Tlmočník

Keď Zem napadne neznáma mimozemská rasa, ľudstvu ostáva posledná nádej. Jej meno je Hugo. Poviedka na počkanie na tému hypnóza.
Filmová história scifi
Hugo sedel pripútaný v kresle a nervózne hladkal čierneho kocúra, ktorý s ním od istého času cestoval po galaxiu a vytrvalo mu nosil smolu. A teraz sa dostali do poriadnej kaše.
Celé sa to začalo ako z katastrofického filmu z 20. storočia. Okolo Zeme sa zhrkli obrovské lode neznámej rasy a zničením newyorských mrakodrapov (ani sa len neunúvali namieriť megasuperničivé lúče na menšie klišé) dali najavo, že nemajú za lubom nič dobré.
Nikto nevedel, kto mimozemšťania sú, ani akým jazykom hovoria. Nakoniec sa však prostredníctvom galaktického signálového znakového systému podarilo nadviazať s nimi kontakt a dohodnúť stretnutie na neutrálnej marťanskej pôde. Signál však na mierové rokovania nestačil. A preto práve na Mars aj s pozemskými papalášmi a kocúrom mieril Hugo ako súčasť tímu piatich skúsených tlmočníkov, čo spolu ovládali asi 15 mimozemských jazykov. Aj tak však nebolo jasné, či to bude stačiť. Hugo bol nervózny ako nikdy v živote.
Na pustej červenej pláni, kde sa malo rozhodnúť o budúcnosti ľudstva, ich už čakala malá loď cudzincov. Na rozdiel od cudzincov nepotrebovali ani v nehostinnej atmosfére skafandre, tak si ich mohli dobre obzrieť. Dve nohy, dve ruky, očiská jak E.T. Huga však pri pohľade na nich zamrazilo.
„No doriti,“ zašepkal. „A kde sú ústa a uši?“ Hoci ostatní tlmočníci sa komentárov zdržali, podľa bledých tvárí za priezormi heliem bolo jasne, že ani im nie je všetko jedno. Takmer všetky jazyky, čo poznali, si vyžadovali hlasivky.
Hlavný tlmočník, akýsi profesor, odvážne predstúpil pred neznámych a pokúsil sa nadviazať kontakt. Jeho tvár prešla výrazmi od neistoty, po úsmev, až po neprítomný pohľad. Nakoniec sa zrútil do piesku. „Telepati,“ pochopil Hugo a hrča v hrdle mu narástla. Niežeby mal v hlave niečo cenné, ale aj tak nechcel, aby sa mu v nej niekto hrabal. Bolo to však v službách domovskej planéty.
Odvážne sa postavil zoči voči neznámym a pokúsil sa o gesto vyjadrujúce mier. Vedomie mu okamžite zaplavila voda. Videl vlny, prúdy, kvapky, mal pocit, že sa utopí a že ho zmätie z nôh. Mimozemšťania nielen komunikovali myšlienkami, ale mali z nich vyskladaný myšlienkový jazyk, ktorý sa skladal takmer výhradne z rôznych obrazov vody. Toto nerozlúštia, nie tu, nie dnes. Niečo však urobiť treba.
Hugo sa rozhodol staviť na emócie. Vodopády, rozbúrené moria, čo naňho neznámy púšťal, naňho pôsobili agresívne. Pokúsil sa predstaviť si nehybnú hladinu, pomaly plynúci potôčik v letný deň, pokoj. Mier.
Neznámy mu ukázal búrku, Hugo k nemu vysielal obraz západu slnka nad hladinou a pokúsil sa aj o ďalšie obrazy, menej vodné, zo života na Zemi. Nechápal, čo robí, o čom sa bavia, možno práve dojednával predaj planéty za tri veľryby, no nechcel to vzdať. Nemal potuchy, čo sa deje navôkol. Videl len vodu, kopu vody. Potom neznámi pochopil, obrazy sprehľadnili. Ukázali mu planétu zloženú z vody, ktorá začala vysychať, až ostala len para a on pochopil, že sa díva na osud ich vlasti.
Hľadali si nový domov. Pochopil. A najmodrejšia planéta, čo našli, bola Zem... Vody z ich obrazov začínali tiecť pokojnejšie a Hugovi začínalo v duši klíčiť malé semienko nádeje.
Vtedy sa spojenie náhle prerušilo a on padol do červeného prachu, takisto ako profesor. A nie sám. Všetci členovia mimozemskej delegácie, ležali na zemi, okolo nich mláčky modrej tekutiny, krvi.
Chlapi z vojenské sprievodu si zaisťovali zbrane a tvárili sa spokojne, akoby práve zachránili svet. Vy debili! Hugo mal chuť kričať, ale jeho prvé stretnutie s telepatiou mu vzalo veľa síl. Do lode ho museli odniesť.
Keď mu to však kolegovia cestou späť na domovskú planétu, teraz odsúdenú na vojnu s vyspelou rasou, vysvetlili, až tak sa nečudoval. Vraj bol v tranze, divne sa metal a zavíjal. Pre vojakov to vyzeralo ako mučenie, a tak zasiahli.
Hugo si zamyslene pritúlil svojho kocúra, ktorý mu zase raz pomohol do poriadnej kaše. Keby tak mal o desať minút viac. Prečo Pozemšťania najskôr strieľajú, až potom sa snažia získať viac informácií? Ach, aké úžasné by bolo, keby jeho prvé stretnutie s telepatmi prebehlo v menej hektických podmienkach, aby ich mohol študovať, dozvedieť sa viac.
Náhle si spomenul na jav, o ktorom sa učili na výške, keď sa prekladateľ alebo tlmočník pri práci natoľko nechá pohltiť, „zhypnotizovať“ originálnou jazykovou verziou, až to ovplyvní jeho výsledný produkt a urobí ho nezrozumiteľným. Komunikácia sa stáva nemožnou.
S dávkou irónie si pomyslel, že ho práve postihol najkatastrofickejší prípad hypnózy originálom v dejinách prekladateľstva.

