Deti robia hlúposti

Môžu nás niekedy chyby z detstva prenasledovať po zvyšok života? A je možné, že niekedy nestačí iba ľutovať, ale je potrebné zaplatiť najvyššiu cenu?
Podporte scifi.sk
Ilustračné obrázky k spacenews - Deti robia hlúposti
Ilustračné obrázky k spacenews - Deti robia hlúposti / Zdroj Disclaimer
Muž sa na stretnutie so smrťou neponáhľal. Jeho strieborný sedan bol jediným autom na úzkej a tmavej ceste.
Šoféroval opatrne, obe ruky mal pevne na volante a zákruty vyberal s citom. Asfalt bol suchý a po celý čas nestretol jediné auto, za čo bol vďačný.
Prvý krát v živote si sadol za volant s alkoholom v krvi. Nebol opitý, to ani zďaleka nie.
Keď máte 64 rokov, mali by ste už vedieť odhadnúť svoju hranicu.
Cítil však, ako mu alkohol spomaľuje reakcie a myšlienky sa pohybovali ako v hustom sirupe.
Pozorne sledoval hranicu, kde končil dosah diaľkových svetiel.
Čakal, že sa niečo nečakane vynorí z tmy uprostred cesty a raz sa mu skutočne zdalo, že sa na krajnici mihol pár oranžových očí.
Ale možno sa s ním iba zahrával unavený mozog.
Hlboké vrásky na jeho tvári ešte viac zvýrazňoval dokonale vyžehlený oblek.
Kravata ležala na mieste spolujazdca, až príliš mu pripomínala slučku okolo krku a nemohol s ňou voľne dýchať.
V aute bolo teplo.
Zo šedivých vlasov mu stekal pot, ktorý si zotieral mokrými rukami. Nepomohlo ani rozopnúť si vrchné gombíky na košeli.
Kúrenie však nechával zapnuté, jeho monotónne hučanie ho upokojovalo viac, ako tichý motor.
Aj keď zvyčajne Alex o sebe rozprával s optimizmom ako o mužovi v zrelom veku, dnes večer sa cítil ako dieťa.
Bol to detský strach, ktorý cítil. Dospelí ľudia sa boja zložitých vecí, ale deti sú priame, keď ležia s otvorenými očami v posteli presvedčené, že v tme pod nimi sa skrýva príšera.
Dospelý človek vstane a rozsvieti svetlo. Potrebuje presvedčiť sám seba, že tu nič nie je.
Možno to je dôvod, prečo dospelí v hororových filmoch tak ľahko zomierajú.
Deti často robia hlúposti, ktoré sú im odpustené. Aspoň zvyčajne to tak je, že po treste prichádza ponaučenie a zmierenie.
Tak prečo jeho staré chyby doháňajú znovu a stále po všetkých tých rokoch?
On bol dnes tým dieťaťom. Vedel, že pod posteľou niečo je, ale chystal sa skloniť cez okraj a preskúmať tmu. A ak to nebude stačiť, vlezie pod posteľ sám. Tam príšery patria.
Teraz sa mu zdalo, že spolu s tým ako jazdí tmou sa pohybuje zároveň proti prúdu čas. Presne 50 rokov späť, keď sa príšerou stal.
Rovnako ako teraz, bol aj vtedy začiatok decembra. Možno to bol aj rovnaký deň, Alex si na dátum nespomínal.
Bol vonku ešte s ďalšími dvomi spolužiakmi, v tom čase to boli jeho najlepší kamaráti.
Vodcom ich partie bol Martin, vysoký a bledý chalan s minimom telesného tuku.
Občas niekto zažartoval, že vyzerá ako Lurch z rodiny Addamsovcov. Nikdy však vtedy, ak by ho mohol Martin počuť.
Alex bol rád, že sa s ním kamaráti, pretože to bolo bezpečnejšie, ako mať ho za nepriateľa.
Patrik bol jeho dokonalým protikladom. Ak postava Lurcha Addamsa vystihovala Martinov výzor, Patrik bol jasný strýko Fester.
Keďže jeho sa nikto báť nemusel, prischla mu táto prezývka a už ho nikto z triedy neoslovoval jeho krstným menom. Chýbala iba plešina, ale postavu mal až komicky mohutnú na ôsmaka.
Niekto mu raz povedal, že je taký tučný, že si ani nevidí na vtáka, alebo ho má takého malého, že je to vlastne jedno. Fester vyzeral, že ani sám nevie, ktorá z tých dvoch možností ho má znepokojovať. Keď sa už smiali všetci, s rozpačitým výrazom sa k nim pripojil.
Alex bol rád, že má Martina na svojej strane, Fester si však kamarátov veľmi vyberať nemohol. Bolo záhadou, prečo práve jeho Martin nešikanoval. Úprimne, chlapec ako Fester bol na šikanovanie ako stvorený.
Dieťaťom už ale nemal zostať dlho, tak ako nikto z nich.
Ich detské črty začali miznúť s prvým akné, dievčatá sa začali zaobľovať na správnych miestach, ale najväčšia zmena bola v ich osobnosti. Práve vtedy deti začínajú strácať rešpekt pred dospelými a zisťujú, že autorita učiteľov a rodičov je často iba skrývaný strach.
Aspoň Alex, Martin a Fester si to uvedomovali a zatiaľ čo v predošlom ročníku sa iba občas zaplietli do problémov, teraz toto umenie dotiahli do dokonalosti. A ako správni rebeli sa vykradli von, aj keď to mali zakázané.
Domáce väzenie dostali včera, kvôli tomu čo sa stalo na hodine dejepisu. Včera boli plní ľútosti a pokory, dokonca aj Martin výnimočne počúval riaditeľov rev bez odvrávania. Keď však strach vyprchal, prišiel hnev a pocit krivdy.
Deti svoje hlúposti niekedy aj ľutujú. Avšak ich ľútosť je často nestála ako aprílové počasie.
„Stále neverím tomu, že nám tá sviňa zakázala všetky výlety,“ povedal Alex už asi tretí krát v ten deň.
Sedeli na hojdačkách detského ihriska, kde sa prestali hrávať už pred mnohými rokmi.
Nikto iný tu nebol. Sneh sa držal od minulého týždňa, v ľadovom vetre ale stvrdol na suchý betón a deti mohli na guľovačku zabudnúť.
Martin k nemu otočil svoju bledú tvár, už sa mu začali objavovať vyrážky ako malé vulkány pripravené explodovať. Medzi perami mal zvyšok cigarety, ktorá s každým slovom poskakovala.
„Tak tomu ver,“ povedal, „ešte nikdy som nevidel matku tak nasranú. Ak by sa vrátila z práce skôr a zistila že som tu, nevideli by ste ma do Vianoc.“
Alex neodpovedal. Martin iba málokedy spomínal svojich rodičov. Vedel, že otec s nimi nežije a prekvapilo ho, že Martina môže niekto kontrolovať.
Ale to asi všetky matky vedia, aj keď ide o chalana, akým bol Martin.
„Ja som našim povedal kam idem,“ uškŕňal sa Fester.
„Ty nemáš zaracha?“
„Nie. Mama na mňa síce nahučala, ale otec povedal, že Múmia je len stará zoschnutá kurva a že by sa nečudoval, ak by pod ňou tá stolička praskla sama od seba.“
Martin sa zasmial, ale Alex si odfrkol.
„To je typické. Nakoniec z toho vyjdeš lepšie ako my dvaja a pritom to bolo celé tvoj nápad.“
Fester len pokrčil mohutnými ramenami, ale tváril sa spokojne.
Múmia ich učila dejepis.
Bola to stará a krehká žena, zopár rokov pred dôchodkom. Všetci ju volali Múmia, pretože to bolo prvé čo vás napadlo pri pohľade na jej suchú, zvráskavenú pokožku a opatrné pohyby, akoby mala strach, že pri prudkom pohybe jej slabé kosti môžu popraskať.
Nudné dejiny vyzneli v podaní jej roztraseného hlasu ešte nudnejšie, historické popravy a detaily z koncentračných táborov boli len monotónne a ospalé minúty.
Táto žena už mala byť na predčasnom dôchodku a sedieť doma so svojimi mačkami, po ktorých bola cítiť.
Určite nepatrila do miestnosti plnej detí, u ktorých sa prebúdzala puberta. Boli beštie, ktoré striehli na každú známku slabosti.
Už od začiatku školského roku s ňou mali pravidelne niekoľko konfliktov, ktoré väčšinou skončili poznámkou alebo opisovaním po škole. Dráždiť ju sa stalo adrenalínovým športom, pri ktorom skúšali ako ďaleko sa môžu dostať bez popálenia.
