Muž sa snažil robiť čo najmenšie a najpomalšie kroky a spomaľovať aj dýchanie. Nachádzal sa v miestnosti o rozmeroch dvakrát dva metre, ktorú ohraničovali z troch strán ošarpané steny a zo štvrtej mreže a v nich vsadené zamrežované dvere. Bolo mu zima a v sliepňavom svetle úspornej žiarivky si premeriaval zariadenie cely. Dve plastové sivé stoličky a ... a nič viac. Žiadna posteľ, žiadna prikrývka, a žiaden nábytok. Vo vrecku vesty nahmatal ruženec a pokračoval v odriekaní modlitieb.

Asi po siedmych minútach, uprostred rozjímania qui te o Virgo in coelis coronavit, teda posledného slávneho tajomstva ruženca, sa objavili dve postavy. Jednu z nich poznal, bol to vyšetrovateľ, u ktorého bol na výsluchu už pred pol rokom, druhý bol taktiež v policajnej uniforme.

Odomkli dvere, a vyšetrovateľ mu s ospravedlňujúcim výrazom podal predvolanie na výsluch: - žiaľ pán doktor, nevedel som Vám to nikde doručiť.

-Veď v prvej zápisnici máte aj môj telefón, e-mail aj dátovú schránku - poznamenal pokojne muž vychádzajúci z cely a jemným posunkom naznačil odmietnutie papiera – ale hádam nečakáte, že si prevezmem predvolanie na výsluch, keď ste ma dali predviesť, inak tuším v rozpore so zákonom. Ale tomu sa bude venovať moja advokátka.

Všetci spolu vyšli po schodoch priamo ku kancelárii vyšetrovateľa, kde si mohol predvedený zložiť kabát a usadiť sa. Vyžiadal si pohár vody, a kým mu ho doniesli, potvrdzoval prikývnutiami vyšetrovateľovi, že platia jeho údaje z prvého výsluchu, meno: Ladislav Wesselényi, (podľa pasu Ladislao), občan Argentínskej republiky, trvalý pobyt, Las Acacias 939, Luján, provincia Buenos Aires, povolanie: obchodník v poľnohospodárstve. Druhý z mužov priniesol vodu v erárnom pohári, ktorý bol na prvý pohľad zle umytý.

Wesselényi si do pohára hodil hnedastú šumivú tabletu, ktorá mala neutralizovať prípadné policajné drogy, plným dúškom odpil z pohára a polohlasne pokračoval v modlitbe Salve Regina. Vyšetrovateľ sa zarazil, a zdalo sa, že sa snaží zachytiť slová. ...in hac lacrimarum valle. Eia ergo, advocata nostra, illos tuos misericordes oculos ad nos converte...

Pán Wesselényi, tu ste na výsluchu, nie v kostole, prosím... – nedohovoril. Muž na stoličke pomaly no rozhodne pokračoval, pričom nepatrne zvýšil hlasitosť i tón hlasu. Et Iesum, benedictum fructum ventris tui, nobis post hoc exilium ostende. O clemens, o pia, o dulcis Virgo Maria ... Pokračoval až do konca a až keď sa prežehnal – opäť s latinskými slovami, zdvihol zrak, uprel ho na vyšetrovateľa, a úsečne poznamenal: - Gróf Wesselényi, už som Vám to spomínal.

- Pán Wesselényi, tu sú šľachtické tituly od roku 1918 zrušené, ohradil sa vyšetrovateľ.

– To rozhodne nie, odvetil a jemným zdvihnutím kútika úst naznačil úsmev. - Ich používanie bolo od roku 1919 do roku 1940 zakázané a vtedy bol zákaz zrušený. Dokonca ani neslávne známa Slovenská národná rada ten zákaz neobnovila, naopak zrušila zákon o štátnych vyznamenaniach a tituloch s výnimkou jeho § 6, ktorý rušil zákaz používať šľachtické tituly.

-Pozrite, zjednoduším to oslovovanie Vám aj sebe. Týmto Vám vznášam obvinenie pre trestný čin podľa § 312 Trestného zákona, úklady proti Slovenskej republike v štádiu prípravy, a trestný čin podľa § 318 Trestného zákona, vyzvedačstvo, ktorých ste sa mali dopustiť tak ako je popísané v enunciáte, ktorý Vám odovzdávam. Pán obvinený, chcete sa k skutku kladenému Vám za vinu nejako vyjadriť ? – opýtal sa vyšetrovateľ, a ako napokon očakával, odpoveďou mu bolo mlčanie.

