Trinásť aspektov- Prvá kniha mágie (Prológ + 1. Kapitola /1. časť)
Hlavnou hrdinkou je pätnásťročná čarodejnica menom Luriel, ktorej osud moc neprial, a preto vyrastala bez matky vychovávaná len otcom. To, že žije vo Svätej Zemi, veľkom kráľovstve snažiacom sa vyhladiť svojich úhlavných nepriateľov, čarodejov, zistí až po tom, čo do ich idylického mestečka vtrhnú vojaci a premenia ich pokoj v nočnú moru. Prvá poviedka tejto autorky na našom serveri.
Prológ
Stál na streche jedného z bielych domov Solemaru, hlavného mesta Svätej zeme, a pozoroval dianie pod sebou.
Na námestí bol zhromaždený dav a s očakávaním sledoval blížiaci sa zástup. Vpredu kráčal kňaz stredného veku oblečený do bieleho rúcha s vyšitým znakom bohyne Svetla. V jednej ruke zvieral Knihu Svetla, kde boli zapísané modlitby a príbehy svätých a druhou sa opieral o palicu vydávajúcu jemnú bielu žiaru. Za ním pochodovalo niekoľko vojakov a v strede celého sprievodu išiel voz ťahaný čiernymi koňmi, na ktorom sa viezla odsúdená. Ženin plač a vzlyky zanikali v hulákaní ľudí. Niektorý vykrikovali posmešky, iný urážky a pár odvážlivcov dokonca hádzalo zhnitú zeleninu. Všetci sa však dovolávali jej smrti.
Uprostred širokého námestia na ňu už čakal železný stĺp obkolesený suchými konármi poliatymi olejom.
Keď povoz zastavil pred popraviskom, dvaja svalnatý kati so zakrytými tvárami chytro priskočili k žene a odpútali ju od voza. Schytili ju mocnými rukami a odviedli ku čakajúcemu kňazovi. Nebránila sa. Už sa čiastočne zmierila so svojim osudom. Kati ju zhodili na zem pred svätého muža a ona ponížene sklonila hlavu.
Dav sa o pár chvíľ úplne utíšil a muž začal čítať z Knihy Svetla, tak ako mnohokrát predtým. Znovu opakoval slová o nekonečnom hriechu a zaslúženom treste zaň. Už to čítal toľko krát, že by to mohol recitovať naspamäť. Neurobil to však len kvôli lepšiemu dojmu. Ľudia potrebovali vidieť divadielko, aby sa prehĺbila ich viera a oddanosť bohyni. Aby nikdy ani len jedinou myšlienkou nezapochybovali o správnosti takéhoto konania.
Keď skončil, s hlasným buchnutím zatvoril hrubý zväzok. Opatrne ,akoby sa bál, že dostane mor, sa dotkol odsúdenej brady a dvihol jej hlavu. Žena sa mu s malou iskričkou nádeje pozrela do jeho zarastenej tváre. Nenašla tam však nič než odpor. Jeho chladné oči sa na ňu upreli bez najmenšieho náznaku zľutovania.
„Zhrešila si dcéra moja,“ začal ľadovým hlasom „a za to ťa čaká krutý trest.“
Žena sa znovu rozvzlykala a kňaz zvýšil hlas, tak aby ho všetci dobre počuli.
„U všemohúcej bohyne Svetla tvoja duša nenájde odpustenie. Pretože takýto strašný zločin sa nedá odpustiť! Bola si usvedčená z čarodejníctva a nakoniec si svoju vinu pod ťarchou výčitiek aj priznala. Kiež skončíš v mukách naveky blúdiaca temným podsvetím.“ Kývol na katov a tí odsúdenú zodvihli. Doslova ju vliekli k stĺpu, kde ju následne pripútali silnými reťazami.
Kým ukladali drevo bližšie, začala pošepky odriekavať naspamäť naučené modlitby. Dokonca aj v takejto beznádejnej situácii stále verila, že ju bohyňa zachráni. Že ju spasí svojim nekonečným svetlom a dobrotou.
Keď kati skončili, každý si od strážnika zobral fakľu a postavil sa na jednu stranu.
Dav začal jednohlasne kričať: „Upáľte čarodejnicu! Upáľte čarodejnicu! Upáľte čarodejnicu!“
Kňaz sa pozrel na veľkňaza, ktorý to celé sledoval z dopredu pripravenej pohodlnej stoličky. Miernim prikývnutím vydal pokyn na vykonanie popravy. Svätý muž sa obrátil na katov a tí hodili pochodne na drevo. Oheň vzbĺkol a rýchlo sa rozšíril až k odsúdenej. Keď jej plamene začali oblizovať telo, jej modlitby za zmenili v krik. Zúfalo kričala, čo jej hrdlo stačilo. Aj viac. Plameň jej spôsoboval neznesiteľné bolesti. Metala sa na všetky strany v márnej snahe zmierniť svoje utrpenie. Nič však nepomáhalo. Plakala, ale slzy jej okamžite usychali na tvári. Oblečenie, ktoré mala na sebe už dávno zhorelo a teraz horelo jej telo.
Ľudia to sledovali s tichým uspokojením. Cítili sa lepšie, keď vedeli, že na svete je zas o jedného kacírskeho čarodejníka menej.
Naproti tomu postava v tmavom plášti sa na to celé pozerala s nevýslovným opovrhnutím. Hlupáci a pokrytci pomyslela si. Sú tak zaslepený nenávisťou k starej mágii, že ju vidia aj tam, kde nie je. Tá úbožiačka bola nevinná. Povzdychla si. Vedela čo musí urobiť. Aj keď sa jej to priečilo, musela tak zasiahnuť. V stávke bolo viac než pár ľudských životov. Ešte naposledy sa pozerala na veľkňaza, a potom sa premiestnila preč.
1.Kapitola
Ďaleko na severovýchode, pod krutými Tyrenskými horami, ležalo mestečko zvané Malý Atlas. Obyčajné. Aspoň pre tých čo tam žili. Až na to, že každý v nej bol čarodejom.
Niekoľko minút chôdze odtiaľ, v lese, sedelo mladé dievča pod jedným z listnatých stromov a študovalo rukopisy dávnej a predsa blízkej minulosti.
„Už zase tu sedíš Luriel?“ začula otázku. Neochotne dvihla hlavu od rozčítaného príbehu. Pomaly k nej kráčal muž s krátkymi hnedými vlasmi a neoholenou bradou. Šiel mierne zhrbený a tak ako vždy sa tváril akoby niesol ťarchu celého sveta. V jednej ruke však držal niečo zabalené do bielej látky. Usmiala sa naňho.
„Viem aký na to máš názor, ale na rozdiel od teba považujem príbehy za mimoriadne poučné a zábavné.“
Muž k nej prišiel a sadol si vedľa do trávy. Oprel sa chrbtom o strom, pričom balík položil vedľa nôh.
„To sú knihy z Nadirovej zachránenej zbierky?“ opýtal sa hľadiac pritom na niekoľko zväzkov kryštálových tabuliek rozhádzaných po zemi.
