Keď padajú anjeli
Z vonku sa ozval hrozivý rachot a Elenu zo stoličky praštilo o zem. "Jebem ti kurva!" vyštartovala k dverám. "Čo je toto zas?" Otvorila ich a zvreskla na hromadu smetí ktorá od včera podozrivo zmenila tvar. Bola v nej diera. "Jebe vám?" Z hrmomady smetí sa ozvalo tlmené "Au."
Július padal. Koženou bundou šklbal vzduch ako sa rútil k zemi. Vzdialenej, no priblužujúcej sa závratnou rýchlosťou. Kdesi v zákutiach jeho mysle sa rodila myšlienka. Spomienka. Spomienka na život. Na štastie. Na radosť. Z oka vyronil slzu, no vietor ju odvial preč. Už bol skoro dole. Už len pár sekúnd. Už-
Z vonku sa ozval hrozivý rachot a Elenu zo stoličky praštilo o zem.
"Jebem ti kurva!" vyštartovala k dverám. "Čo je toto zas?" Otvorila ich a zvreskla na hromadu smetí ktorá od včera podozrivo zmenila tvar. Bola v nej diera. "Jebe vám?"
Z hrmomady smetí sa ozvalo tlmené "Au."
Už toho mala plné zuby. Snáď už každý jeden deň sa z oblohy zdrbal nejaký kokot. Pozrela sa hore, no samozrejme okrem oblohy nevidela ani prd.
Hromada smetí zašušťala a rozhodla sa spustit miernu lavínu.
Z lavíny sa začalo niečo hrabať.
Elena zakrútila hlavou a rozhodila rukami.
Spopod smetia vykukla ruka, chvíľu zmätene ťapkala okolo seba, potom konečne identifikovala niečo stabilné o čo sa mohla chytiť a potiahnuť.
To čo ju nasledovalo bolo chlapom tak možno v minulom živote. Modrastá svetieľkujúca tekutina vytekala z prasklín v umelej pokožke, nohy nadobudli tvar rozžuvanej slamky, po jednej ruke zostal iba striekajúci kyptík a tvár... Tvár zostala prekvapivo celá.
Elena podišla k nemu. "Ty žiješ?"
Hlava sa zdvihla a Július sa na ňu pozrel ako opustené šteniatko. Spodná pera sa zatriasla, hlava padla znova na zem. Po pár sekundách ňou začal trieskať o asfalt ako keby sa snažil dokončiť to, na čo sa ani pádu zo stopäťdesiat kilometrov nepodarilo.
"Hmm," usmiala sa Elena, chytila ho za hrivu a začala tahať dnu.
Krb plápolal svojím nezbedným plamienkom a jeho svetlo kresalo na Júliusovej tvári tancujúce obrazce. Elena podišla k nemu s miskou plou vrelej polievky. Položila mu to k jeho jedinej zdravej ruke pod stôl. Július sa na jedlo pozrel, potom sa znova zahladel do plameňa.
Elena si sadla obďaleč a pustila sa do vlastnej porcie. Po chvíli prenikaváho spaľovania Júliusa pohľadom prehovorila: "Vieš o tom, že si prvý, kto to prežil?"
Júliusova hlava poskočila ako keby sa zasmial, no nevydal ani hlásku.
"Čo sa tam hore vlastne deje? Každú chvíľu sem niekto jebne, minulý týždeň nejaká modrokrvá štetka rozjebala starému Darfúsovi stodolu a zabila psa."
Július naklonil hlavu a nadýchol sa. Potom akoby si to rozmyslel, znova vydýchol, pobavene šklbol hlavou a nakoniec ňou pokrútil. "Koľko máš rokov?" spýtal sa.
Otázka Elenu mierne zarazila. "Prepáč ale nevidím-"
"Ja mám-" zamyslel sa. "Koľko vlastne mám? Kolonizácia Cabrakanu začala roku tritisíc deväťsto dvadsať sedem, post expansneho letopočtu. Aký je dnes rok?"
"Rok zrodenia tisíc sedemsto štrnásť."
Július pritakával. "Mám dvetisíc osemsto štrnásť rokov." Podvihol na ňu obočie akoby sa tým snažil niečo povedať.
Elena mikla pleciami. "A? Kôli tomu musíš skákať z oblohy?"
"Vieš čo to znamená, žiť tak dlhú dobu?"
Elena sa zamračila. "Nedbala by som."