+++

Táto cela bola pohodlnejšia, zjavne naozaj zariadená na dlhší pobyt. Gróf Wesselényi v nej trávil už týždeň, odkedy mu spolu s obvinením odovzdali aj uznesenie o väzbe. Podľa štátneho zástupcu boli dané všetky väzobné dôvody, od pokračovania v trestnej činnosti, cez ovplyvňovanie svedkov až po hrozbu úteku. Za ten týždeň sa dvakrát stretol so svojou advokátkou a dnes, v pondelok osemnásteho apríla 2022, sa mal s ňou opäť stretnúť. Mala prísť o desiatej dopoludnia.

Uplynulé roky boli svedkami neustáleho novelizovania trestného zákona a sprísňovania trestov i posilňovania európskych bezpečnostných štruktúr, ale akosi to nepomáhalo. Vlny atentátov v Európe sa objavovali v niekoľkoročných intervaloch, nacionalisti posilňovali, ekonomika vajatala a európske tajné služby viedli trochu zdráhavo boj proti skutočným i údajným ruským agentom. Na pokoji im nepridalo ani to, že Čína ohlásila práve na leto tohto roku návrat ľudí na Mesiac s vybudovaním základne s ľudskou osádkou, s čím sa pôvodne rátalo až v polovici storočia. To bola azda jediná vec, kde gróf zdieľal obavy Európskej vesmírnej agentúry. Z úvah ho vyrušil strážnik a odviedol ho do návštevnej miestnosti.

+++

Plukovník Janota sedel v civile v kaviarni stanice hyperloopu na bratislavskom letisku a čítal na svojej štýlovej čítačke najnovšej generácie anglický preklad Ride the Tiger: A Survival Manual for the Aristocrats of the Soul. Zrazu sa nad ním ozvalo: Cavalcare la Tigre ? Také čosi treba čítať v origináli.

Začujúc dojednané heslo, plukovník zodvihol hlavu. Pred ním stála nevysoká, pomerne rozložitá žena, o ktorej postavení obhajcu v trestných veciach svedčil prísny výraz pier zvyknutých na nespokojnú grimasu. O pár sekúnd sa Genovéva Matuscak-Turris, advokátka s licenciou na Slovensku i v Argentíne opatrne usadila do nie práve pohodlného kresla a pokračovala:

- Keď sme pri tých origináloch, kedy chcete splniť svoje slovo ?

- Už na tom pracujeme - odvetil , ale ďalej hľadel cez presklenú stenu kaviarne na hmýrenie cestujúcich.

- ale pochopte, naše možnosti nie sú neobmedzené a ak nechceme z grófa urobiť spolupracujúceho svedka, musíme využívať len neformálne spôsoby.

- Formálne, neformálne, vy ste si objednali obvinenie, tak ho teraz zrušte.

- Predstavujete si to jednoducho. Nebola to naša služba, kto zachytil komunikáciu jeho jasnosti. A  doteraz ste nám neobjasnili, načo je grófovi alebo jeho exilovým priateľom vlastný satelit, a tiež prečo o ňom niet údajov v  medzinárodnom registri.

- Viete rovnako dobre ako ja - namietla - že nevyhľadával žiadne utajované údaje. To čo odosielal, hoci aj zvláštnym technickým zariadením, boli analytické údaje o poľnohospodárstve a špeciálne dotačných systémoch, produkcii a potravinárskej chémii. Všetky boli v rámci jeho povolania normálne, a všetky boli spracované z verejne dostupných zdrojov. Pokiaľ ide o satelit, ako viete, nie všetky štáty sú signatármi Dohovoru o registrácii vypúšťaných objektov, ak napríklad taký Paraguaj či Belize.

- Hádam sa tu nebudeme hrať na schovávačku. Vieme, že existuje sieť, v ktorej sa nadpriemerne vyskytujú mená potomkov bývalých exulantov. Po takmer osemdesiatich rokoch to pôsobí zvláštne, nehovoriac o tom, že na budúci rok budeme sláviť tridsať rokov nezávislosti, za ktorú oni údajne bojovali. Zháňajú rozličné správy, ktoré analyzujú bez toho, aby tu podnikali, alebo legálne podnikali  s takýmito údajmi. Vieme, že niektorí pracujú pre súkromné americké a kanadské think-tanky ako Stratfor, a občas aj pre jednotlivé vlády, ale táto sieť je niečo iné a my chceme vedieť čo.

