"Hmmm..." Zadumal archanjel Michael, lámajúc si hlavu nad ťažkým problémom.

Pridelený anjel v zácviku, všimnúc si jeho výrazu bez váhania pristúpi. "Niečo Vás trápi ctený Michael?"

"Ale..." Povzdychol si sťažka. "Dostal som sa do zauzlenej logickej chyby, z ktorej sa mi nedarí vyuzliť."

"Možno by vám pomohlo, ak by ste sa mi s tým zverili. Možno budem vedieť pomôcť, alebo k rozviazaniu uzlu postačí ak Vás vypočujem."

"Hmmm..." Serafin zadumal nad ponukou, či má vôbec hovoriť, ale po chvíli sa skutočne odhodlal k reči po tom čo si znovu ťažko povzdychol. "S týmito ľudmi žijúci na tej Zemi je to na zbláznenie. Celá ta ich planéta sa chvíli k záhube ich spoločným konaním, ako celku. Síce si sú relatívne vedomí, že treba ten ich svet zachrániť, ale v priamom kontraste vlastné pričinenie k záchrane ako kolektív zamietajú. Síce je tu možnosť nášho prospešného zásahu, ale na to je potrebná dostatočná viera, ktorou nedisponujú. Z toho vyplíva, že bez potrebnej úrovne ich kolektívnej viery, nedostaneme povolenie na zázrak, pre nich, tak kolosálnych rozmerov. Aj keď podnikneme menšie povolené akcie na zvýšenie ich kolektívnej viery, tak to len povedie k odmietnutiu udalosti na generálnej úrovni. Pokiaľ spravíme niečo extra, ako očividné zostúpenie z nebies, len im z toho hrabne a postupne sa medzi nimi usadí nesprávne vyjadrenie myšlienky a účelu. A to bez ohľadu či im bude daný posol dookola vysvetľovať posolstvo znovu a znovu. Pokiaľ sa im ale účel i myšlienka podá príliš jednoducho na pochopenie, nakoniec z toho zošalejú a nakoniec sa sami zhostia úlohy, byť to čo má naplniť zvestované proroctvo, namiesto toho aby mu zabránili. Pretože to podla nich má byť správne počínanie. A tak je to zakaždým za posledných pár milénií. Povedzte im, že tie prírodné katastrofy sú ich prácou a len to hodia na nás. Hmmmm...“

Poslucháč mlčal pozorne sledujúc ako jeden zo služobne najstarších roztiahol páry majestátnych krídiel, aby si ich popreťahoval.

Až ich zložil, znovu si povzdychol. „Je to ako hádanka ktorá nemá mať riešenie. Možnosť pomôž si sami zamietajú a na povolanie zázraku nemajú potrebnú moc. Ak im pomôžeme, tak zamietnu nás a vlastne naša pomoc bude anulovaná. Ak sa pokúsime ich postrčiť správnym smerom, aby si pomohli sami, alebo aby začali veriť správnym spôsobom, tak zošalejú a len sa vrhnú k vlastnej záhube. A to nie na individuálnej úrovni, ale na globálnej, ako celej spoločnosti.“

Učeň chvíľku stál a rozmýšľal. Uznajúc že Serafin nateraz nebude pokračovať odhodlal sa prehovoriť. „To vyzerá ako tá ich teória o Schrödingerovej mačke. Kedy mačka v krabici, teda spomínaná viera i šialenstvo, v tom istom okamihu je nažive a zároveň nie je. Jediný spôsob ako to zistiť je otvoriť krabicu, čo ale nemôžu urobiť pretože narušia experiment. Hmmm... možno by stačilo ak by sme sa im prihovorili, motivovali, postrčili na individuálnej úrovni.“

„To nepôjde.“ Archanjel pokrútil hlavou. „Noe.. Ježíš... ďalší... Menuj meno a naštuduj si, ako to spôsobilo viac katastrof a vojen ako požehnaní. Stačí spojenie s nami a už to nezvládajú.“

„Ou... To je ako hlavolam: Pomôcť im a nechať ich zošalieť, čo im nepomôže. Alebo: Nepomôcť im a to nič nevyrieši.“ Zadumal na krátky moment i on. „Tak potom, čo ak nebudú schopný dokázať, ani vyvrátiť, že je to naša pomoc?“ Nestrácal nádej či zanietenie k nápadom. „Čo ak im vnukneme, že to k nim neprehovárajú nebesia, ale ich planéta, ich Zem, ich Gája, ich matka. Pokiaľ to podporíme dákymi lokálnymi zákonmi fyziky, alebo inými pre nich pozorovateľnými prejavmi, tak to bude ako by boli vyvolený zemou a nie nebom. Pokiaľ im prihodíme dáke tie super schopnosti, ktorých prebudenie bude dokázateľné, nie len našim pričinením, ale i ich vlastným, bude to dôkaz, ktorý nebudú schopný doriešiť. Samozrejme úroveň ich schopností, ktoré môžu dosiahnuť budeme mať pod palcom mi. Aby sa samozrejme docielilo, že správna osoba bude mať dostatočné schopnosti, aby dokončila pridelenú úlohu. Teda vlastne, aby si tú úlohu vyformovali sami a mi ich v tom potajomky podporíme. Bude to akoby ich vlastná viera sa náhodne zhodovala s tou potrebnou a tak sa to v nich i prejavilo.“

Serafin sa silno zamyslel začnúc hmkať jediným neprerušovaným tónom. „Hmmmmmmmmm.....“

Až to dosiahne druhej minúty, anjel v zácviku dostane obavy či sa starší nepokazil. „Ctihodný Michael, je všetko v poriadku?“

„Hm?... Nie... nie je v poriadku. Je to ako spôsobiť mnohonásobne poprvevracanú krížovú výpravu, až z toho zošalejú a zároveň zostanú pri zmysloch. Skoro akoby už tak boli. Hmmm. TAK TOMU DÁME PRÍLEŽITOSŤ!“ Zvolal a pokračoval zvýšeným hlasom. „Je to tak veľká hlúposť, až to môže byť najgeniálnejšie riešenie vôbec. Daj požiadavku na zvolanie rady, uvidíme či tomu ostatný dajú voľnosť.“

„Eh...? Vážený Michael, ale ja som len...“ Zaľakol sa učeň uvedomiac si, že jeho hlúpi nápad môže dostať tak presné uplatnenie.

„Žiadne obavy, niet sa čoho obávať, maj vieru! Veď ide len o jednu planétu. Netreba sa obávať, že by sa zbláznili, pretože tamtí bláznami už naisto sú. A teraz leť.“

S týmito slovami anjel v zácviku roztiahol svoj jediný pár skromných krídiel, zanechajúc Serafina samého.