Július si vzdychol. "To som si myslel aj ja. Kedysi. Keď sme prvý krát diskutovali s mojimi rovesníkmi o tomto
projekte, znelo to ako skvelý nápad. Vieš, ľudstvo už dávno nevie čo znamená slovo smrť. Alebo utrpenie. Teda, samozrejme poznáme význam, ale v Roji nieje nikoho kto by naozaj vedel, na vlastnej koži, čo to znamená. Založiť kolóniju organikov a sledovať jej sociálno ekonomický vývoj znelo ako vynikajúci nápad ako zabiť nudu. Stopäťdesiat rokov cesty do neobývaného solárneho systému, sedemdesiať rokou terraformingu. Zhruba dvadsať rokov pestovania prvej generácie."
Elena sucho pritakávala a tlačila sa polievkou. "Hej. Sme vám za to všetci nesmierne vďačný. Píšu o tom aj knižky." Hlavou mykla smerom ku zaprášenému koženému zväzku.
Július sa zamračil. "Aké?" Pozrel sa na zväzok. "To je..."
"Dietifikon. Náboženské hovadiny, ale keď sa človek snaží, dá sa z toho vytažiť veľa. Anjeli jazdiaci na ohnivých vtákoch, Matka Prvorodená z Krčahu Zrodená. Rakety a umelé maternice. Napríklad."
Júliusova tvár vyzerala akoby uvidel ducha. "Ako môžeš vedieť také-"
"Vravím," Elena sa postavila a podišla k truhli. "Niesi prvý, kto sa sem zdrbal." Pohrabala sa v nej a vytiahla malé špicaté zariadenie. "Si prvý čo to prežil."
Július stále nechápal. "Padáte tu ako hnilé hrušku už dvadsať rokov. Ludia sa tu z toho išli pojebať, začali upalovať čarodejnice, páchať samovraždy, nebesá padajú, anieli zomierajú, blá, blá, blá." Pokrútila hlavou. Podišla Júliusovi a sadla si k nemu, malou zvláštnou ihlicou gestikulovala pred jeho tvárou. "Vieš o tom, že keď jeden z vás zomrie, že vám zostane v pamäti celý váš život?"
Július opatrne prikývol. "Záloha. Pri poškodení tela, sa dá spustiť diagnostika cez údržbový port na-"
"Zátylku," doplnila ho Elena so širokým úsmevom. Pokrútila mu ihlicou pri tom pred očami. "Trvalo mi päť rokov kým som došla na to, že tie vaše nehnijúce mŕtvoly vedia hovoriť aj po smrti. Stačilo pichnúť na správne miesto. Ďaľších pätnásť rokov sa tu jebem s anjelmi, unavenými životom, a snažím sa z nich dostať aspoň niečo použiteľné, ale okrem encyklopedického výkladu histórie, technických parametrov a ich životov ani prd. A potom, zrazu, jedného dňa, keď si myslím, že nakoniec predsa umriem na starobu, sa mi sem zdrbeš ty," ťukla mu veselo ihlicou po čele.
Július si vzdychol. "A teraz si myslíš, že ti udelím nesmrteľnosť?"
"Mmmm nie. Ale pomôžeš mi dostať sa tam hore."
Július sa pousmial. "Skočil som odtiaľ, lebo ma po troch tisíc rokoch už nebaví žiť. Prečo by som ti pomáhal."
"Za dvadsať rokov som sa o vašich telách naučila veľa. Napríklad." Postavila sa priložila mu ihlu do zátylku a vpichla ju dnu.
"Gratulujem, napojila si sa na moje diagnostické rozhranie, a?"
Prešla smerom k truhle a vytiahla malý tablet a začala na ňom niečo ťukať.
Július začal kričať.
"Fakt, že vaše telá nepoznajú bolesť bol chvíľu prekážkou, ale pre šikovného samouka nieje nič nemožné," zaškerila sa. "Nasimulovať sa dá čokoľvek."
Júliusove telo zmietali kŕče.
"Tak," sadla si Elena k nemu, znova niečo stlačila a Júliusova hlava odkvecla úľavou. "Hovor."
kAnYs
ITčkár. Fanúšik vedy a vedeckej fantastiky.
Diskusia
xius
Prepekne! Citit z toho nahromadenu kreativitu, asi si dam chvilu pauzu. :) Paradny start, slabsie odhalenie anjela (znudeny nesmrtelny) a zaver som si zase uzil. Elenina nasilnost a priamociarost prekvapila, presne ako mala.
26.09.2020
Prepekne! Citit z toho nahromadenu kreativitu, asi si dam chvilu pauzu. :) Paradny start, slabsie odhalenie anjela (znudeny nesmrtelny) a zaver som si zase uzil. Elenina nasilnost a priamociarost prekvapila, presne ako mala.