- Plukovník si uchlipol s chladnúcej kávy, zvraštil obočie a vzdychol. - Mal by som byť najkrajší chlap na svete, aspoň súdiac podľa toho, koľko studenej kávy vypijem. Ale späť k našej veci. Pochopte ma správne, pani doktorka. Naša dohoda nie je o tom, či má ten hnedý mužíček vo vyšetrovni pravdu. Je to dohoda o spolupráci. Vy ste nám už isté údaje poskytli, a my mu poskytneme pomoc. Ale to, čo ste nám poskytli je povedzme, preddavok, a ide o to, aby pochopil, že my máme predstavu o trvalej spolupráci.

+++

O dva týždne sedel gróf Wesselényi v malej zasadačke kancelárie prenajatej priamo v budove viedenského letiska pre spoločnosť s kostrbatým názvom Argentagroagent AG. Po stretnutí jeho advokátky s plukovníkom Janotom súd vyhovel sťažnosti proti vzatiu do väzby a následne bolo expresne zrušené obvinenie voči nemu. Teraz čakal na stretnutie s emisárom od plukovníka.

Kým sa tam objavil, gróf si čítal informácie o emisárovi i plukovníkovi a snažil sa nájsť v nich niečo, čo by naznačovalo možnosť a spôsob ako ich získať pre spoluprácu. Stretnutie napokon bolo krátke. Obaja celú dobu hovorili o obchode, ktorý slúžil ako legenda pre ich stretnutie, a napokon aj podpísali memorandum o porozumení, ktoré predpokladalo ďalšie rokovania. Emisára však predsa pálilo vo vrecku usb, od ktorého čakal viac než obchodné informácie. Sústredil sa na to aby vyzeral pokojne a prostý akejkoľvek myšlienky prešiel rovnomerným krokom cez bezpečnostný skener na stanici hyperloopu na viedenskom letisku, pričom na osobitnú kontrolu odovzdal svoju aktovku i usb, notebook a telefón.

-Všetko v poriadku, nech sa páči na palubu - oznámila mu pri bezpečnostnom stanovisku osoba s hlasom, ktorý nevedel priradiť k pohlaviu, zato však s dokonalým mejkapom a vrátila mu doklady i zariadenia. V kapsule si sadol na svoje miesto, pripútal sa a pustil si výber z obľúbenej hudby. O chvíľu už rozoznal v slúchadlách mierne chrapľavý hlas Františka Krištofa Veselého. „Raz som si podal žiadosť o náhradu, k jednomu úradu. Nerobili so mnou žiadne okolky. Dal som aj na kolky. Zložil som im ako kážu zákony, dávku za úkony. A upovedomili ma – už za rok – že nemám ten nárok. Ja som optimista, viem to dozaista, že ten svet zle nevyzerá, keď človek naň nepozerá...“

+++

Po deviatich minútach cesty ohlásila kapsula príchod do stanice Bratislava-Staré Mesto. Výstupná stanica bola nad úrovňou historickej zástavby, po jej pravej strane začínali vežovité stavby bývalej prístavnej štvrte, po ľavej by inokedy videl strechy historických budov. Výťah bol tentokrát plný, ale na výhľad bol aj tak zvyknutý. Vystúpil do pasáže, ktorá priamo viedla k centru, kde bola kancelária s názvom krycej firmy Intermediary 4u a. s. Vošiel do kancelárie, položil svoje veci na stôl, vyzliekol si plášť a zapol kávovar. Pri káve si zobral oficiálnu firemnú poštu a vzápätí všetky reklamné letáky putovali do skartovačky, vrátane jedného na ktorom bol zakrúžkovaný a dvakrát podčiarknutý dátum akcie výstaviska v Nitre. O päť minút už nasadal do auta a vystúpil z neho po pol hodine v podzemí mamutieho obchodného a voľnočasového neďaleko Bratislavy, kam ho navigoval skartovaný leták. Dátum v ňom bol kódovým označením miesta, kde sa mal stretnúť s Janotom.

Oficiálne sa zúčastnili stretnutia s jedným z obchodníkov usadených v centre, ktorý bol prepojený na ruské a nemecké spoločnosti podozrievané službou, že obchádzajú najnovšiu vlnu sankcií. Po jeho obchode s Intermediary 4u mu išli odkryť karty a dotlačiť ho k spolupráci.

