez Tonanove komnaty sa dostali až do mágovej pracovne. Tam sa usadili do hlbokých kresiel a Tonan ho začal postupne oboznamovať s jeho ďalšou úlohou. Rozprával pomaly a zreteľne.

„Najprv ti vysvetlím, čo sa vlastne deje vo svete a potom ťa oboznámim s tvojou úlohou,“ začal Tonan, „existujú tri svety. Prvý je obyčajný svet, kam sa vydáš. Druhý je svet nesmrteľnosti a tretí je svet mŕtvych. V obyčajnom svete žijú ľudia svoje životy. Keď zomrú, ich duše putujú do sveta mŕtvych. Tam prečkajú, až kým nedostanú možnosť žiť v inom svete. Potom sa môžu sa vrátiť do obyčajného sveta a žiť ďalší život. Niektoré duše dostanú príležitosť žiť v svete nesmrteľnosti. A tak sa dostanú sem a žijú tu životy nesmrteľných. Toto by ti malo pre začiatok stačiť.“

„A čo moja úloha?“

„Tvojou úlohou bude vydať sa do druhého sveta a nájsť v ňom svojho otca, Míbula,“ povzdychol si Tonan.

„Prosím?“ vypúlil oči Ulrich.

„Bez neho svet, ako ho poznáme, zanikne,“ dodal zúfalo Tonan, „pamätáš sa na to, keď si bol malý? Spomínaš si, ako slnko osvetľovalo toto prekrásne mesto? Pamatáš, ako ťa matka brávala na prechádzky?“

„Na to všetko si pamätám, ale čo to má spoločné s mojim otcom? Čo je snáď stvoriteľ celého sveta?“ nechápal Ulrich.

„Presne tak. A jeho silou je práve svetlo. Teraz je však stratený a svet umiera,“ objasňoval Tonan, „musíš ho nájsť, Ulrich!“

„Ako?“ hlboko si povzdychol Ulrich.

„Veľa toho neviem. Môže vyzerať akokoľvek a byť kdekoľvek,“ odpovedal Tonan.

„Tak si to zhrňme. Posielate ma do sveta, kde som nikdy v živote nebol, hľadať človeka, o ktorom nevieme, kde by sa mohol nachádzať a vlastne ani nevieme ako vyzerá. Žartujete?“ uškrnul sa Ulrich.

„Ulrich,“ nestihol povedať myšlienku mág.

„Hlavne, že ste ma pripravili! To mi naozaj pomôže,“ pokračoval chlapec so sarkazmom.

„Myslíš, že by to tak tvoj otec chcel?“ otočil tému Tonan.

„Hm?“ nechápavo pokrčil čelo chlapec.

„Či by chcel, aby si prežíval v tejto krajine, namiesto toho, aby si ho šiel hľadať?“ dokončil myšlienku Tonan.

„Čo vy o tom môžete vedieť? Vo svete predsa existuje spravodlivosť! A ak sa stalo Míbulovi čokoľvek, stalo sa mu to právom,“ vyslovil vážne Ulrich.

„Čo môže vedieť pätnásťročný chlapec o spravodlivosti?“ začal sa hádať Tonan.

„Nebudem sa s vami hádať, Tonan Randihul. Vykonám, o čo žiadate. Vedzte však jedno, a to, že ak ho nenájdem, tak vám to spočítam,“ vyhrážal sa pokojným hlasom Ulrich.

„A ty, Ulrich, vedz, že svojho otca nájdeš. A keď ho nájdeš, tak ho za mnou privedieš,“ oponoval Tonan.

„Akým spôsobom sa mám vrátiť?“

„Dám ti zvitok teleportácie. Pomocou neho sa budeš môcť vrátiť do krajiny nesmrteľnosti. Avšak, ak ho stratíš, stratíš zároveň aj svoju cestu späť a tým pádom tam ostaneš uväznený,“ odpovedal a upozornil Tonan svojho učňa.

„Je nejaké miesto, kde by som mal začať?“ pýtal sa ďalej Ulrich.

„Odporučil by som ti začať v Badone, hlavnom meste Balónov. Vyhľadaj v ňom kráľovského sprievodcu Miliusa. Ak ti niekto má pomôcť, tak je to on,“ usmernil ho mág, „takže, si pripravený vyraziť?“

„Vy nejdete?“ zarazil sa Ulrich.

„Mal by som?“ pousmial sa Tonan.

„Tak predpokladám, keďže ste to vymysleli, tak by ste sa mohli aj pričiniť, no nie?“ snažil sa presvedčiť mága Ulrich.