A to sa stalo včera. Dostali sa za hranice krajiny Detská neposlušnosť, keď cez prestávku vylepšili drevenú stoličku za katedrou.
Mal to byť len vtip, pomsta za predošlú neohlásenú písomku. V skutočnosti sa Múmia mala iba zľaknúť a trochu zapotácať. Nechceli, aby skutočne spadla. Opakoval to pred riaditeľom aj rodičmi a skutočne tomu veril. Aspoň niekoľko ďalších rokov určite.
Stolička nepovolila, keď si na ňu Múmia sadla. Neozvalo sa ani žiadne vŕzganie starého dreva.
Vydržala necelú pol hodinu, čo bolo dosť času na to, aby ich napätie opadlo. Asi mali niekoľko skrutiek vybrať, ale nezostával na to čas.
Bola práve uprostred výkladu o priemyselnej revolúcii, keď sa naklonila dozadu, aby sa mohla oprieť.
Ozvalo sa prasknutie, keď zadná noha stoličky odpadla a Múmia zamávala rukami vo vzduchu, akoby skúšala vzlietnuť.
Nakláňala sa stále viac a viac šikmo a dozadu, až kým zvyšné tri nohy na dlážke neskĺzli a stolička sa s hlasným rachotom neprevrátila.
Múmia padala ako v spomalenom filme, jej hlava tesne minula roh tabule. Narazila temenom o stenu s hlasným klepnutím. Alex si presne spomínal na ten zvuk, znel prekvapivo duto, asi ako keď nakopnete futbalovú loptu. Na tréningoch si na to často spomenul.
Keď ju videli ležať na zemi s tvárou skrivenou bolesťou a celá trieda stála v šoku pri svojich stoličkách, dostal Alex strach, aký dovtedy nezažil. V panike si stále opakoval: To som nechcel, to bola nehoda, to som nebol ja.
To bolo ale včera a aj keď od začiatku vedel že sú v riadnej kaši, nebolo spravodlivé, aby ich takto potrestali.
Je pravda, že Festera neodhováral, ale bol to predsa on, kto skrutky povolil malým vreckovým nožíkom.
„Dvojku zo správania mám na háku, aj opisovanie a nejaký mikulášsky večierok,“ mávol rukou Martin, „štve ma lyžiarsky, na ten som sa tešil od septembra.“
Alex nemal na háku ani mikulášsky večierok, ale nahlas by to nepriznal.
„Na lyžiarsky seriem. To radšej budem sedieť celý týždeň doma,“ vyhlásil Fester.
Tento krát sa neveselo zasmial Alex zoskočil z lavičky na zem. Jeho podráždenosť rástla, keď videl Festerov ľahostajný úsmev.
„Jasné, že naňho serieš. Teba by žiadne lyže neudržali. A okrem toho, myslíš že ťa nechajú doma? Zaradia nás do mladších ročníkov medzi sopliakov.“
Na to Fester nič nepovedal, ale ten stupídny úsmev mu už zmizol z tváre.
„Pre teba to nebude tragédia,“ pokračoval zlomyseľne Alex, „aspoň si skúsiš aké to bude, keď budeš opakovať ročník.“
Fester sa postavil, na tvári mal ružové fľaky.
„Ty prepadneš, nie ja.“
„Fakt? A kto ti stále musí vysvetľovať matiku? Na budúcej písomke sa môžeš predviesť, Einstein.“
„Prestaňte,“ zašomral podráždene Martin a tiež zoskočil z hojdačky. Fester sa k nemu otočil, spodná pera sa mu triasla a ruky mal zaťaté do pästí.
„Ste otravní ako môj 5-ročný brat. Múmia povedala riaditeľovi, aby nám to všetko zakázal a vy sa tu hádate ako malé deti. Ak chcete na niekoho nadávať, tak nadávajte na ňu. Myslí si, že vyhrala, ale toto jej len tak neprejde.“
Chvíľu nič nevraveli, potom Alex prerušil ticho. Hnev z neho začal vyprchávať. On sa ako malé decko správať nebude.
„Máš nejaký nápad?“
Martin namiesto odpovedi odhodil zvyšok cigarety na zem a odpľul si.
„Ideme.“
Kým prišli k domu o niekoľko ulíc ďalej, zmizol aj zvyšok denného svetla.
Zastali v tieni, mimo dosahu pouličných lámp, aby ich nevidel nikto, kto by náhodou vyzrel von oknom na prázdnu ulicu. Všetci traja pozerali na posledný z radu domov, okná boli tmavé a studené.
Bol iba o niečo väčší ako garáž Alexovho otca. Celý dvor tvorila iba príjazdová cesta a na kúsku trávnika stála malá drevená kôlňa. V podobnej doma skladovali drevo a záhradnícke náradie.
„Vyzerá, že nie je doma. Nemá tu ani auto,“ poznamenal Alex.
„Škoda,“ povedal Fester, „to som jej chcel vylepšiť ostrým kameňom.“
„Drbe ti? To by si sa mohol rovno podpísať.“
„Kým nás nikto neuvidí, nemajú nám ako dokázať, že sme tu boli,“ prehlásil pokojne Martin a dal si na hlavu kapucňu.
„Počkajte tu.“
Potom prebehol cez osvetlenú cestu až k plastovej poštovej schránke. Bola zavesená na plote, ktorý obkolesoval dvor.
Sledovali zo svojho úkrytu v tieni, ako sa ju snaží vytiahnuť z kovového držiaku a pomáha si kopancami.
Po chvíli sa schránka so škrípaním uvoľnila a Martin ju víťazoslávne zdvihol nad hlavu, aby ju dobre videli. Potom ju hodil do snehu a začal po nej skákať oboma nohami.
Tvrdý plast hlasno praskal, ale vyzeralo to že si toho Martin nerobí ťažkú hlavu.
Prestal, až keď z nej zostali iba malé úlomky.
„Teda kámo, tá bude zúriť keď sa vráti,“ zahvízdal Alex, keď sa vrátil k nim.
„To by som chcel vidieť.“
„Aj ja pre ňu niečo nechám,“ uškŕňal sa Fester a podobne ako predtým Martin, prebehol až k bránke pred vchodovými dverami.
Nevideli čo robí, lebo im bol otočený chrbtom, ale odrazu začuli vodu dopadajúcu na kov.
Močil na celú bránku, snažil sa zasiahnuť najmä kľučku, ktorou sa otvárala.
Alex a Martin sa mohli potrhať od smiechu. Martin sa zvalil na kolená a držal sa za brucho, až sa Alex bál, že ten smiech prinúti niekoho zo susedov vyjsť von.
Ani on sám nevedel ovládnuť a utieral si slzy, keď sa Fester s jeho veľkým bruchom ponáhľal naspäť k nim a snažil sa zapnúť si v behu zips.
„Ošťal si si nohavice,“ oznámil mu Alex, keď bol znovu pri nich a Martin znovu vyprskol.
„Si na rade, Al,“ oznámil mu, keď sa utíšili.
Alex si premeriaval dom a drevenú šopu vedľa neho. Napadlo ho, že by mohol rozbiť okno kameňom, ale okamžite to zavrhol. Dostal lepší nápad.
Odbehol k neďalekému kontajneru na sklo a chvíľu sa v ňom prehrabával, až kým nenašiel čo hľadal.
„Čo s tým chceš robiť?“ spýtal sa zvedavo Martin, keď sa vrátil so zelenou sklenenou fľašou.
„Najskôr som tam chcel tiež našťať a šmariť to do tej drevenej šopy,“ priznal sa a Fester sa začal znovu smiať, „ale táto gebuzina smrdí tak, že to odtiaľ bude vetrať ešte týždeň.“
Spokojne zdvihol fľašu pred oči, aby im ukázal že je v nej ešte asi tretina tmavej tekutiny.
Všetci ju očuchali a uznali, že fakt smrdí horšie ako šťanky.
„Podaj mi dynamit a zapaľovač,“ požiadal Festera a tomu zasvietili oči vzrušením.
Fester mal od otca (ktorý zrejme nebol o nič príčetnejší ako jeho syn) delobuchy hrubé ako palec na nohe.
Volali ich dynamit pre červenú farbu a silu, z ktorej im pískalo v ušiach ešte dlho potom, ako ich odpálili. Bolo ich len 10 a dnes polovicu už minuli. Toto ale bude stáť za to.
Poriadne obzrel šopu, ktorá stála hneď vedľa domu. Jediné okno na jeho strane bolo dosť malé a bez skla. Bude mať iba jeden pokus.
Najskôr delobuch vložil do hrdla fľaše a podržal ho tak, aby zápalný koniec trčal von ako odseknutý prst.
