Pre Gobovu tlupu to bol zlý rok. Bol už starý, zažil vyše tridsať liet. Už nevládal tak, ako kedysi. Jeho syn, ktorý bol jeho nádejou, zahynul pri love. A potom ich začali ostatné tlupy vytláčať od jedla. Zabrali im loviská, chodili zbierať bobule a korienky na ich územie. Kvôli tomu neraz hladovali.

Najhoršia zo všetkých bola Bradova tlupa. Brado bol mladý, na vrchole síl, a dával to najavo. Pri každom stretnutí, či už kvôli obchodu, alebo boju o jedlo, sa škeril na Goba, napínal svaly, ukazoval na svoje mnohé deti a chechtal sa.

Gobo zamiešal posledné zvyšky mäsa zo včerajšieho lovu - chytili len zopár králikov - a začal sa venovať pečeniu húb nad ohňom. Na toto budú teraz odkázaní - na huby.

Ako tlupa takto neprežijú dlho. Bez mladého vodcu, ktorý by sa vedel postaviť Bradovi, ich ostatné tlupy zakrátko vyženú preč a vezmú si ich loviská aj ich jaskyňu. Možno aj ich ženy.

Podobné temné myšlienky mu vírili hlavou po celý čas, čo pripravoval večeru. Väčšinou je to ženská práca, dnes však ženy odohnal od ohniska a pustil sa do toho sám. Ostatní ho nechali tak. Chápali situáciu. Ak ho rozptýli varenie, nech teda varí.

Večera bude čoskoro hotová. Posledné mäso na ktovie akú dlhú dobu. Len korienky, bobule a huby. Už nevládal loviť tak, ako kedysi, a ostatní muži v tlupe boli príliš mladí, alebo ešte starší ako on.

Vyrušili ho vzrušené hlasy od vchodu do jaskyne. Ženy aj deti vbehli dovnútra, a niečo kričali. Pomaly sa postavil od ohňa, a uvidel zdroj ich obáv. Do jaskyne s kamennou sekerkou v ruke vošiel Brado, a za ním ďalší dvaja muži z jeho tlupy. Obaja boli ozbrojení oštepmi.

Brado sa škeril ešte viac ako obvykle. Jeho muži odhadovali ostatných, či sa pokúsia o nejakú obranu, Brado sa však sústredil iba na Goba. Pre neho to bolo osobné. Prišiel si po veľké víťazstvo, a nebol tu nikto, kto by ho mohol zastaviť.

Keď videl, že nikto sa ani nepokúša o nejakú obranu, pohrdlivo odfrkol a zasunul si sekerku za pás. Prišiel až ku Gobovi, ktorý o krok odstúpil. Brado si opäť odfrkol a podišiel k ohňu. Vzal si misku, a s chuťou sa pustil do králika s hubami. Typický Brado. Nestačí vyhrať, musí ponížiť súpera.

Gobo ho chvíľu sledoval, potom sa natiahol po hrubú kamennú nádobu. Brado na chvíľu spozornel, keď však videl, že mu nič nehrozí, s úškrom dojedol ich večeru. Jeho výraz sa však zmenil na zdesený, keď mu Gobo ukázal, čo je v nádobe. Huby, iste. Ale jedovaté. Najsmrteľnejšie, aké poznali.

Brado sa v šoku chytil za bruchu, potom si rýchlo začal strkať prsty do úst, aby vyvoall dávenie. Skôr, než jeho muži pochopili, čo sa deje, Gobo vytiahol spoza Bradovho pásu jeho sekerku a zaťal mu do krku. Brado sa zvalil a jeho telo zachvátili kŕče. Gobo sa obrátil z zvyšným dvom.

Mladší z nich s výkrikom vrhol oštep, ale hodil ho zbrklo a minul. Druhý sa o to pokúsil tiež, ale oštep mu zozadu chytila jedna z Gobových žien. Chlap sa musel obrátiť k nej, aby znovu získal kontrolu nad svojim oštepom. Gobo to využil, priskočil k nemu a ovalil ho sekerkou po hlave. Z rany sa vyrinula krv, a muž zo žuchnutím spadol na zem. Najmladší útočník sa len v šoku prizeral. Keď k nemu Gobo pristúpil, skrčil sa, ale Gobo sa ho nechystal zabiť. Taká príležitosť sa mu už nenaskytne. Príležitosť pripojiť iné tlupu k svojej, a tým ju zachrániť. Ale musia vyraziť okamžite a využiť moment prekvapenia.

Hodil posledný pohľad na mŕtveho Brada. Tie huby, ktoré si zjedol, neboli tie, čo som ti ukázal. Neboli jedovaté. To sa už ale nikdy nedozvieš.