„Prepáč, ale v krajine nesmrteľnosti je ešte veľa vecí, o ktoré sa musím postarať. Musíš konať na vlastnú päsť, Ulrich,“ pokrčil jemný úsmev mág, „a čaká ťa veľmi nebezpečná cesta.“

„Tak dobre, som pripravený vyraziť,“ opäť si hlboko povzdychol Ulrich.

„Veci som ti už pobalil. Vak máš položený na stole,“ ukázal Tonan, „tak teda Ulrich, veľa šťastia.“

„Vďaka,“ poďakoval sa Ulrich.

Ulrich vstal z hlbokého kresla, zobral si vak a odišiel do svojich komnát prezliecť sa. V tom istom čase urobil mág posledné prípravy, aby mohol Ulrich bezpečne opustiť svet nesmrteľnosti. Zakrátko sa učeň vrátil oblečený v učňovskej róbe. Učňovská róba je tmavší kus látky, nie veľmi výrazný, ale ani mizivý. Nosia ju prevažne začínajúci mágovia a učňovia. Bola navrhnutá a vytvorená tak, aby sa v nej ľahšie čarovalo. Inak na nej nebolo nič špeciálne.

Mladý učeň bol pripravený. Chytil Tonana za plece. Ten ich po chvíľke preniesol do druhého sveta. Objavili sa v čiernočiernej tme.

„Pamätaj, musíš sa vydať do Badonu. Vyhľadaj Miliusa. Míbul môže byť starý bradatý pán alebo mladý silný muž. Nezabúdaj, že toto nie je svet nesmrteľných,“ poučil ho Tonan a v momente zmizol.

Ulrich tak ostal zatvorený v temnote. Bol vyslaný nájsť svojho otca do neznámeho sveta, o ktorom nič nepočul, o ktorom nič nevedel. Teraz stál uprostred neho, sám a bez akejkoľvek pomoci. Na oblohe bolo vidieť azda len čierny mrak, ktorý akosi vo výške krúžil nad jeho hlavou. Okolo nebolo nič iné, len temnota. Ulrich sa musel zorientovať. Preto použil kúzlo odhalenia. To mu však toho veľa nenapovedalo. Ukázalo mu totiž len prach a zem, na ktorej sa nachádza. Začínalo to pre mladého Ulricha vyzerať beznádejne, keď zrazu začul v diaľke výkriky. Rozutekal sa za hlasom.

Utekal a utekal. Po ceste mnohokrát zakopol a spadol, ale vždy sa postavil a utekal ďalej. Po nespočetných pádoch a zakopnutiach zistil, že sa nachádza na kopci. V kotline obďaleč mohol vidieť oheň a záblesky a nebolo pochýb, že zvuky smerujú práve odtiaľ. Ulrich utekal slepo ďalej. Záblesky sa začínali objavovať čoraz zriedkavejšie, no oheň neustával, a tak mal neprestajne označený svoj cieľ. Bol čoraz bližšie. Po miernom svahu neprestával zakopávať o kamene a robiť kotrmelce až kým k ohňu neprišiel. Keď sa k nemu priblížil, zistil, že to nie je len taký obyčajný oheň, ale že pred ním horí chatrč. Zvuky vychádzali zvnútra. Použil teda mráz, aby mu otvoril cestu. Ulrich prečerpal takmer všetku silu kameňa moci na uhasenie požiaru. Vošiel dnu cez okno. Drevenú chatrč začal preskúmavať kúsok po kúsku. Nič nenašiel. Volal po neznámych osobách, ktoré mohli vyvolať takéto záblesky, no nik sa neozval. Čo mohol robiť mladý Ulrich ďalej? Mohol len ostať v dome a čakať. A tak aj urobil.

Učeň si našiel v dome pohodlný kus nábytku a urobil si na ňom pohodlie. Prečkával. Našťastie mu Tonan do vaku nabalil aj jedlo, takže o hlade či smäde neostal. Čakal hodiny, no nič sa nedialo. Po čase prišiel aj spánok a chlapca pohltil. Ulrich tak prvý deň prespal a doplnil si sily, ktoré po behu a čarovaní stratil.

Keď sa na ďalší deň učeň zobudil, ostal v nemilom prekvapení. Zobudil sa na ukrutnú bolesť ľavej nohy. Tá ho ťahala a škrtila. Ulrich kričal od bolesti, nedokázal ju nijak zastaviť. Po pár minútach prosil o pomoc, nech by už prišiel ktokoľvek. A stalo sa.