Teraz prichádza tá horšia časť. Musel delobuch zapáliť, ale nepustiť ho do fľaše skôr, ako dohorí zápalná zmes. Ak by nebol trpezlivý, delobuch by vo vode zhasol.
Takto mu ale zostávali len 3 sekundy, aby ho stihol odhodiť. Radšej nemyslel na to, čo by sa stalo ak by vybuchol ešte v jeho ruke.
Deti ale robia hlúposti, a tak priložil plameň zapaľovača k fľaši. Ruky sa mu pritom trochu triasli.
Delobuch začal okamžite syčať a prskať žlté iskry.
Do tváre sa mu dostal prenikavý zápach síry a hrozilo, že sa rozkašle.
Narovnal sa a pripravil sa na hod, srdce mu divoko tĺklo a mal chuť pustiť delobuch na dno a nečakať.
Iskrenie náhle prestalo.
Teraz!
Uvoľnil zovretie a delobuch spadol do fľaše. To už ale mal ruku napriahnutú a vysokým oblúkom ju hodil smerom k oknu. Zdalo sa že letí nekonečne dlho, ale presne.
Alex bol už presvedčený, že fľaša vybuchne ešte počas letu a sklenené črepy sa rozletia všade naokolo, do snehu a do jeho tváre. Napadlo mu, či by si stihol zakryť aspoň oči a predstavoval si, aké by to bolo mať v nich drobné sklenené ihly.
Fľaša už ale bola vo vnútri malej šopy, keď sa ozval výbuch a zvuk skla narážajúceho do dreva.
Záblesk svetla, ktorý vždy sprevádzal výbuch, bol však iný. Bol jasnejší a sfarbený domodra.
Z malého okna vyprskli kvapky horiacej kvapaliny.
Tekutý oheň dopadal so zasyčaním do okolitého snehu.
Ticho trvalo iba zlomok sekundy, keď vnútro šopy začali pohlcovať plamene. Vzplanula ako suché lístie a tekutý oheň pokryl aj strop.
Nocou sa začal šíriť neľudský krik plný bolesti a paniky.
Prichádzal zvnútra pekelnej vyhne, ktorá ešte pred pár sekundami bola obyčajnou drevenou búdou.
Desivý orchester hlasov vyl do noci v agónii, keď sa z plameňov vyrútila malá ohnivá guľa a pobehovala na zasneženom dvore v snahe nájsť úkryt.
Bolo to zbytočné, plamene sa jej držali a nepustili, až nakoniec zastala a horela iba zopár metrov pred Alexom. Sneh v jej okolí sa začal topiť a vzduchom sa šírili zmiešané pachy chemikálie, spálených chlpov a ešte niečoho, čo cítil doma v nedeľu pred obedom.
Zdalo sa, že pečené mäso páchne podobne či už ide o králika na prestretom stole, alebo mačku ležiacu na zasneženom trávniku. A možno by takto páchlo aj ľudské mäso.
V tom okamihu bol o tom Alex presvedčený.
Medzi plameňmi sa naďalej ozývali zúfalé zvuky tvorov, ktoré nevedeli v panike nájsť cestu do bezpečia.
Koľko ich bolo? Desať? Alebo viac? A čo ten slabý piskot, ktorý medzi ostatnými takmer zanikol?
Zdalo sa mu, akoby vrástol do zeme a hodiny sledoval, čo sa deje pred ním.
Na rameno mu dopadla ruka.
Otočil sa a videl Martina, ako mu hľadí do tváre ešte bledší ako zvyčajne. Oči sa mu leskli a odrážal sa v nich vysoký oheň.
„Musíme vypadnúť!“
Alex nevedel, čo robiť. Nevedel ani to, či môže niečo urobiť. Martinova vydesená tvár ho však vtiahla naspäť do reality a keď sa nepozeral na plamene šľahajúce do noci, ich hypnotická sila ho prestala spútavať na mieste.
Bojuj, alebo uteč. To je inštinkt, ktorý riadi životy všetkých živočíchov bez výnimky.
Alex pred touto otázkou stál práve teraz prvý krát v živote a vybral si možnosť, ktorú by si v 14 rokoch zvolil každý. Bez toho aby tušil, že ju bude o 50 rokov ľutovať.
Ten pach a zvuky bolesti ho však prenasledovali nasledujúce týždne a mesiace spolu so strachom, že niekto príde na to čo sa stalo.
Vedel, že o tomto by nedokázal presvedčivo klamať a myšlienka na stretnutie s Múmiou ho desila viac, než čokoľvek iné.
Múmia sa však do školy už nevrátila. Po Novom roku dostali náhradu a riaditeľ oznámil, že Múmia odišla zo zdravotných dôvodov na predčasný dôchodok.
Malý požiar šopy nebol žiadne tajomstvo, ale nikto zrejme nevedel o tom, že by sa týkal aj mačiek, ktoré Múmia tak milovala. Alex sa na to neodvažoval spýtať ani vlastných rodičov.
Po nejakom čase z neho strach opadol a prišli dni, kedy na požiar už takmer nepomyslel. Nikdy však úplne nezabudol, o čo sa postarali jeho noví sprievodcovia.
Mačky stretával na každom kroku. Najskôr si myslel, že si ich iba viac všíma. Po pár mesiacoch bol ale presvedčený, že ho sledujú ako tichá pripomienka toho večera.
Videl mačku sedieť osamelú na lavičke počas futbalových tréningov.
Ďalšia sa občas prechádzala pred ich domom ignorujúc brechot okolitých psov. Čierny kocúr ho pozoroval z tehlového múriku v deň, keď sa ženil.
Vždy boli nejakým spôsobom s ním, túlavé mačky aj tuční bytoví miláčikovia ho pokojne sledovali s úzkymi zreničkami a čakali.
Až v jeden májový deň pred 25 rokmi sa dočkali.
Jeho dcéra Andrea mala vtedy 9 mesiacov, keď ju nechal bez dozoru na dve minúty vyhrievať sa v kočíku pri otvorených dverách na terasu. Jej hlasný plač ho prinútil vybehnúť z toalety s napoly stiahnutými nohavicami.
Na perinke sedela veľká pruhovaná mačka a bez pohnutia mu pozerala do očí.
„Zmizni!“ vykríkol a vzal zo hrubý časopis, ktorý bol najbližšie. Stočil ho do tvrdého obušku, ale to už mačka zoskočila na zem a za zlomok sekundy mu zmizla z dohľadu.
Andrea bola hlboko poškriabaná.
Tenké a červené stopy po pazúroch sa jej tiahli od koreňa nosa až po bradu.
Mala šťastie, že neprišla o oko.
Lekár sa snažil ako mohol, ale napriek tomu jej zostalo na tvári zopár viditeľných jaziev.
Najväčšia bola biela ako prvý sneh a narušovala jej peknú tvár.
V ten deň rozmiestnil po dvore niekoľko otráv na potkany, ale mačky sa ich nedotkli.
Neuspokojil sa s tým a niekoľko dní striehol na dvore s nabitou vzduchovkou.
Zdalo sa, že ho odvtedy prestali sledovať.
Možno si už vybrali svoju krvavú odplatu.
Napriek tomu v cítil pach spáleného mäsa vždy, keď sa pozrel na Andreine jazvy.
Naposledy to bolo dnes v nemocnici, ale na jej tvári pod všetkými hadičkami ich takmer nebolo vidieť. Tak splývali s jej bledou pokožkou.
Cítil, ako sa k tomu miestu blížil a skutočne uvidel nasprejované červené čiary na asfalte a napravo vedľa cesty poškodené zvodidlá.
Tu sa to stalo.
Zastal na krajnici a vypol motor. Nastalo neobyčajné ticho.
Svetlá zhasli a na pár sekúnd nevidel takmer nič, kým si jeho oči začali zvykať. Za oknom rozoznával slabé obrysy stromov.
Andrea pred dvomi dňami na rovnakej ceste došla tiež k tomuto miestu, na rozdiel od neho však v aute nebola sama a na rozdiel od neho nezastala z vlastnej vôle.
Podľa jej vlastných slov, keď sa po operácii na pár minút prebudila, jej pred autom prebehlo malé zviera.
Vynorilo sa z lesa pár metrov od nej a tak inštinktívne strhla volant na stranu. Auto narazilo do zvodidiel a prevrátilo sa na strechu.
Kotúľalo sa mimo cestu, kde ich zastavili až okolité stromy.
Mala šťastie, že nestratila vedomie a dokázala tak privolať pomoc aj napriek niekoľkým zlomeninám a bolestiam v bruchu.
Druhý pasažier, ktorému do narodenia chýbali 3 mesiace, také šťastie nemal.