„A odkiaľ inokadiaľ by boli?“ Obrátila stranu.
„Tiež mám jednu takú.“ Oči sa jej rozšírili a dychtivo sa na neho pozrela.
„Vážne? A kde?“ Tajomne sa usmial.
„Je dobre ukrytá, pretože má trochu iný charakter ako tie od Nadira. Ale raz ti ju ukážem.“
Chvíľku sedeli mlčky. Dievča čiastočne stratilo o rozhovor záujem a znovu sa ponorilo do čítania. Muž zatiaľ obdivoval nočnú oblohu. Okrem malého svetielka, nazývaného čarosvit, ktoré sa vznášalo nad ich hlavami a pomáhalo Luriel čítať, videl veľký, strieborný mesiac a tisíce drobných hviezd. Prebúdzalo to v ňom spomienky na domov, o ktorý prišiel.
„Vieš, u nás sme mali dva mesiace.“ začal rozprávať. „Väčšie než tento. Jeden bol zlatej farby, trochu podobný slnku a druhý číro strieborný. Stretávali sa len raz za rok. Tú noc sme volali Krvavý večer, pretože vtedy celý svet zahalila červená žiara a vykonávali sa všetky možné druhy obiet, rituálov a iných veľkých kúziel. Vďaka mesiacom boli niekoľkokrát silnejšie.“
„Čo tak odrazu?“ prerušila ho, pričom stále hľadela do knihy.
„Hm?“ opýtal sa muž akoby prepočul jej otázku.
„Že čo tak odrazu?“ Odtrhla oči od rukopisu a zahľadela sa na neho.
„Nikdy si o svete odkiaľ pochádzame nehovoril. Dokonca, ani keď som sa ťa pýtala.“ Zasmial sa, no v tom smiechu nebola žiadna radosť. Znovu sa pozrel na mesiac.
„Ja... nemohol som. Bolo to príliš bolestivé.“
„A teraz už nie je?“ spýtala sa uštipačne.
„Je. Ale už za chvíľu máš pätnásť, čo je polovičný vek. A... tiež si myslím, že máš právo to vedieť. Čo sa vtedy skutočne stalo.“ Luriel zatvorila knihu a odložila ju stranou.
„Tak začni. Horím nedočkavosťou dozvedieť sa, prečo sme odtiaľ museli odísť.“ Mužov pohľad sa presunul z mesiaca na trávu pod ním. Vytrhol pár stebiel a žmolil ich v rukách.
„Začalo sa to tri roky po tom ako som vyštudoval Grandiovu univerzitu mágie a bol prijatý do veľmi nového výskumného strediska. Snažili sme sa tam rozlúštiť rôzne nezmyselné vzorce a znaky, ktoré nám šéf posielal. Spočiatku sa nám zdalo, že sú to len detské kresbičky bez väčšej logiky. Ale za tie tri roky sme všetci pochopili, že je v nich viac než sa na prvý pohľad môže zdať. Posledný rok a pol môj tým strávil študovaním istých vzorcov. Mali nám otvoriť cestu do iných svetov. Bola irónia, že sa hlavný problém podarilo vyriešiť šéfovmu synovi za pár hodín, zatiaľ čo nás dvadsať dva na tom pracovalo dňom i nocou. Sám sa pri tom do jedného dostal. No vďaka nemu sme potom dokázali zostaviť ultimátny magický vzorec.“ Odmlčal sa.
Luriel na ňom visela pohľadom a netrpezlivo čakala, kým si usporiada myšlienky a odhodlá sa pokračovať. Nechcela ho poháňať, pretože by si to náhodou rozmyslel a ona by skončila len s čiastkovými informáciami. Ako však minúty plynuli a on sa stále hral so steblami trávy, začala sa mračiť. Nebola si istá, či len skúša jej trpezlivosť alebo na ňu skutočne zabudol. Faktom ale ostávalo, že ak ju bude takto naťahovať ešte pár minút tak sa naozaj neudrží a vyletí naňho. Jej zúrivosť rástla s každým okamihom a stávala sa stále ťažšie potlačiteľnou. Nakoniec zaťala ruku v päsť a s vypätím celej svojej vôle ho iba jemne drgla. Muž zažmurkal a prekvapene sa na ňu pozrel, akoby si až teraz uvedomil, že je stále s ním. Potom však chytro odvrátil pohľad a opýtal sa.
„Prepáč. Kde som to skončil?“ Dievčina ale aj napriek jeho rýchlej reakcii v tom pohľade niečo postrehla. Mohol to byť šok? Rozhodla sa však tým pre túto chvíľu nezaoberať. Nebolo to dôležité.
„Vytvorili ste ultimátny vzorec.“
„Ach áno.“ Povzdychol si.
„Myslím si, že najväčší podiel na tom mala tvoja mama.“
„Ty si pracoval s ňou?“
„Hej. A viac než to. Do Ariel som bol zaľúbený od prvého okamihu, čo som ju uvidel. A domnievam sa, že ona to vtedy cítila podobne.“
„Len tak? Vážne ste sa do seba zaľúbili len tak?“ Odfrkla si.
„Áno len tak. Bola proste nádherná a taká láskavá.“ povedal nešťastne, akoby sa pred dievčinou obhajoval. Potom sa však usmial.
„Ale vedela byť aj poriadne tvrdohlavá. Vždy si stála za svojim. Myslím, že túto vlastnosť si po nej zdedila.“ Pozrel sa na svoju dcéru a tá sklopila pohľad.
„A čo sa stalo?“
„Asi o mesiac neskôr, počas Krvavého večera sa nám to konečne podarilo. Otvorili sme portál do iného sveta. Bol to ten istý, do ktorého sa dostal šéfov syn. Chudák prežil len so šťastím. Bol to totiž svet Arachnitov. Tvorov podobných pavúkom. Z toho čo som o nich počul...“
„Ty si tam nebol?“ prerušila ho udivene. „Myslela som, že keď si patril k tým, ktorý ho otvorili, tak že dostaneš prednostné právo ho aj preskúmať.“ Smutne sa zasmial.
„Nie. To nie. Na to bol vytvorený špeciálny tým mágov. A od nás sa tam pridal aj jeden môj kolega, takže to stačilo.“
„Mohol si ísť aj ty.“
„Nie Luriel. Som rád, že som nešiel, pretože jeho uniesli. Našla sa po ňom iba krv. Asi ho tie príšery zožrali.“ Zamračil sa a zaťal obe ruky v päste.
„Nemohli sme nič urobiť. Vyvolať vojnu kvôli jedinému človeku by bola hlúposť. Hlavne, keď sme nemali žiadne dôkazy.“
Dievčina otvorila ústa, ale vzápätí ich radšej zavrela. Nechcela mu privodiť ešte väčšie trápenie. Hlavne preto, že by sa mohol uzavrieť do seba a to by bol koniec. Najlepšie by bolo odviesť jeho myšlienky iným smerom pomyslela si.
