Mamutia báseň

V praveku sa strhol boj, v obeť padol revír môj Vyhnali nás cudzí ľudia a naše hlavy hanbou smrdia.
Podporte scifi.sk
Brodí sa snehom tlupa
každý len v teplo dúfa.
Do sucha noha mieri
kde bude v teple, mieri.
Po boji nepriateľ ich naháňa
a im na tvári zostala hana.
Zrazu huba na kameni
po zjedení im svet mení.
Na stenách náhle idú mamuty
ich očiam mozog mäso núti.
No stáda len po skalách bežia
a za kamenňom vidia ježa.
Ten však zmizne rýchlo preč
ľudia v zmätku stratia reč.
na steny čmára pamäť len
ľudí kŕmi leda ak sen.
Čierna prikrývka ich zakryla,
teraz im je však celkom milá.
Pred drzým nepriateľom chráni
než si nájdu iné ochrany.
Zatiaľ sa hemžia mamuty v snoch
každý vidí pobehovať veľkých troch
Oheň na fakliach im v sne svieti
radujú sa všetci, nielen deti.

Aleš Horváth

Aleš Horváth
Memento vivere!

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Napísať dobrú báseň chce kumšt. Nestačí len nahádzať verše, rýmy, nech to vyzerá cca rovnako dlhé a ono sa to nejako poddá. Osobne si myslím, že napísať dobrú báseň za hodinu chce naozaj spisovateľského boha. Toto nemalo rytmiku, rýmy boli tak umelé, že sa začínajú schádzať ekoaktivisti a pointa? Nebola. Dal som ti päť bodov za snahu a niektoré ozaj dobré verše, ale ako sa vraví, jedna lastovička leto nerobí.
25.07.2020
Myrmarach
I mean... nie je to vyslovene zlé. Palec hore za rým ľudia - smrdia :D 4 body
25.07.2020
Monika Kandriková
experimenty treba robiť. Trebárs aj takéto. :D
25.07.2020
B.T. Niromwell
Highlighty sú u mňa notička a jež. Ja som si to potom tak vysvetlila, že noli po hubách tak zjetí, že si mysleli, že vidia mamuta, a to bol len jež.
26.07.2020
Milan "Miňo" Tichý
Snaha sa cení...i keď to strácalo rytmus a občas to bolo disť na silu až krkolomne
28.07.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.