Sedel tu niekoľko minút, okná sa z jeho plytkého dychu zahmlili a tak nevidel von.
Zdalo sa mu ale, že sa vonku niečo hýbe a počul tiché cupotanie na streche a kapote.
Koľko ich prišlo vyrovnať staré účty? Koľko sa ich prišlo pozrieť, ako sa vzdáva?
Vzduch bol ťažký a vlhký, nahmatal spínač na dverách a pootvoril okno. Na spotenej tvári pocítil studený vánok prenikajúci dovnútra a spustil okno celé.
Chlad ho rýchlo preberal a účinky alkoholu vyprchávali rýchlejšie, ako by si želal.
To nie je dobré. Chcel to mať za sebou skôr, než ho opustí odvaha.
Dúfal, že to že sem prišiel, bude stačiť na splatenie celého dlhu. Jeho rodina si už úroky odniesla.
Oprel si hlavu o sedadlo a zavrel oči. Cestu mali voľnú.
Počul, ako v tme okolo auta škrabú stovky pazúrov po asfalte.
Okno nechal otvorené, aj keď dieťa v ňom kričalo, aby to nerobil. To dieťa bolo presvedčené, že v pod posteľou je príšera.
Ale deti môžu robiť hlúposti. A niekedy si ani neuvedomujú, na ktorej strane posteli ležia.

Inferio

Inferio

Diskusia

Zemoneo
Páni, dal som deviatku, paráda, len tak ďalej.
24.04.2016
Inferio
Fíha, ďakujem! Ani nevieš, ako si ma potešil :)
24.04.2016
Milan Smolka
Moja deviatka bola prva :-)
25.04.2016
Inferio
Ďakujem :) je to prvá poviedka, čo som napísal keď sa po 8 rokoch vraciam k písaniu, takže je to pre mňa veľké povzbudenie :)
26.04.2016
Veronika Valent
Za mňa sadisticky-hororová poviedka o vracajúcej sa karme vhodná do čítaniek literatúry pre školy.. Určite by zachránila viacero mačacích, učiteľských a aj detských osudov.
Ešteže ja aj moje deti máme s mačkami dobrý vzťah. :-)
26.04.2016
Inferio
Veronika teraz neviem, či tou literatúrou pre školy narážaš na štýl a spracovanie, alebo len navrhuješ strašiť deti pred týraním zvierat :D
26.04.2016
Aleš Horváth
len som to chcel preletieť očami a zrazu som bol na konci ... vtiahlo ma to.
jedine čo som nepochopil bolo to prečo si jeho dcera a jeho vnuca odniesli čo patrilo Alexovi. Z tohto pohľadu viem pochopiť tu sebevraždu, aby si to niekto dalsi z rodiny neodniesol.
01.05.2016
Inferio
Alessi, vďaka za prečítanie a hodnotenie :) chcel som pri spálení šopy naznačiť, že zhorelo zaživa viac mačiek, vrátane mláďat. To bol ten "slabý piskot", čo Alex počul. Preto mačkám nestačilo, ak by ho zabili hneď a čakali na dlhodobú pomstu na jeho rodine.
01.05.2016
Aleš Horváth
Aha. Uvedomil som si, že tam bolo viac mačiek. Pripadalo mi to tak, že Múmia ako stará osamoená pani chovala v šope mačky, Len má to jeden háčik, mačky nežijú 50 rokov, či ak zhoreli všetk, tak nemohli tie čo prežili spáchať pomstu. Ale beriem ten príbeh taký aký je.
A pochopil som, prečo si mi v Tien navrhoval retrospektívu. Tu je super použitá. Nech sa darí v písaní.
01.05.2016
Inferio
V tomto príbehu drží mačacia mafia spolu :) Preto na neho stále striehli všetky mačky v okolí, vrátane domácich. Hej, priznávam sa, že retrospektivu mám rád a často v nej už automaticky premýšľam :)
01.05.2016
jurinko
Velmi dobre. Bolo tam niekolko drobnych chyb, ale vacsinou islo skor o chyby z nepozornosti, ktore by odstranila drobna korektura. Skoda, ze si ich nenasiel sam este pred publikovanim, lebo takto trosku zhorsuju celkovy dojem a zhorsuju znamku (u mna o 1 bod :-) ). To, ze vyslednou znamkou je 8, ti asi napoveda, ako sa mi to pacilo ;-) Malo to miestami az filozoficku hlbku, bolo to literarne na velmi dobrej urovni a celkovo sa mi to zdalo byt jedno kvalitne dielo. Posielal si nieco podobne do nejakej sutaze? :-) Myslim, ze by to malo sancu na uspech. Anyway, drzim palce do dalsieho pisania, trosku vychytat tie drobne musky a bude to uplne super :-)
09.05.2016
jurinko
Inak, tie macky boli trosku smrncnute mackami z Catwoman, ale osobne mi to vobec nevadilo, malo to taky spravny mysteriozny nadych, nepreslo to cez tu hranicu medzi tienom a svetlom na tu horsiu stranu, na ktorej uz by to potrebovalo explicitne vysvetlovanie. Proste dobre ;-)
09.05.2016
Inferio
Jurinko ďakujem za prečítanie, aj hodnotenie :) Ako som spomínal vyššie, toto je prvá poviedka po 8 rokoch, naposledy som písal na zakládke pol stranové úvahy. Je to pre mňa obrovská motivácia, keď vidím, aký to má ohlas :)
Preto som ešte nič do súťaže neposielal, ale manželka ma presviedča, aby som to skúsil a na ženskú radu sa väčšinou oplatí dať :)
Catwoman som nevidel, k písaniu ma inšpiroval tak trochu kocúr, ktorého som našiel moknúť pred barákom a teraz u nás žije už 8 mesiacov.
Ešte raz vďaka :)
09.05.2016
jurinko
Nemas vobec zac, je to super, keep it up! :-)
10.05.2016
Inferio
Jurinko ešte ma napadlo, mohol by si upresniť tie drobné chyby, čo spomínaš v prvom komentári? Máš na mysli gramatické, štylistické, alebo logické? Práve finishujem jednu poviedku, tak chcem vedieť, na čo si dať pozor :)
10.05.2016
jurinko
Mal som pocit, ze tam boli nejake ciarky, ci vetne konstrukcie, slovosled, alebo opakovanie slov, alebo take cosi. Uz si vlastne ani nespominam. Cize fakt drobnosti ;-) Staci si tu poviedku po napisani a po odlezani este raz precitat, a sustredit sa na tieto veci, a poopravujes to aj sam, myslim si. Alebo to daj precitat niekomu inemu, kto sa idealne vyzna v takych veciach, ako su vedlajsie vety a podobne haluze, aby tie ciarky boli dobre a aby nebolo v odstavci trikrat to iste slovo (to bol priklad, neviem, ci bolo, tusim nie :-) ). V pohode, nic zasadne ;-)
11.05.2016
Aleš Horváth
do polovice som naratal osem chyb(4 ciarky pred "že", 3 chyby s "krát" a jedna čiarka navyše). mna zdrbete ak mam len tri chyby. u inferia je 8(do momentu ako pridu k Mumii) ´uplne zanedbatelnych´ u mna ked som mal tri tak zivelna katastrofa. a este nech mi niekto nehovori ze tu nie je dvojity meter. ja budem zly za to ze sa mi to nechce kontrolovat na gramatiku a niekto tu moze mat chyb kolko len chce aj tak je to "par zanedbatelnych chyb". u mna je to automaticky bodovanie dole, u druheho gramaticke chyby nema vplyv na bodovanie aj ked ich ma tri razy viac. zaujimava spravodlivost.
17.08.2016
Aleš Horváth
slovosled je u inferia drobnost, u mna zdrb bod cislo jedna. furt tam opakuje "a" ale u neho je to v pohode ina nejska mala drobnost. proste nic zasadne. v podstate u inferia je vsetko drobnost, zanedbatelne a ani to tam vlastne nie je. keby som publikoval text tak 9 z 10 komentarov ako neovladam gramatiku, ako si to vobec mozem dovolit a podobne. proste najvacsia katastrofa, aka len moze byt. inferio moze, u neho je to prepacitelne, u mna nie. este stale mi jurinko tvrdis ze si na mna netasadol? poznamok na moju gramatiku mas jak koza bobkov a pritom inferio ma vtexte viac chyb jak ja. on po skontrolovani, ja bez kontrolovania.
17.08.2016
Aleš Horváth
od polovice 6 čiarok, 3 predlozky navyse a jeden chybajuci dlzen. to "ale" ako častica je neumerne velakrat a este k tomu blizko seba. cize ak ratam spravne 18 chyb. ale to je v pohode to je inferio to je len par drobnych a zanedbatelnych chyb. u mna je vela aj jedna, ale to som zase ja, takze to absolutne chapem, ze on moze a ja nie. to nevadi ze to pozeral a kontroloval on to len prehliadol, to ja bez kontrolovania neovladam gramatiku a mam s nou problem.