„A čo ďalší svet?“ Muž si prisunul nohy tesne k telu, objal ich rukami a hlavu položil na kolená. Jeho výraz sa jej zrazu zdal ešte utrápenejší než predtým.
„Ten bol v poriadku, ale ten tretí...“ tvar zaboril do spodnej časti rúcha.
„Ach, je to moja chyba. Prečo som bol taký zbabelý?“
Stalo sa presne to, čo nechcela, aby sa stalo. Nastal koniec ich rozhovoru. Pravdepodobne na niekoľko dní. Všetok jej súcit bol zrazu ten tam. Rozhorčene sa postavila. A to si už myslela, že sa konečne niekam dostane. Môj otec je tak úbohý pomyslela si trpko. Nedokážem si predstaviť, čo sa mu mohlo stať, že sa takto zlomil. Iste musel vidieť veľa strašných vecí, ale tie sa časom stratia, pretože sú to len spomienky a tie vyblednú. Muž vstal tiež.
„Toto bol plášť tvojej matky. Umožnil jej dokonale sa skryť pred nechcenými pohľadmi.“ Podal jej balíček bez toho, aby sa na ňu pozrel.
„Dúfam, že ti bude dobre slúžiť.“ Prekvapená si ho vzala. Chcela ho rozbaliť, keď sa jej otec pobral na odchod smerom od dediny.
„Kam ideš?“ zavolala za ním.
„Odpusť, ale dopoviem ti to inokedy.“
Povzdychla si. Asi budem musieť zvyšok príbehu dostať od niekoho iného. Tvárou sa jej mihol úsmev. A už presne viem koho.
***
Veľkňaz Alastor bol najvyšším duchovným vodcom Svätej ríše uctievajúcej jedinú skutočnú bohyňu, bohyňu Svetla. To on dal upáliť tú nevinnú ženu za hriech čarodejníctva. Dobre si túto skutočnosť uvedomoval, no bolo mu to jedno. Na prostých ľuďoch mu vôbec nezáležalo. Stačilo, ak sa podrobia bohyni. Okrem toho, jeho služba na tomto svete už aj tak čoskoro skončí. Vyše päťdesiat rokov je dlhá doba pre človeka. A hoci sa mu na Pravú Cestu Svetla podarilo dostať len jednu krajinu, určite mu zaručia pokojné dožitie zvyšku jeho života.
Ozvalo sa zaklopanie.
„Vstúpte.“
Do pracovne vošiel mladý dvanásťročný sluha držiaci veľký podnos. Ležala na ňom hlinená miska so zeleným hroznom, strieborný pohár a rovnako strieborná karafa naplnená červeným vínom.
Chlapec sa nesmierne prekvapene začal obzerať po miestnosti. Nečakal, že bude až na pár kusov nábytku a veľký znak bohyne Svetla na pravej stene úplne prázdna. Potom sa však pod Alastorovim prísnym pohľadom spamätal a hlboko sa uklonil.
„Kto si chlapče? Ty nepatríš medzi mojich osobných sluhov.“ Chlapec sa neisto dvihol a so zhrbenými ramenami a pohľadom upretým k zemi odpovedal.
„Volám sa Armin Svätý otče. Som zo sirotinca a zastupujem môjho brata Lavana kvôli náhlej nemoci.“
„Pozri sa mi do očí a povedz, že je to pravda.“
Pevnejšie zovrel tácku a so silno búšiacim srdcom veľmi pomaly začal dvíhať pohľad. Každých pár centimetrov mu prišlo ako neprekonateľná priepasť, z ktorej neustále vychádzali pochybnosti kričiace jedna cez druhú. Nie je ani sluha. Ako si vôbec môže dovoliť pohliadnuť Svätému otcovi do očí ako by mu bol rovný? Určite sa ho to spýtal? Nepovedal náhodou niečo iné? Nakoniec sa zastavil na starých hnedých očiach Alastora. Okamžite ho ochromila ich sila. Keby mohol, tak by znovu sklopil pohľad. Ale on to nedokázal. Bol ako muška lapená v obrovskej sieti pavúka. Veľkňazov prenikaví pohľad akoby videl aj do tých najskrytejších kútov jeho mysle. Akoby si mohol v jeho očiach prečítať každé jeho tajomstvo. Každú spomienku. Každú myšlienku.
„Ho... hovorím pravdu,“ sotva počuteľne zašepkal.
„To vskutku hovoríš.“
Armin si vydýchol a prepustený zo zajatia veľkňazovho pohľadu sa znovu upriamil na podlahu. So stále búšiacim srdcom došiel k stolu Svätého otca, na ktorom bola rozložená mapa a figúrky. Neodvažoval sa si ju prezerať. Jednoducho tácku položil na voľný okraj a v hlbokom úklone vycúval z miestnosti.
Alastor mu však už nevenoval pozornosť. Bol ponorený do vlastných myšlienok a neustále lietal s jednou postavičkou v ruke nad mapou. Nakoniec sa zamračil a položil malého vojačika doprostred mesta s názvom Solemar. Kútiky úst sa mu zodvihli ako na neho hľadel. Potom pozrel na kraj stola, kde zostávalo nepoložených niekoľko ďalších druhov figúrok a aj jedno mestečko z čierneho kameňa. Jeho ďalší ťah bude dôležitý.
O pár minút sa ozvalo tiché zaklopanie. Najvyšší kňaz sa ho však rozhodol ignorovať. Nemal náladu nechať sa znovu vyrušiť. Vzal do ruky inú figúrku a položil ju na cestu medzi Solemarom a Foquou.
Po nejakej chvíli sa klopanie ozvalo znovu, tento krát silnejšie. Alastor prísne pozrel na dvere, akoby tak mohol dať klopajúcemu na známosť nech ho neotravuje. Tretie klopanie sa už neozvalo. Miesto toho sa rovno otvorili dvere. Ich vŕzgavý zvuk narušil veľkňazovo sústredenie a už po tretí krát sa odtrhol od rozrobenej práce. Vo dverách stála postava zahalená do tmavého plášťa. Nedalo sa poznať či je to muž alebo žena. Plášť ju halil úplne celú.
„Ako sa opovažujete! Vaša duša sa utopí v temnote pekla ak tie dvere hneď nezatvoríte!“ Postava vstúpila do miestnosti a zavrela ich.
„Čo si to dovoľujete!“ začal kričať Alastor. Postava však zodvihla ruku v čiernej rukavici, aby zabránila prívalu kliatob a hrozieb, ktoré sa chystal vysloviť.
„Pozvať ma ďalej bolo očividne nad vaše sily, tak som vás tej námahy ušetril,“ zavtipkovala.
Alastor sa však nesmial. Tvár mu sčervenala od zlosti. Takú drzosť by si k nemu nikto so zdravím rozumom nedovolil. Takže buď je ten človek pomätený blázon alebo je...
„Čarodej!“ Zavrčal. V ruke sa mu okamžite zhmotnila hrubá drevená palica so znakom bohyne Svetla na vrchu.