Ak by však divákmi stretnutia boli iní príslušníci služby, asi by sa im zdalo zvláštne. Len čo sa vo foyeri budovy stretli všetci traja muži a emisár predstavil Janotu s obchodníkom, presunuli sa do zasadačky s rušením odposluchu. Emisár vybral usb od Wesselényiho a podal ho Janotovi. Janota si sadol k počítaču, vložil doň usb, presunul naň dešifrovaciu aplikáciu od grófovej advokátky a spustil ju.

Onedlho pred nimi defilovali fotografie, stovky fotografií sústavy Saturna, povrchu jeho mesiaca Enceládus ale najmä vstupov do jeho podzemia, fotografií a videozáznamov mesta postaveného pod ľadom s jeho prístavom a množstvom ponoriek, fotografie ťažobných plošín i plávajúcich zariadení na zber rudných konkrécií, a napokon zábery obytných častí mesta i jednej ťažobnej osady na Titáne. Potom prišli na rad niektoré údaje o pestovaných rastlinách, riasach a živočíchoch, a najmä o pôvodných druhoch v juholunárnom mori Enceládu.

Na tvári všetkých troch mužov sa zračilo rastúce sklamanie.

-Hovädo! -zahromžil Janota – hnusné hnedé hovädo! Ako si z nás tá šľachtená sviňa vystrelila. Doparoma, veď to je na úrovni nejakého starého konšpiračného webu! Už tu chýba len Hitler v Antarktíde. Aby ho porantalo. My tu riešime priemyselnú špionáž, a on ....

- Bucko, viete čo nás čaká ? - obrátil sa na emisára prvýkrát menom. Toto je epic fail. Všetko sa to musí zlikvidovať. Úplne odstrániť. – Alebo nie, prv zistite, či to vypúšťajú aj nejakým iným spôsobom. –

Plukovník sa na chvíľu zamyslel, a obrátil sa na tretieho muža v miestnosti.

- Pán Bergbauer, myslíte si že to beží mimo internetu ?

- Nuž pán plukovník, odkedy máme európsku smernicu o boji proti prejavom nenávisti a zosilnel boj proti konšpiračným bludom, všetky takéto veci ľudia zdieľajú na anonymných sieťach, ale ak by tam bolo konkrétne toto, mali by ste to už v týždenných správach.

- Čo tým ale môžu sledovať ? Veď týmto by len povzbudzovali pasivitu svojich prívržencov – zamiešal sa do rozhovoru emisár Bucko.

- Neviem, Bucko, možno je to iba biznis, je známych veľa prípadov keď by ste povedali, že sú tí ľudia regulérni blázni, ako napríklad všelijaké kulty Vesmírnych ľudí, a napokon sa z toho vykľuje veľmi dobrý obchod. Jediné, čo vieme s istotou je, že to je prípad pre oddelenie informačnej vojny. Nech si to spracujú, vyberú z toho najkrajšie fejky a ak to niekde už je, tak bude treba na anonymné siete spustiť kampaň, prípadne dostať do obehu, že je to spravodajská hra.

+++

Gróf Wesselényi sa prebudil s miernou bolesťou na temene. Zdvihol sa na lakťoch, posadil na posteli, poobzeral sa po miestnosti a intuitívne sa prežehnal. Svetlo pomaly prenikalo škárami v hustotkaných bielych závesoch s bordovými lemami. Postavil sa, hlava sa mu trochu točila, ale chodiť mohol. Vyzrel z okna, a videl nábrežie jazera, ktoré spoznával. Vpravo Prešerenova vila, vľavo ostrov s kostolom. Panoráme kraľuje skala a na nej hrad.

-Čo robím na Blede ?- Otočil sa, podišiel ku skrini a otvoril ju. Mal tu uložené svoje veci, vrátane svetlosivého obleku a troch košieľ. Vyzeralo to, akoby sa ubytoval niekde v hoteli, ale nič také si nepamätal, ešte včera chodil po Kärtner ringu a posledné čo si pamätal bola jeho viedenská hotelová večera. Obliekol si bielu košeľu, viazanku a obul si jasnomodré vychádzkové topánky.