18.08.2016
jurinko
Ale hrozne si butthurt, ze? :-D Tri komenty v podstate ta ista veta dokola :-D :-D (len si daj pozor, aby niekto nezacal pocitat tvoje chyby, mozno by si bol prekvapeny ;-) )
19.08.2016
jurinko
A uz ze uplne ze na zaver (vlastne ti robim laskavost, ze na teba este reagujem): Gramatika ma vplyv na celkove hodnotenie diela, ale nie zasadny (nech si myslis, co len chces). Ked je dielo zle, tak zla gramatika je len klinec do rakvy. Ked je dielo dobre, tak gramatika je druhorada, lebo ta sa da opravit relativne jednoducho. Kriterium opravitelnosti je vlastne asi jedno z najdolezitejsich - tazko je rozpravat sa s niekym o pseudopokuse, ktory nema zakladne charakteristiky literarneho diela (teraz vo vseobecnosti, aby si si to zas nevztiahol na seba) o tom, co ma zlepsit, a preto to ani nikto nerobi. Pretoze ta rada by bola - nauc sa zaklady literarnej tvorby a napis nieco nove, toto nema cenu. Naproti tomu, ak niekde chybaju ciarky, tak je to oprava na 10 minut a to dielo moze mat pokojne vysoke literarne kvality. ...
19.08.2016
jurinko
[pokr.] Cize sa naposledy zopakujem (teraz uz konkretne, kludne bud vztahovacny): Ked napises nieco dobre, potom sa mozeme o niecom bavit. A potom aj budes mat moralne pravo bohorovne davat ostatnym kolegom rady, ako maju pisat a ako im to ty rad prepises a posles na mail. Dovtedy nema zmysel sa s tebou bavit, lebo jednak vies o pisani hovno, druhak na hovno pises, a este sa aj k ostatnym spravas ako k hovnam. Ja fakt nie som az taky fekalista, aby ma takato preexkrementovana diskusia bavila. Vykup sa v Save, vstup si do svedomia, zabudni, co si myslis, ze vies, zacni sa ucit od zakladov, ukaz snahu a ukaz, ze to myslis vazne, a potom sa mozeme o niecom rozpravat. Dovtedy plati to, co som ti napisal minule - tvoje poviedky hodnotim iba bodmi. A neoslovuj ani nespominaj ma v kazdej diskusii, je to unavne a otravne. Najdi si iny zachod, ktoremu zveris svoje splasky. Mna to fakt nebavi.
19.08.2016
Aleš Horváth
a zrazu je gramatika druhorada. akokeby som mal chyby ktore sa tiez nedaju opravit behom 10 minut. btw. dretnotovi som opravil iba gramaticke chyby(ovladanie gramatiky bola jednou z podmienok vykonu mojho povolania), na slovosled a ostatne veci som nenabral odvahu. a ani na to nemam lebo slovosled mam problem u sameho seba. a ozyvam sa preto lebo furt nariekas ako gramatiku neovladam. proste nemam cas sa jej venovat a prakticky kvoli tebe ani chut to robit nemam ked je to vzdy to najvecsie zlo ktoreho sa dokazem dopustit. co sa tyka spravania, spravam sa k druhym tak ako druhi ku mne. svoje rady nepodavam ako vyhradne one and only spravne. a su rady ktore napises tie iste len to zaobalis do inych slov. vzhladom na to, ze tu nemam moznost publikovat ako Dretnot aj nescifi(nefantasy, nemystery, nehorory, neuchroniu) tak tu snahu aj tazko uvidis.
19.08.2016
Aleš Horváth
Proste nevenujem sa pisaniu kvoli tomu aby som splnal modne maniere pisania a za druhe nevenujem sa pisaniu kvoli tomu aby som sa ti zavdacil. ked chces, precitaj si ked nechces necitaj, ako admin je na tebe ci nieco zverejnis ale uprimne je tvoje cislovanie u mna v pazi kedze plus minus gramatika. ked budem vidiet zaujem(nemyslim teraz teba konkretne), potom budem mat zaujem aj o to najst si cas na riesenie gramatiky. konkretne poviem ze Adhara mala poviedku, vsetko super(gramatika, poetickost a dejovy obluk) a aj tak to nebolo na 10 z 10(debata prebehla na inom serveri). cize ani gramatika nie je zarukou 100percentneho uspechu.
19.08.2016
Aleš Horváth
mam rad cislo 3. ked sme pri gramatike daju sa rozlisit chyby na tie ktore text ovplyvnuju(makcen dlzen ciarka bodka...) a neovplyvnuju vyznam viet slov a tie ktore neovplyvnuju. inferio ma tu druhu a moje chyby su drviva vacsina tiez z tej druhej kategorie. dalsi druh chyb je take ktore komolia slova vyjadrenia(nemyslim nutne preklepy) a tie beriem ze su dolezite. moje chyby su z kategorie ze nekomolia a ani nemenia vyznam. netvrdim ze bez tych by to nebolo lepsie, ale nemyslim si ze by ta gramatika zasadnym sposobom ovplyvnila kvalitu textu natolko, aby sa dalo povedat ze to dielo je zle, lebo v kazdom piatom slove je gramaticka/pravopisna chyba. viem ze v sutaziach sa netoleruje viac ako jedna chyba, ale na sutaze nemam. to si tiez kludne priznam. nad nimi zacnem rozmyslat az adhara uzna za vhodne odvolat ze ma nebude hodnotit a bude jej to stat za to odvolat. snad sa toho dozijem:-)
19.08.2016
Inferio
Aleš, podľa tvojich príspevkov sa zdá, že ty si tu ten, čo neustále točí o gramatike. Vtipné je, že v poviedkach si dostal kritiku aj ohľadom deja, postáv a dialógov, ale ty si sa zameral na gramatiku a si presvedčený, že celý svet je voči tebe zaujatý. Nemienim sa opakovať, ako som ti napísal už v inej diskusii, gramatika je vizitkou autora. Áno, mám tam gramatické chyby a áno, nemali by tam byť. Uznávam, že som tie chyby urobil a nikdy som netvrdil, že píšem dokonale. Ja sám by som si za tú poviedku nedal viac ako 7 bodov. Ide o to poučiť sa z chýb a nie sa neustále navážať do tých, ktorí ťa na ne upozorňujú.*
19.08.2016
Inferio
*Tváriš sa, ako keby je gramatika tvoj jediný problém a k ostatným veciam sa radšej ani nevyjadruješ. Ver mi, že keby sú tvoje poviedky geniálne napísané a chýba ti tam pár čiarok, tak každý prižmúri jedno oko. Ty máš ale oveľa väčšie problémy ako gramatiku a na tie si bol upozornený tiež.
Ty si tu jediný, čo neustále rozhadzuje rukami okolo seba a naváža sa do ostatných. Radšej upozorňuješ na chyby ostatných, ako by si sa mal snažiť zlepšiť.*
19.08.2016
Inferio
*Si arogantný chudák a nikoho už nebaví sa s tebou púšťať do hádky. Niekoľko krát ti tu ľudia dali rozumné rady, pokúšali sa ti pomôcť, ale ty si stále melieš len svoje, aby si každého presvedčil o svojej pravde. A potom tu strúhaš hrdinu, že tebe na hodnotení nezáleží a nepíšeš, aby sa to páčilo druhým ľuďom.
Tak načo sa potom unúvaš? Keď si so svojím písaním spokojný a nezaujímajú ťa názory ostatných, tak nechápem, načo svoje práce zverejňuješ tu. Zverejni si ich na blogu, zakáž komentáre a máš po starostiach.*
19.08.2016
Inferio
*Zaujímavé je, že dokážeš spočítať gramatické chyby v mojej poviedke, ale pri tvojej si: a, slepý /alebo/ b, serieš na to.
Ja som Jurinkove komentáre tvojich poviedok čítal a gramatika bola iba jednou z vecí, za ktoré ťa kriztzoval.