„Len pokoj. Neprišiel som si po váš život.“
„To nevadí.“ Veľkňaz obišiel stôl a pomalými krokmi sa k neznámemu približoval. Postava naproti tomu ustupovala. Každý jeho krok vpred bol jeden jej vzad.
„To vás ani nezaujíma prečo som prišiel?“
Alastor dvihol palicu a tá začala oslepujúco žiariť. Postava vydala pridusený ston a jednu ruku vystrela pred seba, aby si zaclonila tvár. Z rukavice mu začal stúpať dym.
„Svetlo mi to odhalí.“
„V poriadku.“ Neznámi zahalený v plášti stiahol dlaň, ktorou sa bránil. Náhle akoby ho svetlo prestalo zraňovať. Prsty na oboch rukách sa mu predĺžili a zakončili ostrými pazúrmi. Priamo z rukavíc rástli tmavé šupiny.
„Príšera ako ty nemá v krajine svetla čo pohľadávať.“ Alastor chytil svietiacu palicu do oboch rúk.
„Ľudia sú omnoho väčšie príšery.“ Postava skočila. Neuveriteľne rýchlo prekonala trojmetrovú vzdialenosť a ešte v letku zaútočila na veľkňaza. Jej pazúry však len neškodne skĺzli po bielej bariére.
„Pochabosť.“
Svetlo veľkňazovej palice niekoľkonásobne zosilnelo. Do postavy sa vtedy oprela neznáma sila a odhodila ju proti stene. Jej neuveriteľné reflexy jej však dovolili útok využiť. Ešte v letku sa obrátila nohami proti stene, a keď sila povolila odrazila sa a presvišťala poza Alastora. Ten sa nevrlo otočil, ale to už sa nachádzal v miestnosti sám. Povzdychol si. Pustil palicu a tá sa rozplynula v obláčiku bieleho dymu.
„Prekliaty čarodej,“ zašomral. Potom si sadol na stoličku a zamyslene sa zahľadel na mapu. Niečo bolo inak. Niečo ten netvor pozmenil. Očami behal z jedného kúta do druhého. Všetky figúrky, ktoré rozložil stáli na svojich miestach. Žiadna sa nepohla ani o kúsok. Tak čo sa zmenilo? Jeho pozornosť po chvíli upútalo čierne mestečko uložené v horách neďaleko Tálenu. Veľkňaz prižmúril oči. Žeby?
Valeana
Diskusia
Zdeno Jašek
Zjavne ide o dlhšie dielo - nielen o jednu poviedku. Vyzerá to celkom pútavo. Prológ bol drsný a výpravný a vzbudil záujem. Príbeh má očividne viac paralelných línií, čo takisto určite zvýši jeho úroveň.
Treba si viac naštudovať gramatiku. Hlavne vzor "pekný", aby si sa vyhla spojeniam "svalnatý kati" apod. Takisto čiarky tam občas chýbali, ale nepôsobilo to rušivo.
Tiež si dávaj pozor na opakovanie slovíčok. Slovo "však" je tam teda požehnane.
Uvádzacie vety k priamej reči používaj iba vtedy, keď sú potrebné. Napríklad:
> „Ach áno.“ Povzdychol si. <
Keď niekto povie "Ach", tak si asi povzdychol. Nie je potrebné vysvetľovať to ešte aj v uvádzacej vete. Mimochodom, správne by sa to malo písať "Ach áno," povzdychol si. (t.j. čiarka namiesto bodky)
28.08.2016
Zjavne ide o dlhšie dielo - nielen o jednu poviedku. Vyzerá to celkom pútavo. Prológ bol drsný a výpravný a vzbudil záujem. Príbeh má očividne viac paralelných línií, čo takisto určite zvýši jeho úroveň.
Treba si viac naštudovať gramatiku. Hlavne vzor "pekný", aby si sa vyhla spojeniam "svalnatý kati" apod. Takisto čiarky tam občas chýbali, ale nepôsobilo to rušivo.
Tiež si dávaj pozor na opakovanie slovíčok. Slovo "však" je tam teda požehnane.
Uvádzacie vety k priamej reči používaj iba vtedy, keď sú potrebné. Napríklad:
> „Ach áno.“ Povzdychol si. <
Keď niekto povie "Ach", tak si asi povzdychol. Nie je potrebné vysvetľovať to ešte aj v uvádzacej vete. Mimochodom, správne by sa to malo písať "Ach áno," povzdychol si. (t.j. čiarka namiesto bodky)
28.08.2016
Zdeno Jašek
Niektoré výrazy som nevedel pochopiť, čo vlastne znamenali. Napr. na konci prológu "...a potom sa premiestnila preč. " (Ako sa premiestnila? Zmizla ako čarodejník, alebo utiekla, alebo sa teleportovala?)
"Doslova ju vliekli k stĺpu," - ako inak ju kati mohli vliecť k stĺpu, ak nie "doslova"?
(Prečítaj si blogy pána Mistríka na http://cena.fantazia.sk/blog) - odporúčam čítať všetky, nájdeš tam veľa dobrých rád.
Niektoré obrazy mi unikali. Napr. prológ sa začína tým, že celý dej niekto sleduje zo strechy. Končí tým, že to sleduje nejaká postava v čiernom plášti. Lenže nie je uvedené, či tá postava je alebo nie je na streche, čiže neviem, či ide o dve rôzne bytosti alebo je to tá istá bytosť. Zdá sa mi, že ten prvý odsek v prológu je zbytočný, keďže postava vôbec do deja nezasiahne, iba ho pozoruje.
28.08.2016
Niektoré výrazy som nevedel pochopiť, čo vlastne znamenali. Napr. na konci prológu "...a potom sa premiestnila preč. " (Ako sa premiestnila? Zmizla ako čarodejník, alebo utiekla, alebo sa teleportovala?)
"Doslova ju vliekli k stĺpu," - ako inak ju kati mohli vliecť k stĺpu, ak nie "doslova"?
(Prečítaj si blogy pána Mistríka na http://cena.fantazia.sk/blog) - odporúčam čítať všetky, nájdeš tam veľa dobrých rád.
Niektoré obrazy mi unikali. Napr. prológ sa začína tým, že celý dej niekto sleduje zo strechy. Končí tým, že to sleduje nejaká postava v čiernom plášti. Lenže nie je uvedené, či tá postava je alebo nie je na streche, čiže neviem, či ide o dve rôzne bytosti alebo je to tá istá bytosť. Zdá sa mi, že ten prvý odsek v prológu je zbytočný, keďže postava vôbec do deja nezasiahne, iba ho pozoruje.
28.08.2016
Zdeno Jašek
Ešte k tým obrazom:
"Muž si prisunul nohy tesne k telu, objal ich rukami a hlavu položil na kolená." - toto starší muž neurobí, niektorí to nezvládnu už ani fyzicky, nieto aby takúto pozíciu vyhľadávali. Nasledujúci mužov pohyb som si už nevedel ani predstaviť: " tvar zaboril do spodnej časti rúcha. "
"Nastal koniec ich rozhovoru. ... Rozhorčene sa postavila." Luriela svojím vztykom teda ukončila rozhovor, v ktorom si želela pokračovať. Jej otec predtým nijako nenaznačil, že rozhovor skončil.
