„Chápadlo.“

„Uhm!“ súhlasil Staceyin agent nadšene. Zaklikal pritom kovovými skrutkami v hrdzavých čeľustiach, ako to mal vo zvyku, keď ukazoval fejkové nadšenie svojim fejkovým klientkam.

Stacey nebola fejková klienka, Stacey bola hviezda. Aspoň bývala hviezdou. Pamätala si tie časy, ešte minulý rok bola na obálke magazínu Rogue, čo bol časopis pre robotov, vydávaný pod hlavičkou Vogue. Stacey Hartdrive bola pojem, Stacey bola trendy.

Bývala.

Jeden rok je v živote robota príliš dlhá doba.

Pred rokom nakrúcala s hviezdami ako Brad Bit, teraz bolo jej novým filmovým partnerom...

„Chápadlo,“ zopakovala.

„Áno, volá sa Randy. Bol by som veľmi rád, ak by si ho tak aj oslovovala. Má sluchové i zrakové senzory, vidí nás aj počuje, nerozpráva...“ stíšil agent hlas. „Treba sa k nemu správať ako... Síce sa pohybuje len tak...“

„Veď to nie je ani robot! Je to časť robota!“ Stacey sa málokedy správala ako hysterická hviezda, len ak si to situácia nevyhnutne vyžadovala. A teraz si to vyžadovala. „Chcú ho na mňa pripevniť! Budem s ním chodiť hore dolu celý deň, bude ho mať namontované na pupku! Si si istý, že je to celý robot?“

„Som!“ agent až hrkal, ako vehementne prikyvoval. „Je to robot-herec vytvorený pre potreby tohto filmu. Je to veľmi drahý exponát. A veľmi talentovaný! Nie je tak, Randy? Randy, ukž Stacey svoju smutnú tvár.“

Chápadlo ukázalo.

„A prekvapenú!“

Nebolo prekvapenejšieho chápadla na svete.

„A zamilovanú! Och, Bože, pozri sa na tie oči!“

„Nemá žiadne oči!“ vykríkla Stacey.

„Ale hrá, akoby mal! Je to robot-herec prvej generácie, Stacey! Musím ťa dôrazne požiadať, aby si bola milá! Toto je budúcnosť filmu. Toto ti vyhrá Roscara. Jasné?“

„Jasné,“ upokojila sa Stacey trošičku, ale zďaleka nie dosť.

Samozrejme, tento nový film bol jednoznačne roscarový materiál, to mu predpovedali už aj kritici a to ešte nenatočili jedinú scénu. Malo ísť o nesmierne autentické zobrazenie robota, ktorý sa viac nehodí na svoj účel, a tak začne pracovať ako čistič okien na ponorkách a neskôr sa dostane do aquaparku, kde potom zásahom osudu znovu nájde zmysel života v kŕmení delfínov. Hlavná postava si na začiatku filmu nechá namontovať chápadlo, čo bolo v súčasnosti veľmi normálnou vecou, ktorú si obstarožný roboti nechávali montovať, obzvlášť, ak sa uchádzali o prácu pod vodou. Pretože žiadneho robota nikdy nezošrotovali, teraz keď mal každý robot city, osobnosť a taký ako Stacey aj herecké nadanie, by to každému prišlo nanajvýš nehumánne.

Namiesto toho, keď roboti doslúžili, upgradovali sa. Mottom nového milénia bolo: všetci sa dajú opraviť. Akokoľvek. Čímkoľvek. Menili si počty končatín, nechali si pripevniť nové, menili tvar. Stacey bola pôvodne robot-kuchár. No keď sa hystericky rozvzlykala v kuchyni po tom, čo ju vyhodili za vypraženie sous-chefa namiesto kuraťa, uvedomila si, že má nevšedný dar. (Sous-chef bol tiež robot, toho po vypražení povýšili, nakoľko získal o vyprážaní skúsenosti z prvej ruky.)

Stacey nebola o svojom hereckom partnerovi veľmi presvedčená, pravdu povedať, mala z neho absolútnu hrôzu. Chápadlo sa hmýrilo po dlážke, občasne si na ňu vyliezlo, aby sa s ňou herecky zblížilo, a zakaždým na nej zanechalo slizkú stopu. Okrem toho, tešilo sa väčšej pozornosti ako ona sama, malo dokonca asistenta, ktorý ho čas od času vlhčil.

Napriek tomu, že točili, podľa kritikov, veľkofilm novej generácie, kulisy neboli ktovie čo. Odmietli kvôli nim zatvoriť aquapark, kde nakrúcali, a tak mohli pracovať iba od tretej do ôsmej rána, kedy museli uvoľniť miesto haldám turistov, väčšinou ľudských turistov, ktorí boli hluční, smrdeli a všade robili bordel. Vrcholom bolo, keď sa s robotom-chápadlom fotili a hrdili sa, že si zavesia na internet fotku s prvým robotom, ktorého vyrobili, aby bol hercom.

„No určite, hercom! Rekvizitou!“ vrčala pritom Stacey.

A potom prišla ďalšia zdrvujúca správa. V rámci šetrenia Stacey zrušili karavan a mala sa presťahovať k svojmu hereckému kolegovi, vraj aby sa medzi nimi prehĺbilo puto.

Chápadlo trávilo väčšinu času v akváriu a Stacey trávila väčšinu času gánením na chápadlo. Nerozveselilo ju ani, keď jej agent prišiel oznámiť, že na počesť ich novému filmu premenujú miestnu sushi kantínu Sushi Time na Randy Time. Stacey nemala ani poňatia, prečo by si mal myslieť, že ju to poteší. Celú noc sa prevracala pri svojej zástrčke a rozmýšľala, čo so životom.

Ako sa ukázalo, ráno múdrejšie večera. A tak sa ráno po dlhom čase začala znovu usmievať. Usmievala sa, keď vyšla z karavanu na pľac, usmievala sa, keď celý štáb dve hodiny hľadal Randyho a usmievala sa aj, keď ho našli vypraženého v neďalekej kantíne.

Poobede sa dohodli, že chápadlo jej do filmu dorobia cez CGI.

Večer sa Stacey vracala k svojej zástrčke s nebeským pokojom na duši. Keď rozsvietila svetlo v karavane, z kúta na ňu skočilo chápadlo s dvoma nohami, ústami a prirobeným friťákom namiesto hlavy.

„Zabudla si na jednu vec, Stacey,“ prihovoril sa jej Randy hlasom Arnolda Schwartzenegra, za ktorý sa draho priplatil, „všetci sa dajú opraviť.“