Je to už celá večnosť, odkedy je Ion zavretý vo svojej izbe. Musí to byť už niekoľko mesiacov, čo jeho manželka umrela pri pôrode ich najmladšieho syna. Niekoľko mesiacov. Neprestal na ňu myslieť čo i len jednu minútu. Keby bola Anne stále nažive, tí malí démoni by si nedovolili držať ho tu zavretého ako bežného kriminálnika.

“Chcú ťa zabiť,” povedal muž zavretý v jeho zrkadle. “Sú spiknutí s diablom”.

Ion vedel, že je to tak. Prišli na to spolu už dávno. Jeho najstarší syn Marcus mal červené oči, keď ho pred časom spolu s jeho ďalšími troma bratmi a dvoma sestrami napadli pri tom, ako pochovával novorodeniatko, ktoré mu zobralo Anne. Marcus bol démon. Čarodejník. Určite čaká na vhodnú príležitosť a obetuje ho Luciferovi.

“Stane sa to už zajtra,” povedal muž.

“Viem,” rezignovane zamrmlal Ion. Pokúšal sa zo svojej izby dostať už nespočetne veľa krát, no jediná cesta von bola cez okno. Človek v jeho veku by skok z okna z tretieho poschodia určite neprežil.

“Ale prežil,” prerušil jeho myšlienky muž. “Boh ti dá krídla aby si sa zachránil. Boh ti dá meč aby si ho ochránil.”

Muž v zrkadle natiahol ruku na vrch komody a zložil z nej zaprášenú železnú žehličku. Ion zovrel v ruke svoj ruženec.

“Leť!” skríkol muž.

“Leť!” skríkli jednohlasne stovky črepov skákajúcich za slobodou z ich spoločnej cely.

“Leť.” povedal si Ion a skočil z rímsy do tmavej ničoty.

Boh mu naozaj dal krídla. Čím bližšie bol pri zemi, tým bol jeho pád pomalší. Dopadol na rovné nohy, jemne ako na koberec, ktorý mával ako dieťa pri posteli.

“Ďakujem ti, Otče! Sľubujem, že ťa nesklamem. Očistím tento svet od skazy.”

Obišiel dom smerom k hlavnému vchodu. Vedel že tie malé monštrá nebudú v posteliach. Démoni žijú nocou. Vošiel do domu a zvesil zo steny pušku, s ktorou bojoval jeho otec vo vojne proti Juhu. Teraz už len nájsť tie príšery.

“Sú v poli,” povedal mu muž, ktorý sa skrýval v odraze skla, prekrývajúceho obraz jeho manželky, visiaceho neďaleko dverí.

Anne. Keby si vedela ako mi chýbaš.

Otočil sa na päte a vykráčal smerom do svojho, teraz už určite spustošeného obilného poľa. Jeho krok sa zrýchľoval s narastajúcim tlkotom jeho srdca. Môže muž poraziť diabla?

“Keď ho sprevádza Boh, muž môže všetko.”

Predral sa cez vysoké steblá trávy na malú čistinku a jeho oči zaliali slzy. Stáli tam všetci siedmi. Aj jeho najmladšia dvojročná dcéra stála na svojich nohách, vzpriamene ako stĺp, so zrakom upretým na vysokú postavu v strede kruhu detí. Vzduchom sa niesol pach síry a šepkanie hlbokých hlasov, hovoriacich v nezmyselnom jazyku.

Ion si utrel oči, namieril na najväčšiu siluetu zo všetkých a stlačil spúšť.

Démon padol.

Ostatní sa rozutekali na všetky strany a traja z nich sa začali rýchlo približovať. Mali krvavé oči a vydávali krik tak hlboký, že Ionovi z neho vibrovali ušné bubienky. Dvaja z nich na neho skočili a zvalili ho na zem. Tretí pribehol o niečo neskôr a so smiechom nad ním stál niekoľko sekúnd. Po utíchnutí zdvihol trojzubec z ktorého šľahali pekelné plamene a prepichol ním Ionovo hrdlo.

“Marcus,” povedal s plačom mladší s chlapcov. “Marcus, zabil si otca.”

Marcus pustil vidly, ktoré ostali trčať z nehybného tela jeho otca a porozhliadol sa po ihrisku, ktoré si so súrodencami vybudovali v strede žitného poľa. Dve bezvládne telá. Dva ďalšie hroby, ktoré bude musieť vykopať. A nad tým všetkým, všemohúci strašiak s roztiahnutými rukami, dozerajúci na ich ihrisko. Na ich životy. Na ich smrť.