"Bola irónia, že sa hlavný problém podarilo vyriešiť šéfovmu synovi za pár hodín, zatiaľ čo nás dvadsať dva na tom pracovalo dňom i nocou. " ... čo z nás robí partičku hlupákov. :)
Dávam ešte na zváženie hlavný konflikt: veľkňaz, ktorý sa netají tým, že vie čarovať, nechá upáliť ženu za čarodejníctvo. Chlapík dosť riskuje ...
28.08.2016
Ešte k tým obrazom:
"Muž si prisunul nohy tesne k telu, objal ich rukami a hlavu položil na kolená." - toto starší muž neurobí, niektorí to nezvládnu už ani fyzicky, nieto aby takúto pozíciu vyhľadávali. Nasledujúci mužov pohyb som si už nevedel ani predstaviť: " tvar zaboril do spodnej časti rúcha. "
"Nastal koniec ich rozhovoru. ... Rozhorčene sa postavila." Luriela svojím vztykom teda ukončila rozhovor, v ktorom si želela pokračovať. Jej otec predtým nijako nenaznačil, že rozhovor skončil.
"Bola irónia, že sa hlavný problém podarilo vyriešiť šéfovmu synovi za pár hodín, zatiaľ čo nás dvadsať dva na tom pracovalo dňom i nocou. " ... čo z nás robí partičku hlupákov. :)
Dávam ešte na zváženie hlavný konflikt: veľkňaz, ktorý sa netají tým, že vie čarovať, nechá upáliť ženu za čarodejníctvo. Chlapík dosť riskuje ...
28.08.2016
Zdeno Jašek
Off-topic: obmedzenie diskusných príspevkov na 900 znakov je kontraproduktívne. Namiesto toho, aby som v jednom príspevku napísal všetko, čo mám na srdci, rozpisujem to do 3 príspevkov, čiže zaberám viac miesta na obrazovke. Tých 900-znakov málokedy stačí na hodnotenie (všimol som si, že aj Jurinko svoje príspevky rozdeľuje).
Hm?
28.08.2016
Off-topic: obmedzenie diskusných príspevkov na 900 znakov je kontraproduktívne. Namiesto toho, aby som v jednom príspevku napísal všetko, čo mám na srdci, rozpisujem to do 3 príspevkov, čiže zaberám viac miesta na obrazovke. Tých 900-znakov málokedy stačí na hodnotenie (všimol som si, že aj Jurinko svoje príspevky rozdeľuje).
Hm?
28.08.2016
Nadalan
Dala som 8, lebo by som si kludne precitala viac. Zvedavost bola vzbudena. Nedala som viac pre to, co bolo popisane v predoslich rozdelenych komentaroch :) Drzim palce v dalsom pisani a pri doladovani nelogickych momentov.
28.08.2016
Dala som 8, lebo by som si kludne precitala viac. Zvedavost bola vzbudena. Nedala som viac pre to, co bolo popisane v predoslich rozdelenych komentaroch :) Drzim palce v dalsom pisani a pri doladovani nelogickych momentov.
28.08.2016
Milan Smolka
Dal som 5 a rad dam nabuduce viac. Zdeno pevedal ku gramatike co sa dalo. Mne vsak vadilo v uvode chabe zdovodnenie preco ju upalili. Aj v stredoveku sa palili carodejnice jedna radost a cirkev mala tak prepracovany system, ze nielen bezny lud, ale aj knazi boli hlboko presvedceny, ze upaluju carodejnicu. Takze namiesto opisu ukrutnej bolesti by som uvital dlhsi opis jej previnenia.
Poviedka sa vsak aj napriek gramatickym chybam citala dobre a uz sa tesim na jej pokracovanie.
28.08.2016
Dal som 5 a rad dam nabuduce viac. Zdeno pevedal ku gramatike co sa dalo. Mne vsak vadilo v uvode chabe zdovodnenie preco ju upalili. Aj v stredoveku sa palili carodejnice jedna radost a cirkev mala tak prepracovany system, ze nielen bezny lud, ale aj knazi boli hlboko presvedceny, ze upaluju carodejnicu. Takze namiesto opisu ukrutnej bolesti by som uvital dlhsi opis jej previnenia.
Poviedka sa vsak aj napriek gramatickym chybam citala dobre a uz sa tesim na jej pokracovanie.
28.08.2016
Valeana
V prvom rade by som vám všetkým chcela poďakovať a povedať, že si veľmi vážim vašej ochoty napísať mi komentáre na pridanú časť. Vážim si rovnako pozitívne aj negatívne, pretože oba druhy mi svojim spôsobom pomôžu. Teraz sa vyjadrím k vašim postrehom.
Zdeno Jašek ďakujem vám za toľko obsahu :D. Keďže ste mi napísal prvý, tak začnem vaším komentárom.
Áno ide o dlhšie dielo (ak sa podarí, tak bude gigantické na x kníh :D) s viacerými líniami. Čo sa týka gramatiky, tak sa veľmi spolieham na word, že mi chyby s Y ukáže, ale zdá sa, že nie je všemocný :(. Čiarky to je kapitola sama o sebe, ale vďaka písaniu to trochu zvládam.
Ďalej ste ma upozornil, že tam mám požehnane slova však :). Kedysi som na tieto opakovačky mala vytrénované oči, ale ako sa zdá, tak som vyšla z cviku. Rozhodne si na to budem dávať väčší pozor.
29.08.2016
V prvom rade by som vám všetkým chcela poďakovať a povedať, že si veľmi vážim vašej ochoty napísať mi komentáre na pridanú časť. Vážim si rovnako pozitívne aj negatívne, pretože oba druhy mi svojim spôsobom pomôžu. Teraz sa vyjadrím k vašim postrehom.
Zdeno Jašek ďakujem vám za toľko obsahu :D. Keďže ste mi napísal prvý, tak začnem vaším komentárom.
Áno ide o dlhšie dielo (ak sa podarí, tak bude gigantické na x kníh :D) s viacerými líniami. Čo sa týka gramatiky, tak sa veľmi spolieham na word, že mi chyby s Y ukáže, ale zdá sa, že nie je všemocný :(. Čiarky to je kapitola sama o sebe, ale vďaka písaniu to trochu zvládam.
Ďalej ste ma upozornil, že tam mám požehnane slova však :). Kedysi som na tieto opakovačky mala vytrénované oči, ale ako sa zdá, tak som vyšla z cviku. Rozhodne si na to budem dávať väčší pozor.