YaYa

YaYa
Má rovnako rada bosorky na metlách aj vesmírne lode. Pre scifi.sk najmä recenzuje knižky, na streamoch filozofuje o Fantastickej poviedke a organizuje Poviedky na počkanie.

Diskusia

Culter
Opäť skvelá práca, pekne vystavané a s dobrým nábehom na záver. Ja osobne som ho celkom nestrávil. Je to na mňa príliš vedecko - psychologické. Veď predsa ich reč pochopil. Hľadajú domov, takže podľa mňa komunikovali. Či? :) Dnes som dal chrumkavú osmičku.
18.02.2017
Milan "Miňo" Tichý
Z tejto várky poviedok na počkanie je táto pre mňa top. Celý čas, čo som ju čítal som mal úsmev na perách. Tento štýl písania mi je proste po chuti i keď ja sa mu celkom úspešne vyhýbam. Nabudúce nech zo sebou radšej nebere kocúra :D :D
19.02.2017
Marek Páperíčko Brenišin
Príbeh bol pekný, rušili ma ale hrúbky, ktoré tu už boli pádnejšie a početnejšie. Plottwist nevypálil až tak prekvapivo, ale páčila sa mi komunikácia s telepatickým podtónom :) Dal som sedmičku, nebolo to pre mňa až také skvelé, ale rozhodne autor má v hlave spisovateľské kolečká :)
19.02.2017
Marek Páperíčko Brenišin
*autorka :D ospravedlňujem sa YaYi :D
19.02.2017
YaYa
Hrúbky? Krv mi z tohto vyhlásenia zovrela v žilách, hneď som hľadala, že sa idem brániť ... a našla :D Ale tak ospravedlňuje ma snáď to, že "neznámi pochopil" malo byť "neznámi pochopili" a zavíjal chcelo byť zvíjal sa, len som sa ponáhľala :D :D :D Takže, žiadať o zmiernenie obvinení na priestupok prvého stupňa, preklep :D Ale ako som tu niekomu písala ráno do komentu, aj majster korektor sa utne a tu vidíme praktický príklad :D
Inak ďakujem za názory aj výhrady. Nečakane pozitívna odozva na to, že som napchala 20stranový námet do dvoch ;)
19.02.2017
Marek Páperíčko Brenišin
Pardon, hodnotil som podľa prvého dojmu :-D Ale pokojne stiahnem označenie na preklepy :-D Nuž, hodina je málo, na presnosti občas neostane čas :-D (žeby moje staršie PNP? :-D :-D). Ale bolo to good :-) To je hlavné.
20.02.2017
YaYa
V mene svojej profesionálnej hrdosti pekne ďakujem :D
20.02.2017
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.