-Čo robím na Blede ?- Zišiel po schodoch a zamieril k recepcii. Tam na neho zjavne čakali dvaja muži. Obaja územčistí, jeden ázijského a druhý európskeho vzhľadu. Prvý sa uklonil a obomi rukami podal grófovi vizitku, na ktorej bolo logo s orchideou a meno Dr. Peter Leung. Druhý mu podal ruku, predstavil sa iba priezviskom Grunvald a pokračoval slušnou slovenčinou. -Vaša jasnosť iste prijme pozvanie na raňajky s výhľadom na jazero. Radi by sme s Vami pohovorili o Vašej a našej situácii.

Veľa možností nemám, pomyslel si gróf a prikývol na znak súhlasu. Pokojným krokom prešli promenádou na krytú terasu hotelovej reštaurácie. Grunvald ich navigoval do fajčiarskej časti, hoci si nezapálil. Počas raňajok prešiel rozhovor do ruštiny. Lepšie povedané Grunvald prešiel do ruštiny. Rozprával iba on, a obmedzil sa na poznámky o Blede, miestnom hrade a slovinskej histórii, čo mohlo, ale nemuselo znamenať, že je domáci.

Prejdi už k veci, pomyslel si niekoľkokrát gróf Wesselényi, ale snažil sa nedávať najavo netrpezlivosť. Keď im po raňajkách priniesli kávu, a Grunvald ho ponúkol cigarou, nabral rozhovor spád.

-Hm, pán gróf, takto. Iste ste si všimli rýchle zmeny vedenia nášho i čínskeho kozmického programu. Za posledných desať rokov ich meníme približne každé tri roky.

- Dohodnime sa, že mi prv objasníte, ako som sa dostal z Viedne na Bled, opáčil Wesselényi.

- Rýchlo sa k tomu dostaneme. V prvom rade, nie sme v Blede. Čínski developeri už postavili niekoľko rakúskych a švajčiarskych alpských dedín v čínskych horách no a nedávno prišiel čas na vernú kópiu hradu i celého jazera Bled. Aj vaša ostražitosť už poklesla natoľko, že ste nepostrehli prevahu čínskeho personálu ?

- Prevaha ako prevaha, videl som tu viac Európanov než bežne vo Viedni, odtušil s náznakom úsmevu gróf, a v Argentíne som si tiež zvykol na dosť rôznorodé ulice... Myslel som že tu, teda ehm, v Blede niečo kúpili čínski investori – poznamenal gróf a pozrel skúmavo na Číňana, ktorý sa prvýkrát zapojil do rozhovoru.

- Nuž investori majú záujem kúpiť niečo, čo však nemáte priamo vy, - naznačil dr. Leung a pomaly pokračoval

- máme údaje, ktoré ste poskytli slovenskej službe. Okrem toho ste registrovali zaujímavé patenty a vieme, že získavate značné zdroje z licencií. Nás však zaujíma to, čo Vaši nádejní partneri považovali za blud. Máme preto pre Vašich nadriadených istú ponuku.

+++

Slnečné lúče dopadali na pahorky večného svetla v kráteri Shackleton. Na svahu krátera osvetľovali lúče aj vstupy do základne Chang’e Hong. Na základni bol čas obeda. V jedálni sedeli dvanásti čínski členovia posádky, a štyria pozorovatelia, Rus, Ind a dve postavy v čierno-oranžových uniformách Spoločenstva. Nedalo sa neuhádnuť odkiaľ sú, hoci už len preto, že boli útli ako Číňania, ale inak niesli európske črty. V správach o otvorení základne sa samozrejme neobjavili.

Gróf Wesselényi sedel v kresle domu v Altenrheine na brehu Bodamského jazera, pozoroval hladinu a pil svoj obľúbený biely čaj. Po chvíli sa zodvihol a pobral sa do pracovne o poschodie nižšie, aby sa prihlásil do jednej zo súkromných anonymných počítačových sietí. Chcel si ešte pred odletom do Lujána prečítať niekoľko správ o absurdných konšpiračných teóriách, za ktorými bolo tušiť ruku plukovníka Janotu.

Plukovník sedel v kancelári a s uspokojením čítal správu o tom, ako klesajú ratingy konšpiračných teórií v hlbokom internete. Už je to vlastne na úrovni scifi poviedok. Usŕkol si z tradične chladnúcej kávy a otvoril druhý súbor v počítači. Ten sa týkal obmedzenia obchodných možností Rusov v Európskej únii a likvidácie Wesselényiho firiem v únii. Všetko je ako má byť. Len mi stále nie je jasné, prečo nám gróf podhodil taký nezmysel.