29.08.2016
Valeana
Potom ste mi tam vypichol vetu „Ach áno.“ Povzdychol si. No. Toto je trošku komplikované. Tým Ach som nemyslela, že si vtedy povzdychol ako Ách. On to povedal, pretože si spomenul ako napríklad no jasné, to je ono, atd. A preto som tam za tým dala bodku a nie čiarku. Sú to dve samostatné vety. Nepatria k sebe ako „Ach áno,“ povedal. Ale on to povedal a potom si povzdychol. Neviem či niečo pochopíte z tohto môjho zmätočného vysvetľovania :).
Čo sa týka konca prológu, tak som tým myslela, že sa postava teleportovala. Opravím to nech to nemýli.
Potom k tomu doslova. Viac menej som to tam dala pre efekt. Znelo mi to lepšie než keby bola veta bez toho. Ale pozriem sa na to či nemôžem tú vetu nejako lepšie prestavať.
Ďalej ste ma odkazoval na jeden blog. Už som tam nakukla a je tam toho požehnane XD, takže začnem čítať čo najskôr. Ďakujem.
29.08.2016
Potom ste mi tam vypichol vetu „Ach áno.“ Povzdychol si. No. Toto je trošku komplikované. Tým Ach som nemyslela, že si vtedy povzdychol ako Ách. On to povedal, pretože si spomenul ako napríklad no jasné, to je ono, atd. A preto som tam za tým dala bodku a nie čiarku. Sú to dve samostatné vety. Nepatria k sebe ako „Ach áno,“ povedal. Ale on to povedal a potom si povzdychol. Neviem či niečo pochopíte z tohto môjho zmätočného vysvetľovania :).
Čo sa týka konca prológu, tak som tým myslela, že sa postava teleportovala. Opravím to nech to nemýli.
Potom k tomu doslova. Viac menej som to tam dala pre efekt. Znelo mi to lepšie než keby bola veta bez toho. Ale pozriem sa na to či nemôžem tú vetu nejako lepšie prestavať.
Ďalej ste ma odkazoval na jeden blog. Už som tam nakukla a je tam toho požehnane XD, takže začnem čítať čo najskôr. Ďakujem.
29.08.2016
Valeana
Potom ste ma upozorňoval na prológ a postavu a strechu. Kebyže je to iná postava, tak to tam určite spomeniem niekde alebo nejakým spôsobom. Máte však pravdu, že je zbytočné na ňu upozorňovať hneď od začiatku, keď nič nerobí iba sleduje. Skúsim to prepísať.
Čo sa týka Lurielinho otca a jeho nôh. Spočiatku som nechápala, čo je na tom čudné. Teraz to už asi vidím. Chyba je v mojom opise. Príliš som to zjednodušila. Vlastne on tam sedel s vystretými nohami a potom ich pokrčil v kolenách a prisunul si k telu. Objal ich rukami a tvár viac menej zaboril do kolien/stehien (neviem, čo pôsobí lepšie). Spodnou časťou rúcha som nemyslela tú u členkov. Jedna drobnosť. Meno hlavnej hrdinky je Luriel nie Luriela :).
29.08.2016
Potom ste ma upozorňoval na prológ a postavu a strechu. Kebyže je to iná postava, tak to tam určite spomeniem niekde alebo nejakým spôsobom. Máte však pravdu, že je zbytočné na ňu upozorňovať hneď od začiatku, keď nič nerobí iba sleduje. Skúsim to prepísať.
Čo sa týka Lurielinho otca a jeho nôh. Spočiatku som nechápala, čo je na tom čudné. Teraz to už asi vidím. Chyba je v mojom opise. Príliš som to zjednodušila. Vlastne on tam sedel s vystretými nohami a potom ich pokrčil v kolenách a prisunul si k telu. Objal ich rukami a tvár viac menej zaboril do kolien/stehien (neviem, čo pôsobí lepšie). Spodnou časťou rúcha som nemyslela tú u členkov. Jedna drobnosť. Meno hlavnej hrdinky je Luriel nie Luriela :).
29.08.2016
Valeana
Potom k ukončeniu rozhovoru. Asi som tam nevyjadrila dostatočne, že sa jej otec prepadol do zúfalstva. Keďže je to jej otec tak ho dobre pozná a vie, kedy z neho už žiadne ďalšie informácie nedostane. Vlastne ten kto ukončil rozhovor bol jej otec svojim postojom. Uňho musím ešte veľmi popracovať na psychológii.
Ďalej áno robí to z nich hlupákov XD. Na vysvetlenie. Skúmali novú a dovtedy neznámu mágiu, takže sa zamerali na zložité a nemožné, ale pri tom zabudli na najzákladnejšie základy aké sa učia malé deti :). Myslím, že je to uveriteľné, ale detaily čo a ako presne to by som napísala, keď už tak v samostatnom diele.
K tomu poslednému poviem, že hlavný konflikt nie je čarodeji vs nečarodeji. Ide tam o čosi trochu iné, ale to sa dozviete až neskôr. .)
Tých 900 znakov je skutočne málo.
29.08.2016
Potom k ukončeniu rozhovoru. Asi som tam nevyjadrila dostatočne, že sa jej otec prepadol do zúfalstva. Keďže je to jej otec tak ho dobre pozná a vie, kedy z neho už žiadne ďalšie informácie nedostane. Vlastne ten kto ukončil rozhovor bol jej otec svojim postojom. Uňho musím ešte veľmi popracovať na psychológii.
Ďalej áno robí to z nich hlupákov XD. Na vysvetlenie. Skúmali novú a dovtedy neznámu mágiu, takže sa zamerali na zložité a nemožné, ale pri tom zabudli na najzákladnejšie základy aké sa učia malé deti :). Myslím, že je to uveriteľné, ale detaily čo a ako presne to by som napísala, keď už tak v samostatnom diele.
K tomu poslednému poviem, že hlavný konflikt nie je čarodeji vs nečarodeji. Ide tam o čosi trochu iné, ale to sa dozviete až neskôr. .)
Tých 900 znakov je skutočne málo.
29.08.2016
Valeana
Nadalan ďakujem vám za váš povzbudivý komentár a dúfam, že sa vám bude páčiť aj pokračovanie. Aj keď sa trochu obávam, že tento príbeh nie je to čo očakávate :( .
Milan Smolka vám musím poďakovať za nový pohľad na vec. Tak trochu ste mi otvoril oči :D. Dlho som rozmýšľala ako zmeniť Alastora, aby nebol taký čisto záporácky (že zabíja nevinných a obetuje všetkých atd.). A pritom je riešenie také jednoduché. Určite to v úvode zmením. Napíšem k tým obvineniam.
Inak nedala som ten úvod trochu moc drsný? Nechcem z toho mať horor či drámu na spôsob game of thrones.
29.08.2016
Nadalan ďakujem vám za váš povzbudivý komentár a dúfam, že sa vám bude páčiť aj pokračovanie. Aj keď sa trochu obávam, že tento príbeh nie je to čo očakávate :( .
Milan Smolka vám musím poďakovať za nový pohľad na vec. Tak trochu ste mi otvoril oči :D. Dlho som rozmýšľala ako zmeniť Alastora, aby nebol taký čisto záporácky (že zabíja nevinných a obetuje všetkých atd.). A pritom je riešenie také jednoduché. Určite to v úvode zmením. Napíšem k tým obvineniam.
