„Bude vojna?“ opýtala sa princezná Anna kráľovského astrológa. Ešte bola zadychčaná, práve totiž zdolala päťsto schodov vedúcich na najvyššiu vežu. Oči mala červené, viečka opuchnuté, hlas rozochvený.

Filip radšej sklopil zrak k štósu papierov, na ktoré si už celé týždne zaznamenával polohy hviezd a čmáral výpočty. Na tejto veštbe pracoval vo dne v noci (a najmä v noci) už odkedy prišli prvé správy o vpádoch družiny princa Ydrana na severné územia kráľovstva. Zatiaľ len vraždili, plienili, predvádzali svoju silu. Keby zaútočili naozaj, malá armáda Tuálie by proti nim nemala žiadnu šancu.

„Nebude,“ zamrmlal astrológ. Ale za akú cenu?

Bol približne v princezninom veku. Keďže odmalička sa v rozhodovaní spoliehala na hviezdy, už ako učeň sa s ňou často stretával. A keď v priebehu týždňa umrel Annin otec i jeho staručký astrológ, stal sa jej najbližším radcom. Priateľom. Milencom.

Verila umeniu ako málokto. Jej brat, nový kráľ sa spoliehal na ministrov, vojsko. Veštenie mu bolo cudzie, len babské povery.

Ale hviezdy neklamali, ak ste v nich vedeli čítať.

A to Filip vedel ako málokto.

Mars v znamení Panny. Ydran odtiahne, ale nie zadarmo. Kráľ za spojenectvo zaplatí rukou svojej sestry.

„Budem sa zaňho musieť vydať?“ opýtala sa, keď ticho trvalo pridlho. Chýry princa zo Severu zďaleka predchádzali. Bol pyšný, vyžíval sa v krutosti. Odmalička žil tvrdý život nájazdníka. Nehodila sa k takému človeku, to manželstvo jej neprinesie nič, len strach a nešťastie. A skorú smrť.

Vedel to on a vedela to aj ona sama. A zároveň mu bolo jasné, že by aj tak súhlasila. Ak by tým mohla zachrániť brata a toľko nevinných životov. Ak by vedela, že je to jej osud napísaný vo hviezdach... Zrazu sa rozhodol.

„Nie,“ uhol pohľadom, „ale musíš ujsť. Čo najskôr, hneď teraz v noci. Tak hovoria hviezdy.“ Z očí jej sršal strach, a tak si k nej prisunul stoličku a chytil ju za ruku.

„Pôjdeš so mnou?“

„Dobehnem ťa, len vezmi koňa a choď. K tete na východ. Stretneme sa tam o dva dni a pôjdeme spolu cez more. Ja... ešte musím čosi zariadiť...“

Posledný bozk. A potom počul už len dupot jej topánok na schodoch. On vyšiel na malý kamenný balkónik a zahľadel na hviezdy. Dúfal, že ich jeho zrada nerozhnevá. Hoci vedel, že je to rúhanie, krátko sa pomodlil k svojim obľúbeným súhvezdiam, aby ich ochránili. Jeho, ktorý sa s nimi deň čo deň zhováral, aj ju, ktorá im tak dôverovala.

A potom sa vrátil dnu. Má ešte veľa práce. Musí nejako zariadiť, aby si všetci mysleli, že princezná je mŕtva. To možno zaberie.

Nevšimol si, ako sa v súhvezdí blížencov znenazdajky zjavila veľká červená kométa. Znamenie, že dve časti, čo patria k sebe, sa už nikdy nespoja.