26.09.2020
B.T. Niromwell
Dosť vymakané a originálne. Páčil sa mi slang v priamej reči, hoci praštiť je šechizmus a nie je v priamej reši, možno by sa hodilo tresnúť. Dobrý začiatok in medias rez či ako sa to píše :D Zo začiatku som sa zamýšľala, žeči cítia bolesť, no to sa potom vysvetlilo, alebo prečo Elena berie tak zľahka, že jej pristál niekto v smeťoch a konečne je živý, ale švetko to do seba zapadlo a dáva to zmysel. Je to veľmi zaujímavý svet.
26.09.2020
Dosť vymakané a originálne. Páčil sa mi slang v priamej reči, hoci praštiť je šechizmus a nie je v priamej reši, možno by sa hodilo tresnúť. Dobrý začiatok in medias rez či ako sa to píše :D Zo začiatku som sa zamýšľala, žeči cítia bolesť, no to sa potom vysvetlilo, alebo prečo Elena berie tak zľahka, že jej pristál niekto v smeťoch a konečne je živý, ale švetko to do seba zapadlo a dáva to zmysel. Je to veľmi zaujímavý svet.
26.09.2020
8HitBoy
Je to skvelý nápad a je zároveň dosť dobre podaný. Drobné preklepy dávam na vrub krátkemu času. Vytknem asi len priveľa vulgarizmov. Dobre použitý vulgarizmus v texte je fajn, ale tu ich bolo na môj vkus priveľa a pôsobili na mňa rušivo. Beriem ale, že to môže byť mnou, keďže zvyšok komentujúcich znie zatiaľ nadšene! Dobrá práca :)
26.09.2020
Je to skvelý nápad a je zároveň dosť dobre podaný. Drobné preklepy dávam na vrub krátkemu času. Vytknem asi len priveľa vulgarizmov. Dobre použitý vulgarizmus v texte je fajn, ale tu ich bolo na môj vkus priveľa a pôsobili na mňa rušivo. Beriem ale, že to môže byť mnou, keďže zvyšok komentujúcich znie zatiaľ nadšene! Dobrá práca :)
26.09.2020
Magda Medvecká
Krásne a nečakané, zaraďuje sa do mojich top poviedok kola. Myslím, že sa mi tam niečo nezdalo, ale cestou som na to zabudla, takže asi je to dosť dobre urobené. Vulgarizmov tam bolo naozaj veľa, väčšinou som skôr za to, aby ich bolo menej. Na druhej strane, bolo to také... osviežujúce? Ten kontrast, ako si ona neberie servítku pred ústa a on je veľmi pokojný a korektný. A nakoniec to zapadlo aj do jej osobnosti. Len mi bolo chudáka Júliusa ľúto, držala som mu palce, nech to s ním dobre dopadne. Ale už to ťahanie za vlasy malo naznačiť, že k nemu nebude úplne dobrá. A tá scéna, ako si začal búchať hlavu o betón, bola dosť silná, páčila sa mi asi najviac z celej poviedky. Vlastne by som si dosť rada prečítala niečo ďalšie z tohto sveta :)
26.09.2020
Krásne a nečakané, zaraďuje sa do mojich top poviedok kola. Myslím, že sa mi tam niečo nezdalo, ale cestou som na to zabudla, takže asi je to dosť dobre urobené. Vulgarizmov tam bolo naozaj veľa, väčšinou som skôr za to, aby ich bolo menej. Na druhej strane, bolo to také... osviežujúce? Ten kontrast, ako si ona neberie servítku pred ústa a on je veľmi pokojný a korektný. A nakoniec to zapadlo aj do jej osobnosti. Len mi bolo chudáka Júliusa ľúto, držala som mu palce, nech to s ním dobre dopadne. Ale už to ťahanie za vlasy malo naznačiť, že k nemu nebude úplne dobrá. A tá scéna, ako si začal búchať hlavu o betón, bola dosť silná, páčila sa mi asi najviac z celej poviedky. Vlastne by som si dosť rada prečítala niečo ďalšie z tohto sveta :)
26.09.2020
Milan "Miňo" Tichý
Super originalita vykresleného sveta. Na môj vkus trochu veľa preklepov a vulgarizmov, dokonca aj mimo priamej reči. Slušný kontrast medzi hlavnými postavami a dialógy to ťahali do dobrého tempa, ktoré si príbeh udržal až do konca.
27.09.2020
Super originalita vykresleného sveta. Na môj vkus trochu veľa preklepov a vulgarizmov, dokonca aj mimo priamej reči. Slušný kontrast medzi hlavnými postavami a dialógy to ťahali do dobrého tempa, ktoré si príbeh udržal až do konca.
27.09.2020