Inak nedala som ten úvod trochu moc drsný? Nechcem z toho mať horor či drámu na spôsob game of thrones.
29.08.2016
Zdeno Jašek
Valeana,
nemusíš podrobne reagovať na každú moju pripomienku. Píšem ich sem preto, aby si mala spätnú väzbu od čitateľa, ktorý nepozná celý ten kontext, ktorý si ty držíš v hlave a kadečomu tým pádom nerozumie. Tam, kde mi musíš niečo vysvetľovať, proste iba zváž, ako to vysvetlenie natlačiť už do samotného textu. Lebo čitateľ by mal textu rozumieť bez vysvetľovania.
Veľa šťastia ... :)
29.08.2016
Valeana,
nemusíš podrobne reagovať na každú moju pripomienku. Píšem ich sem preto, aby si mala spätnú väzbu od čitateľa, ktorý nepozná celý ten kontext, ktorý si ty držíš v hlave a kadečomu tým pádom nerozumie. Tam, kde mi musíš niečo vysvetľovať, proste iba zváž, ako to vysvetlenie natlačiť už do samotného textu. Lebo čitateľ by mal textu rozumieť bez vysvetľovania.
Veľa šťastia ... :)
29.08.2016
Nadalan
Valeana, urcite si to myslela dobre, no veta: "Aj keď sa trochu obávam, že tento príbeh nie je to čo očakávate" ma dokaze vytocit. To znamena, ze to nie je pisane pre mna? Alebo ze nie som cielovy citatel? To neries (ospravedlnujem sa za tykanie, tak nejak som zvyknuta nebyt na chatoch a forach oficialna, ak by to bol problem, vratim sa k vykaniu). To nechaj na mna, ci pri 2. kapitole prestanem citat alebo nie. Tato stranka je tu na to, aby si ludia navzajom zdielali nazory a spatnu vazbu. Napr. nie som fanusik sci-fi, ale tu ho citam. Na druhu stranu, ved to je predsa ciel prekvapit citatela, ci? Ak sa to niekde zvrtne na nieco ine, to zvycajne vnimam pozitivne. Tak neviem, ci mam teda citat aj to pokracovanie, alebo na to kaslat. Inak... neznasam prology, som na ne alergicka :D Ale citam ich. Co uz citatelovi ostava, ak ho autor zaradi do svojho pribehu.
04.09.2016
Valeana, urcite si to myslela dobre, no veta: "Aj keď sa trochu obávam, že tento príbeh nie je to čo očakávate" ma dokaze vytocit. To znamena, ze to nie je pisane pre mna? Alebo ze nie som cielovy citatel? To neries (ospravedlnujem sa za tykanie, tak nejak som zvyknuta nebyt na chatoch a forach oficialna, ak by to bol problem, vratim sa k vykaniu). To nechaj na mna, ci pri 2. kapitole prestanem citat alebo nie. Tato stranka je tu na to, aby si ludia navzajom zdielali nazory a spatnu vazbu. Napr. nie som fanusik sci-fi, ale tu ho citam. Na druhu stranu, ved to je predsa ciel prekvapit citatela, ci? Ak sa to niekde zvrtne na nieco ine, to zvycajne vnimam pozitivne. Tak neviem, ci mam teda citat aj to pokracovanie, alebo na to kaslat. Inak... neznasam prology, som na ne alergicka :D Ale citam ich. Co uz citatelovi ostava, ak ho autor zaradi do svojho pribehu.
04.09.2016
Valeana
Ospravedlňujem sa Nadalan (tykanie je pohode). Nechcela som ťa nahnevať. To len občas som trochu paranoidná a mám pocit, že môj príbeh nie je pre nikoho. Budem rada ak si prečítaš aj pokračovanie a posúdenie nechám na teba :).
05.09.2016
Ospravedlňujem sa Nadalan (tykanie je pohode). Nechcela som ťa nahnevať. To len občas som trochu paranoidná a mám pocit, že môj príbeh nie je pre nikoho. Budem rada ak si prečítaš aj pokračovanie a posúdenie nechám na teba :).
05.09.2016
Aleš Horváth
Nadalan zastanem sa Valeany. aj ked jej vyrok o ocakavani sa da rozne interpretovat. niekedy si tiez myslim ze to ocakavanie dokaze dost "potesiť". proste ludia ocakavaju vela veci - skvelu gramatiku, skvely dej, skvelu temu, skvely pribeh(neriesim teraz nikoho konkretne)- aspon autor si to mysli ze to druhi ocakavaju. autor(Valeana) sa potom moze pravom obavat, ze jej snaha nebude ocenena, kedze zistila, ze jej pribeh nie je tak skvely, ako si o nom myslela. Kazdy ma predsudky co fantasy dielo musi obsahovat, samotny autor vzdy najvacsie.
Nemyslim si ze Valeana tym chcela naznacit ze si to nemoze niekto(alebo len niekto) precitat. skor si myslim, ze chcela nasepkat ze jej dielo je trochu ine.
Valeana robi chybu v tom, ze ma mylny odhad, co sa komu moze lubit.
05.09.2016
Nadalan zastanem sa Valeany. aj ked jej vyrok o ocakavani sa da rozne interpretovat. niekedy si tiez myslim ze to ocakavanie dokaze dost "potesiť". proste ludia ocakavaju vela veci - skvelu gramatiku, skvely dej, skvelu temu, skvely pribeh(neriesim teraz nikoho konkretne)- aspon autor si to mysli ze to druhi ocakavaju. autor(Valeana) sa potom moze pravom obavat, ze jej snaha nebude ocenena, kedze zistila, ze jej pribeh nie je tak skvely, ako si o nom myslela. Kazdy ma predsudky co fantasy dielo musi obsahovat, samotny autor vzdy najvacsie.
Nemyslim si ze Valeana tym chcela naznacit ze si to nemoze niekto(alebo len niekto) precitat. skor si myslim, ze chcela nasepkat ze jej dielo je trochu ine.
Valeana robi chybu v tom, ze ma mylny odhad, co sa komu moze lubit.
05.09.2016
Nadalan
Ahoj Ales, preto som prispevok zacala vetou, ze to Valeana urcite myslela dobre. A dalej nasledoval moj pohlad na vec. Som teda zvedava na 2. cast a mozno po nej napisem, ze som cakala nieco ine :) Ozaj, co tie prology? Scifisti, citate ich radi?
05.09.2016
Ahoj Ales, preto som prispevok zacala vetou, ze to Valeana urcite myslela dobre. A dalej nasledoval moj pohlad na vec. Som teda zvedava na 2. cast a mozno po nej napisem, ze som cakala nieco ine :) Ozaj, co tie prology? Scifisti, citate ich radi?