To, že tebe je gramatika u riti, ešte neznamená, že to tak musíme brať aj my.*
19.08.2016
jurinko
[Inferio, zle pouzivas "keby"... Za "keby" nenasleduje buduci/pritomny* cas, ale podmienovaci sposob... Cize nie "keby zozerem", ale "keby som zozral"... ty privilegovany pes, na ktoreho gramatiku vsetci kaslu a iba sa sustredia na Alesa!!! :-D ] ;-)
20.08.2016
jurinko
* raz som mal velmi peknu debatu so slovencinarkou o tom, ci je "zajtra zozerem" a "dnes zozerem" vlastne pritomny alebo buduci cas (lebo ono sa da povedat aj "teraz hned zozerem!" :-D )... ale vraj nezerem a nezozral som, tak je to vlastne fakt buducnost ;-)
20.08.2016
jurinko
[inak, Inferio, s kludom (po slovencinarsky "s pokojom") sa podpisujem pod tvoj komentar, ktory je tvoj zatial druhy odspodu... asi som tvoj frajer, podla Alessiho predstavy, nie? Lebo ved sa donho obaja navazame a nema to nijaky dovod, ved pise vyborne, tak su za tym urcite nejake temne sprisahania... Len skoda, ze vobec neviem, kto sa za tvojim nickom skryva, vsak? :-) ]
20.08.2016
jurinko
A ked uz je ta piatkova noc, tak by som rad dal do pozornosti toto video, nech sme na seba vsetci o cosi lepsi :-) ... https://goo.gl/BqfrjV
20.08.2016
Aleš Horváth
inferio. pointa upozornovania tvojich chyb nebola v kritike teba ale v tom ze u niekoho sa chyby toleruju a u ineho nie. cize na teba to vobec nebolo mierene. jurinko, vo svojich dielach dokopy nemam tolko chyb ako dretnot v jednom. ked uz si sa vyjadroval k poctu chyb. video mi nejde spustit ;-)
20.08.2016
Aleš Horváth
inferio a co sa tyka zlepsovania sa. vyjadril som sa uz k tomu. proste tie diela boli zavesene na server skor ako si mi dal co i len jednu radu. podla mailu som v tom jednom co som napisal po vasich radach podla tvojho nazoru zlepsil. tu sa neda ako na kazdom inom serveri stiahnut dielo a zavesit opravene. takze aj keby som chcel nemam moznost to dielo si opravit. a na gramatiku seriem. nie je to dobrovolny stav, ale dosledok toho, ze nemam cas sa venovat opravam. napisem odlozim alebo publikujem, nemam cas sa s tym piplat jak s malym babom aj pol roka. ked budem na dochodku potom sa mozem venovat opravam chyb ci prerabkam podla najnovsich modnych trendov. dovtedy to bude stale na urovni narychlo zbuchaneho konceptu. ja nemam zaujem travit dovolenky kvoli jurinkovi a sediet pritom 12h denne aby mi tam skrz nejaku drobnu gramaticku chybu vykrikoval ze je tam nieco zle.
20.08.2016
Aleš Horváth
ani ja svoje diela nepovazujem za majstrovske. len zbieram rady ako ich dobre napisat. a darmo mi bude jurinko vypisovat ze mam zly dej, ked neviem ako sa robi dej. tazko mi niekto kaze o umeleckosti ked mi nepovie co to znamena. proste take rady a nijake je to iste, kedze neviem ako tie chyby napravovat. a mozem lustrovat internet kolko chcem ked o dejovom obluku tam nic neni ako sa stavia. ani o inych veciach na ktore jurinko poukazuje. a proste nebudem si minat tyzdovu dovolenku aby som ju travil hladanim toho, co mi vlastne jurinko ci niekto druhy chcel povedať. proste nemam casu tolko vysedavat nad dielom ako ty jurinko ci niekto iny.
20.08.2016
Inferio
Jurinko aspoň neklam, už si zabudol ako sme aj s Adharou sedeli pri pive a dohadovali sa na spiknutí? :D
To s tým "keby" som nevedel, dik za upozornenie.
Aleš, ako si prišiel na to, že u mňa sa chyby tolerujú? Veď vo svojom hodnotení mi za ne jurinko odrátal 1 bod. Mne nevadí, keď ma niekto na chyby upozorňuje, keď tam naozaj sú.
Nedokážem si ale predstaviť, čo ťa viedlo k tomu, že si sa po 4 mesiacoch rozhodol vrátiť sa práve k mojej poviedke a zrátať ich. Ak si tým chcel dokázať, že tu existuje nejaká protekcia, musím ťa sklamať. S jurinkom som komunikoval len tu a s Adharou som si v živote nevymenil ani jednu správu. Možno je na čase zamyslieť sa, prečo každý s kým dlhšiu dobu komunikuješ, stratí trpezlivosť (ako som sa dovtípil z komentárov jurinka a adhary, nie som jediný, s kým si mal cez maily nejaký konflikt).*
20.08.2016
Inferio
*Pol roka sa oprave gramatiky nevenuje ani autor románu, čo tam chceš toľko opravovať?
Ak si flákal slovenčinu na základke, teraz sa tie pravidlá budeš ťažko doúčať. Stačí čítať a človek to dostane do oka. Ak nemáš word, ktorý ti chyby zvýrazní, vždy si ich môžeš skontrolovať online napr. tu: http://www.forma.sk/spell.aspx
Jurinko ani nikto iný ti nie je povinný vysvetlovať základy tvorivého písania, hodnotenia navyše nie sú plné odborných výrazov. Tvoje poviedky, ktoré som hodnotil, boli plné chýb, ktoré s gramatikou nemajú nič spoločné. Boli plné zbytočného balastu. Nemali pointu. Správanie postáv bolo nelogické. Základná stavba - úvod, jadro, záver - okolo nich ani nechodili. Myslím že to je dosť zrozumiteľné pre každého a keď to nevidíš, resp. nevieš určiť, prečo je jedna kniha dobrá a druhá zlá, obávam sa že ti nepomôžu ani všetky kurzy písania na svete.*
20.08.2016
Inferio
*Na tvojom profile vidím, že prvú poviedku si sem pridal pred 4 rokmi, takže nie si začiatočník. Ak si sa za tú dobu nijako neposunul, možno by si mal zvážiť, či je písanie naozaj pre teba. Ja by som sa na to asi už vykašlal. Ak sa písania nechceš vzdať a očakávaš že ťa to niekto naučí, choď na kurz tvorívého písania, kde sú odborníci, ktorí ti zrozumiteľne vysvetlia. To je myslím riešenie pre teba, keďže sám si si doteraz tieto informácie nedokázal zistiť.*
20.08.2016
Aleš Horváth
inferio ja ziaden program na gramatiku nepotrebujem. gramatiku ovladam dostatocne takze mi tym odporucanim nedavaj najavo ze ju neovladam. na zakladke som stravil 13rokov, diktaty som od siedmej triedy pisal s maximalne jednou chybou. je niekolko drobnosti, ktore este neovladam dokonale ale su to skor raritne veci(skor mam problem s prevodom cechizmy-narecove na spisovne). co sa wordu tyka tak word funguje tak ze porovnava slova so slovnikom ked tam bude "viraba"(stalo sa mi) a opravi mi dobre slovo na zlé... jooooj to zas budu komentare. a za dalsie to neurobim pretoze nemam cas kontrolovat po programe a nemam cas ani vysedavat pri tom kym to opravi. to rychlejsie si to opravim manualne ako cez ten program. navyse urcite cez mobil to robit. jooooj. to polroka kym to tam nakopiruhem na 550y pokus, kym to z webu zas dostanem do mobilu.... nie radsej manualne.
21.08.2016
Aleš Horváth
inferio. tato debata nevznikla kvoli tebe, s umyslom pomoct ti opravit chyby. tie verim ze si vies sam zrobit. a ani to cele nebolo namierene na teba. vobec som nikde netvrdil(to co tvrdis je volovina) ze ste sa proti mne spikli. len vidim iny pristup k tvojim gramatickym chybam a iny k mojim. tot vsio. ja proste nemam cas na opravy a ani peniaze na korektora. co sa tyka kurzov tvoriveho pisania tak ziadne sa v mojom okoli nekonaju. a na take veci nemam cas. preto hladam taketo veci na internete, no nenachadzam lebo drtiva vacsina je o tom, ze gramatika. preto ma to zakazdym naserie ked vidim komentar o gramatike ako keby jedine od nej zavisela kvalita. pritom podla blogu viem ze je citatelnost textu s opravenou gramatikou rovnaka ako bez opravenej gramatiky.
21.08.2016
Aleš Horváth
inac tu kryogennu stanicu som napriklad aj osekal od balastu, a vobec to tiez pribehu nepomohlo. proste obcas je niekedy v pribehu "balast" aj na vytvorenie atmosfery. proste vacsina sa vyjadrila ze sice je vsetko viacmenej ok ale chyba tomu ten naboj, ktory prave dotvarali opisy. takze ja ti neviem. ked jeden povie ´doprava'' druhy ´dolava'' treti ´rovno'' tak potom je to o tom ze kazdemu sa paci nieco ine. niekomu chybaju opisy na dotvorenie atmosfery(ako napriklad v Kongrese - tam mi bolo vycitane ze zase je to vsetko viacmenej ok ale opisy chybaju), niekto nena rad opisy tak mu vadi i pridavne meno navyse. tak sa potom tazko hlada miera, kolko a ake velke opisy tam dat. niekomu staci napisat ze je to na vesmirnej stanici, niekto chce do puntiku aj jej opis s dvestoročnou historiou. co som ja telepat -aby sa dielo menilo podla poziadaviek citatela?