05.09.2016
jurinko
Necital som diskusiu, najprv chcem napisat moje dojmy (preto sa ospravedlnujem, ak sa nieco bude mozno opakovat). Prve, co mi udrelo do oci, boli chyby. Y v mnoznom cisle pridavnych mien, tentokrat napisane oddelene, a podobne veci tomu iba uberali na citatelnosti. To iste vnutorne pochody postav, ktore neboli nijako oddelene od rozpravacovho opisu. Je dolezite nechavat v diele iba to, co je podstatne, netreba sa zaoberat bezvyznamnymi malickostami, co ako by si ich povazovala za dolezite pre atmosferu. Ked sa niekto odmlci alebo si da pauzu, atmosferu to dokresli samo, netreba opisovat, ako to druheho v konverzacii stve (pokial to nema mat vplyv na dej, napr. ze ten hnev prerastie do nejakej akcie). A tak. Ohladom deja je zaujimave, ze aj velknaz zjavne pouziva magiu, chcel by som vediet, ako to zriadenie beznym ludom vysvetli, ze tato magia je ok a za tuto upalujeme ludi...
28.09.2016
Necital som diskusiu, najprv chcem napisat moje dojmy (preto sa ospravedlnujem, ak sa nieco bude mozno opakovat). Prve, co mi udrelo do oci, boli chyby. Y v mnoznom cisle pridavnych mien, tentokrat napisane oddelene, a podobne veci tomu iba uberali na citatelnosti. To iste vnutorne pochody postav, ktore neboli nijako oddelene od rozpravacovho opisu. Je dolezite nechavat v diele iba to, co je podstatne, netreba sa zaoberat bezvyznamnymi malickostami, co ako by si ich povazovala za dolezite pre atmosferu. Ked sa niekto odmlci alebo si da pauzu, atmosferu to dokresli samo, netreba opisovat, ako to druheho v konverzacii stve (pokial to nema mat vplyv na dej, napr. ze ten hnev prerastie do nejakej akcie). A tak. Ohladom deja je zaujimave, ze aj velknaz zjavne pouziva magiu, chcel by som vediet, ako to zriadenie beznym ludom vysvetli, ze tato magia je ok a za tuto upalujeme ludi...
28.09.2016
jurinko
[pokr.] Kazdopadne, na prolog to ma celkom dobre kvality, takze dufam, ze sa to v dalsich castiach bude iba zlepsovat. Zatial je z toho citit nevypisanost a trosku sa obavam, ze si si na plecia (ako vacsina zaciatocnikov) nalozila prilis velky naklad. Rad by som sa mylil :-) Zatial som dal 6
28.09.2016
[pokr.] Kazdopadne, na prolog to ma celkom dobre kvality, takze dufam, ze sa to v dalsich castiach bude iba zlepsovat. Zatial je z toho citit nevypisanost a trosku sa obavam, ze si si na plecia (ako vacsina zaciatocnikov) nalozila prilis velky naklad. Rad by som sa mylil :-) Zatial som dal 6
28.09.2016
jurinko
Prolog v normalnom diele mi nevadi. Ked niekto prida iba prolog napr. sem, tak je to asi ako keby v recepte na kolac iba vymenoval suroviny - nie je to kolac ;-)
Co sa tyka tych vyssie spominanych veci - ked si niekto povzdychne hned potom, ako nieco povie, tak to treba dat na novy riadok ;-)
900 znakov je imho fajn. Sice teraz, ked sa zjavne daju davat aj entery, uz je to asi fakt kontraproduktivne, doteraz, ked to neslo, by viac, ako 900 znakov, bolo iba kopa textu. Cize Stano by to mozno mohol trosku upravit, hm? Stano? :-)
Kazdopadne, zaoberat sa do hlbky kazdou chybou (a hned to prepisovat) je opacny extrem, nez aky byva beznejsi (cize nezaoberat sa nicim a nedat si poradit ;-) ). Trosku ma to utvrdzuje v tom, ze si si na seba vzala privelke bremeno. Skus radsej viac vnimat, co sa ti paci na inych knihach, a az potom zacni pisat. Hned sa vrhnut na pisanie je spravidla chyba.
28.09.2016
Prolog v normalnom diele mi nevadi. Ked niekto prida iba prolog napr. sem, tak je to asi ako keby v recepte na kolac iba vymenoval suroviny - nie je to kolac ;-)
Co sa tyka tych vyssie spominanych veci - ked si niekto povzdychne hned potom, ako nieco povie, tak to treba dat na novy riadok ;-)
900 znakov je imho fajn. Sice teraz, ked sa zjavne daju davat aj entery, uz je to asi fakt kontraproduktivne, doteraz, ked to neslo, by viac, ako 900 znakov, bolo iba kopa textu. Cize Stano by to mozno mohol trosku upravit, hm? Stano? :-)
Kazdopadne, zaoberat sa do hlbky kazdou chybou (a hned to prepisovat) je opacny extrem, nez aky byva beznejsi (cize nezaoberat sa nicim a nedat si poradit ;-) ). Trosku ma to utvrdzuje v tom, ze si si na seba vzala privelke bremeno. Skus radsej viac vnimat, co sa ti paci na inych knihach, a az potom zacni pisat. Hned sa vrhnut na pisanie je spravidla chyba.
28.09.2016
Valeana
Ďakujem za komentár Jurinko. Asi máš pravdu v tom, že som si zobrala príliš veľké bremeno na plecia :), ale aj tak v tom chcem pokračovať. Čaká ma ešte dlhá a tŕnitá cesta. Viac menej sa v tomto príbehu snažím spojiť mnoho vecí, ktoré mi v iných knihách chýbali. Ešte raz ďakujem. :)
30.09.2016
Ďakujem za komentár Jurinko. Asi máš pravdu v tom, že som si zobrala príliš veľké bremeno na plecia :), ale aj tak v tom chcem pokračovať. Čaká ma ešte dlhá a tŕnitá cesta. Viac menej sa v tomto príbehu snažím spojiť mnoho vecí, ktoré mi v iných knihách chýbali. Ešte raz ďakujem. :)
30.09.2016
jurinko
S radostou :-)
(co som tym chcel povedat, je to, ze je dobre, ked si autor za svojim dielom stoji... nie vsetky pripomienky sa daju a maju zapracovat, vratane tych mojich... neber nas az tak vazne, ver si... vacsinou sa totiz nadsenie akoby muselo krotit, kym v tebe sa zda, ze ho je treba trosku popchnut... nepises zle, len to zatial nie je na ovacie... ale ani na dupanie a buuukanie - ber sa realisticky, ale s nadejou, ma to potencial :-) )
01.10.2016
S radostou :-)
(co som tym chcel povedat, je to, ze je dobre, ked si autor za svojim dielom stoji... nie vsetky pripomienky sa daju a maju zapracovat, vratane tych mojich... neber nas az tak vazne, ver si... vacsinou sa totiz nadsenie akoby muselo krotit, kym v tebe sa zda, ze ho je treba trosku popchnut... nepises zle, len to zatial nie je na ovacie... ale ani na dupanie a buuukanie - ber sa realisticky, ale s nadejou, ma to potencial :-) )
01.10.2016