21.08.2016
Aleš Horváth
tu na tomto monofunkčnom serveri sa nedaju zavesit subory, jeden bez opisov a druhy s opismi. ono inferio by som kludne takto uploadol aj 4 pat verzii nejako pribehu, vacsinou pisem do jednej-dvoch A4(ale bezne tak na pol A4) teda az na Kongres(ten mam novy a tam posudzuj ci som uplatnil vase rady) - takze by nebol problem aj vybrat si, ci jednorazovo zahlasovat, ktore kolko bodov. lenze server ... ked ty posudzujes stare veci(ktore som napisal pred radami) ci som uplatnil vase rady. Kryogenna stanica, Kongres som pisal podla vasich rad a to nezhodnotis a to nevidis. ostatne sa netykaju scifi.sk takze ich nemozem ako dretnot sem dat aby si mohol posudit ci rady uplatnujem alebo nie. a preto za tie 4 roky nevidis posun, lebo tie 4 roky som sa nemal cas venovat pisaniu, kebyze sa 4 roky venujem pisaniu tak uz dostavam5-6 bodov z 10 ;-)
21.08.2016
Inferio
Neviem, na aké články si narazil, ale napr. na mamtalent.sk je rozoberané všetko od stavby poviedky a charakteru postáv až po časté klišé. Nepochybne existujú aj knihy, ktoré sa písaniu venujú podrobnejšie.
Balast neznamená to, že musíš písať holé, nudné a strohé vety. Balast je všetko, čo nemá žiadny vplyv na atmosféru, alebo dej. Ak je postava alkoholik a má problémy v manželstve, je to dôležitá súčasť jeho charakteru a je v poriadku sa tomu do istej miery venovať, pretože ho to robí uveriteľným a reálnejším. Ale je zbytočné na pol strany opisovať, ako si varil večeru, keď to nemá žiadny súvis s dejom.
Predpokladám, že máš svojich obľúbených autorov a obľúbené knihy. Študuj ich a pýtaj sa, prečo sa ti jedna kniha páči a druhá nie. Prečo autor napísal toto a čo by sa zmenilo, keby to tam nebolo. To ti pomôže viac ako všetky teoretické poučky.
21.08.2016
Aleš Horváth
no na mamtalent.sk som to veru nenasiel a chodim tam denne uz dva mesiace. klise, postavy a to je vsetko. a samozrejme gramatika. vimka ma skor toho viac aj ked tych clankov je zopar. ale obsahovo su bohate. ju sa oplati citat sj ked kritizuje ine diela. zial neviem najst sposob ako jej dat nieco skritizovat. ona by sa urcite nepredvadzala, ved-vies-kto, ci nehodnotila na zaklade vzajomnych emocii, tiez ved-vies-kto. adharin nazor na Kongres mi sice chyba, ale asi jej zato nestoji odvolat slova o hodnoteni, takze asi tiez nic moc. ale ak by tebe nevadili gramaticke chyby, tak na enigme mas Kongres a vyjadri sa ci poslucham vase rady.
21.08.2016
Inferio
Enigmu poznám iba časopis, neviem čo máš na mysli a nevidím to ani v čakajúcich poviedkach. Rád si tu dostal niekoľko, lenže ty hľadáš konkrétne návody, že po tebe bude niekto čítať každý výplod a robiť rozbor textu. Stále len čakáš, že ťa niekto povedie a naučí ťa písať, ale takto to nefunguje. Nikto na to nemá trpezlivosť vrátane mňa, pretože debata s tebou je únavná a nemá konca. Nikto z teba nebude vychovávať spisovateľa a kontrolovať tvoj postup, pretože každý sa hlavne venuje sebe a svojim veciam. Nemám ti čo viac napísať ako to, čo som ti už poradil.
21.08.2016
Aleš Horváth
no sak ale ja nechcem kazdu poviedku rozoberat. nieco som sa naucil od Adhary, nieco od Asha. a ani nejde o konkretne rozobratie celeho diela. proste umeleckost/poetickost ma upozornila Adhara, a v Ashovych poviedkach som ju odkukal. opakovanie ma upozornila Veronika Valentba uz to nerobim. Slovosled si tiez kontrolujem, to si ma ty upozornoval aj ked Dretnot mi ukazal ako sa to nerobi. Len proste vystavbu deju neovladam lebo to sa v texte vidiet neda. Cize sam vidis ze tvoje rady poslucham citam a vsimam. a podla toho aj pisem. len ty stale posudzujes poviedky podla toho ako som dostal rady aj ked tie rady som dostal podla az po ich napisani.
21.08.2016
jurinko
Inferio, aj tak obdivujem tvoju trpezlivost, vysvetlit vsetko tak pekne niekomu, kto nema cas ani chut sa venovat poviedke natolko, aby si opravil chyby, ale ma vraj cas a chut napisat pat jej verzii, aby sa vsetkym zapacila... A zaroven vlastne nechce pisat tak, aby to bolo dobre (hoci on to nazyva "modne") a na sutaze nema, tak na to kasle. Mam chut pisat o hadzani napr. periel sviniam alebo hrachu na stenu, ale asi by aj to bolo zbytocne. Fakt, obdivujem tvoju trpezlivost.
21.08.2016
Aleš Horváth
http://aldotn.blogspot.com/201 6/07/kongres.html
21.08.2016
Aleš Horváth
jurinko naco ich budem ppravovat ked sa aj tak opravena verzia sem neda zavesit, alebo priamo online opravovat.
21.08.2016
Stano Lacko
No, za server (kedze som za neho zodpovedny) mozem k tejto diskusii nasledovne:
1. Autor poviedky tento server pozna a vie, ze tu formatovanie (apriori) nie je. Cize je na nom, ako zalomi text a nebude sa len vyhovarat na formatovanie textu a na mega blok. Ak ako autor viem, ze formatovanie na serveri nie je, tak to upravim tak, aby to bolo citatelne.
2. Dve verzie poviedky? To nemyslite vazne. Navstevnik chce precitat poviedku a mat z nej nejaky zazitok. Ak k poviedke su potrebne vysvetlivky, kladiem si otazku, je potom ta poviedka dobra? Ano, pri kratkych textoch nie je mozne vsetko opisat, ale je na sikovnosti autora, aby niektore veci vysvetlil, a niektore nechal na fantazii citatela, pripadne na pokracovani poviedky/novely.
3. Gramatika nekonecny pribeh, pouzite prehliadac chrome, ktory kontroluje gramatiku automaticky ;-) (Kedze toto pisem bez diakritiky, mam tu cervene more)
21.08.2016
jurinko
Ty by si sa mal radsej sam seba opytat, naco vobec pises. Ked budes poznat odpoved na tuto otazku, tak prides aj na to, preco treba/netreba opravovat. A uz s tebou fakt koncim. Nepis mi, nepis o mne, nekontaktuj ma. Ries si svoje komplexy s niekym inym, niekym, kto este ma na teba naladu a trpezlivost. Ja ta mam dost. Howgh.
21.08.2016
jurinko
(moj predchadzajuci prispevok ofc. patril Alesovi)
21.08.2016
Aleš Horváth
stano. co sa tyka zalomenia, alo itckar tieto veci ovladam. len nie kazdy publikator moze mat skusenosti s formatovanim v zmysle konverzie. stava sa mi, ze pripravim si text v txt subore a ked ho preklopim na web tak sa zmeni kodovanie a tym padom narusi aj text. konkretne prehladny a odenterovany text hodilo do suvisleho textu(okrem toho text zduplikovalo). myslim si ze je tazko vysvetlit cloveku, ktory si to pripravi vo svojom pc tak ako ma, tak ocakava ze aj po skopirovani na server sa to zachova. Stalo sa mi aj to, vdaka Wordu, ze z jedneho eneru urobil dva vdaka rozdielnym definiciam stylu. pochybujem, ze niekto pise online. co sa tyka Chrome suvisi to so spolupracou s Windowsom. pozriem ci sa to da nainstalovat na moj mobil. ale zvykne podciarknut aj pravopisne spravne slova. je sice spolahlivejsi ako word, ale manual je manual.
21.08.2016
Inferio
Ani ja už nemám trpezlivosť. Aleš, ty nemáš čas po sebe kontrolovať a opravovať poviedku, kým ju uverejníš, ale ja ho mám mať, aby som som ju čítal a hodnotil? Ok, keď tvrdíš že hodnotím iba tvoje staré poviedky, obetoval som pár minút a prečítal si ju. O gramatike sa vyjadrovať nebudem, tak dúfam, že budeš spokojný.
Príbeh tam bol, aj nejaký úvod, jadro a záver. Celý text je ale rozlietaný, krátke 3-slovné vety v celom príbehu ma rozčulovali. Dej je chaotický a celá poviedka pôsobí absurdne, rovnako ako dialógy. Asi to malo pôsobiť komicky a možno to niekoho aj pobaví.*
21.08.2016
Inferio
*Nechci aby som ti vysvetľoval, prečo je text chaotický a dej rozbitý. Je to o niečo lepšie ako tie poviedky, ktoré som ti hodnotil, ak si chcel počuť toto. Považuj to za moje posledné hodnotenie, pretože ani ja už nemám viac chuť s tebou komunikovať. Mne nezáleží na tom, či sa v písaní zlepšíš alebo nie. Radil som ti z dobrej vôle a zrejme som tu ten, čo s tebou stratil najviac času.
21.08.2016
Aleš Horváth
co sa tyka druheho bodu, staci mi moznost opravy vlastneho textu. viem ze to vyznie cudne, ale tam si najrychlejsie najdem chyby. tymi piatymi verziami som chcel naznacit ze co citatel to rozny nazor(jeden ma rad opisy, jeden nie . jeden dialogy moze druhy nie. dalsi rad cita dlhe niekto kratke, jednemu sa paci taka tema, druemu nie atd.). proste napisat jedno univerzalne dielo sa neda. je sposob ako to publikovanie 5 verzii obist ale to dufam nutne nebude. Ale zo formatovanie textu a spatna oprava by bodlo ozaj.
21.08.2016
Stano Lacko
Ales: ano presne hovorim o moznosti menit text len autorom (gramaticke a stilisticke zmeny). A viac verzii, no ak mas verziu s dialogmi a verziu s opismi, tak su to dve rozne diela. Cize dve rozne poviedky.
21.08.2016
Aleš Horváth
fajn som rad ze uz aj od teba budem mat pokoj. kiezby si to aj dodrzal, aj ved-vies-kto to uz viackrat sluboval, ale aj tak sa nezdrzal komentaru. Ale aspon sam vidis ze vsetky vase rady si beriem k srdcu a uplatnujem ich. az na gramatiku, na ktoru nemam cas ani podmienky. a ani motivaciu. na tej mi zacne zalezat ked statisticky budu opravene diela citanejsie ako tie neopravene. Zatial statitiky ukazuju ze tie neopravene vedu, takze ozaj ma niekto presvedci ze gramatika je dolezita.
21.08.2016
Aleš Horváth
Stano. v podstate je to pravda. len dej je rovnaky. ale napadlo ma to aj kvoli tomuto: uverejnim poviedku - niekto to skritizuje, tak to prerobim. lenze komentar ostane a nasledujuci citatel bude ako muchapuk cumiet. pri moznosti uploadnut by citatel videl aj povodnu verziu aj opravenu. a dalsi dovod je ten, ze text bude upraveny, ozdobeny(myslim uvodny obrazok) podla autora, nebude sa dat vyhovorit na server. osobne mi ide o to, ze lahsie sa mi cita pdf ako webstranka - setrim data, aj cas(myslim nacitavanie stranky, preklikavanie atd.) aj sa mi to lepsie zobrazuje na mobile oproti webstranke. a ide aj o samotnu dlzku textu, kde by sa dalo publikovat naraz/postupne dlhsie dielo. mal som uz kvoli tomu v minulosti problem, chyba bola na mojej strane lebo som nevedel ako to tu funguje.
21.08.2016
Aleš Horváth
ved-vies-kto, pisat sa da aj s mobilom ruke pocas chodze, ci pocas pracovnej prestavky, nato netreba take sustredenie ako pri oprave. ale ked chcem opravovat chyby, potrebujem sa sustredit. a to sa neda ked kazdu chvilku niekto za mnou pride s niecim, ci je hluk, alebo je clovek unaveny. potom ak nie su podmienky mozem text opravovat aj dvadsatkrat stale nieco prehliadnem. preto je pre mna jednoduchsie napisat pat verzii(osobne by som to nerobil) ako opravit polstranovy text. a ako som stanovi pisal, zverejneny text sa mi lepsie opravuje, lebo je lepsie zobrazeny(strasne zle sa mi pisu aj komenty ale to je chyba mobilu nie serveru). snad ked bude moznost opravy tak do tyzdna dvoch text opravim, zatial pri tomto stave servera to nende. inac keby bola moznost ulozenia textu ako koncept tak uverejnim kludne az gramaticky/pravopisne opraveny text.
21.08.2016
Stano Lacko
Tym chromom som nemyslel, ze tam clovek ma pisat, ale ked tam dam text, aspon si to skontrolujem. Teda ja nie (vid predchadzajuce "stilisticke"), ale autori by si to mohli...
21.08.2016
Aleš Horváth
no jo no
21.08.2016
jurinko
Stano, ja uz som na to prisiel - panovi chyba appka do mobilu, kde by mohol "tvorit literaturu" a vsetko by sa dalo opravovat a vsetko by bolo hned, ale nie navzdy, a dalo by sa to brat ako taky interaktivny blog. Najlepsie by bolo, aby to bolo 3D (modne trendy, viesako). Takze na serveri (o.i) o poviedkach, s ambiciou riesit aspon ake-take literarne kategorie, to bude vzdy zle. Shame on us, ze to neprogramujeme cele real-time, s komentarmi, ktore by priamo editovali ten text a este aj posielali priamo notifikacie na bezecke hodiny, aby sa dala poviedka upravovat priamo v lese pocas dvadsiatich minut obednej pauzy... Ci? ;-)
24.08.2016
Stano Lacko
No jo, mozno take weby su, dokonca sme o niecom takom uvazovali, ale je to kopec roboty. No, dokonca sme uvazovali aj o gestach s myskou ;-) A jeden z navrhov designu aj bol 3D! dokonca ;-)
25.08.2016
jurinko
:-)
25.08.2016
Aleš Horváth
ved-vies-kto, ma to sice par drobnych chybiciek krasy ale v pripade nutnosti budem spokojny aj s tym 8-)
25.08.2016
Aleš Horváth
inferior. chaoticky to posobi preto, lebo to bol umysel. ale viem pochopit ze si niektore veci nepriznas lebo je vidiet ze kazdu jednu radu posluchnem odkedy ich dostavam. teda okrem gramatiky. ale k tej som sa vyjadril. :-P
25.08.2016
Aleš Horváth
stano aj by som sa ponukol s pomocou. osobne mam skusenosti len s php, ale mam problemy s grafickym dizajnom. ale do dochodku to mam za par... tak prenecham iniciativu na mladsich ako je ved-viete-kto alebo inferior ktory su vo vsetkom najmudrejsi, najskusenejsi a dbaju na kazdy detail. a kedze s mojou pracou by neboli spokojni ani pri sebalepsom vykone tak nech sa oni snazia
25.08.2016
Inferio
Uz som raz upozornoval na komolenie mojho nicku tak nechapem ci to robis naschval aby si ma provokoval alebo si to nedokazes zapamätat. Tak este raz: TY si ziadal kritiku a rady, tak ma teraz neosieraj ze mudrujem. Teba zaujimal moj nazor, ja som sa o to neprosil. Napisal som, ze je poviedka lepsia, tak o com teraz tocis? Ak si myslis ze sa povazujem za skveleho tak je to tvoj problem. Ja mam dost roboty s vlastnym pisanim a vlastnymi problemami aj bez toho, aby som s tebou viedol nekonecne debaty a kontroloval tvoj postup.
26.08.2016
Aleš Horváth
ach. nevravel/nepisal si pred par dnami ze uz na mna reagovat nebudes? zas skoncilo len pri sluboch
26.08.2016
Inferio
Napisal som ze je to moje posledne hodnotenie, ak si si ten komentar vobec precital. Nenecham sa ale osierat navyse pod vlastnou poviedkou. Najdi si uz niekoho ineho kto bude mat trpezlivost na tvoje ublizene vylevy.
26.08.2016
Aleš Horváth
...pretože ani ja už nemám viac chuť s tebou komunikovať. - to boli tvoje slova. asi som ich zle pochopil.
26.08.2016
ruy
..je to dobre
..zvysok som si dovolil napisat mailom :)
17.03.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.