Zázvorový džús

Niekedy človek za namosúrenou tvárou neskrýva hnev, ale obavy a pochybnosti. Pochybnosti o sebe, pochybnosti o druhých či obavy z budúcnosti. Čo sa skrýva za zamračenou tvárou našej hrdinky?
Podporte scifi.sk
Alica netrpezlivo podupkávala nohou a zachmúrene pozerala na západ slnka. Nemala rada onen charakteristický zápach železnice. Napravila si drobný semišový klobúčik a kývla na okoloidúcu pani, ktorá pred sebou tlačila ošarpaný vozík s občerstvením.
„Dobrý deň, mladá dáma, čím vám poslúžim?“ prívetivo sa usmiala zošúverená starenka a ukázala na rôzne dobroty od výmyslu sveta.
„Dám si šľahačkovú rolku a pohár zázvorového džúsu, ďakujem.“
Zatiaľ čo pani začala pripravovať Alicin koláč a nápoj, tá sa znovu nedočkavo zahľadela na horizont. Stále nič. Už tu takto čakala vyše dvoch hodín a stále nič.
„Nech sa páči, mladá dáma, budú to tri šilingy.“
Alica jej podala bankovku a gestom jej naznačila, nech si nechá výdavok. Starenka poďakovala a už-už cupitala za ďalším zákazníkom, akýmsi dôležito vyzerajúcim škriatkom.
Alica odložila nabok koliesko citrónu, ktoré mala na pohári a schuti sa napila svojho džúsu. Pozrela sa na neďaleké mramorové hodiny a v duchu zanadávala. Pol siedmej večer! Ten vlak mešká už vyše hodiny a pol.
Práve vtedy, keď si do úst vkladala lyžičku, ktorá bola kopcovito naložená nugátom a šľahačkou, ozvalo sa staničné hlásenie: „Dobrý večer, opäť sa vám ospravedlňujeme za vzniknuté meškanie, vlak z Juhu by mal doraziť každú chvíľu.“
Alica prižmúrila oči a opäť sa zahľadela smerom do diaľky. A veru ozaj! Konečne ho tam videla. Obrovská parná lokomotíva, vôkol nej husté kúdole dymu. Čoskoro ho istotne aj začuje. Bol tam. Vlak, ktorý viezol jej sestru. Jej sestru, ktorú nikdy nepoznala. Sestru, ktorú mala konečne po dvadsiatich rokoch života spoznať.
S úsmevom vrátila starenke tanier, pohár a lyžičku a opäť sa jej poďakovala, avšak hoci boli koláč a nápoj vskutku vynikajúce, Alica si ich nedokázala naplno vychutnať, zožierali ju pochybnosti, výčitky a tak trošku aj hnev.
Hnev na svoju doposiaľ neznámu sestru Gabrielu. Dvadsať rokov o nej nikto nepočul, avšak teraz, keď bol ich spoločný otecko mŕtvy a čoskoro sa malo započať dedičské konanie, teraz sa sčista-jasna objavila ona. Samozrejme! Vraj druhý dedič. No prosím pekne.
Obrovský vlak s hlasným škripotom bŕzd zastal pred nástupišťom. Alica si ležérne preložila nohy cez seba a nahodila neprístupný výraz tváre. Nie, netešila sa, toto sa prosto nerobí!
Jasné, Gabriela netušila o tom, že má nejakú rodinu. Vyrástla v detskom domove a o svojej mladšej sestre sa dozvedela taktiež len pred pár dňami. Alica si vlastne uvedomovala, že Gabriela za nič nemohla a taktiež mala právo dediť, ba možno ešte väčšie než ona sama, keďže si za mladi toho toľko vytrpela, stále však pri pomyslení na svoju neznámu sestru cítila akúsi guču v krku, akúsi horkú pilulku, zvláštny, nepríjemný pocit v žalúdku.
Zhlboka sa nadýchla a pomaličky začala vydychovať. Všetko bude v poriadku. Všetko. Naozaj.
A vtom tam stála. Taktiež nahodená v krásnych šatách, na hlave klobúk so širokou strieškou, v jednej ruke kožená cestovná taška, v druhej dáždnik. Bola to jej sestra.
Alica vstala a nespúšťala z nej zrak. Gabriela sa usmiala. V tom momente boli zrazu všetky pochybnosti, všetky výčitky, všetok hnev preč. Alica sa taktiež usmiala.
„Ahoj, sestrička.“

8HitBoy

8HitBoy
私の最大の趣味はアジアのポップカルチャーとチェスです。

Diskusia

Marek Páperíčko Brenišin
Priznám sa, nepochopil som. Ak je to len o čakaní na sestru, tak v tom prípade to bolo veľa kriku pre nič. Za pekné opisy dávam 5.
28.11.2020
Tomáš Staviteľ
Spoiler alert. Už dlho po dočítaní si kladiem otázku, či mi niečo ušlo, alebo tam jednoducho nič netreba hľadať. Spočiatku som nechápal ani nadväznosť na jednu z tém, teda až na to krvné puto. Ak je to teda o tom, že súrodenecká láska, akési vrodené puto dvoch sestier, ktoré sa nikdy nevideli, porazí zášť a ony sa jednoducho stanú sestrami (Ahoj, sestrička), akoby sa poznali od mala, potom je to vlastne fajn. Možno je aj dobré, že je to podané tak ľahko, možno až nenápadne a čitateľovi to nepodávaš príliš explicitne. Ale vravím si, či len ja v tom nehľadám niečo, čo si možno ani len vôbec nezamýšľal. Ani neviem prečo ma táto poviedka tak "škrie" :):)
28.11.2020
xius
Tie opisy su uplne carovne! Velmi sa mi pacilo aj postupne odhalovanie celej situacie, ktora nebola vobec lahka a pritom zacala tak nevinne, semisovym klobucikom. :) A myslim, ze si dokonca splnil obe zadania PNP. "Krv nie je voda" pri Alicinom uvedomeni si, ze je to hlavne jej sestra, aj ked okolnosti jej zjavenia sa, su trochu neiste. (ako pise Tomas) "Prasknute zrkadlo", pretoze su sestry, podobaju sa urcite v mnohom a predsa su uplne ine! Jedna je z bohatej rodiny (kupila si sladkosti ako nic, dedicstvo), druha zo sirotinca. Prenadherne.
29.11.2020
Kei
Vizualizacia úvodu je výborná :) Je to taká steampunková malebná scéna, už ju len nakresliť. Ale ten záver to dosť uťal, akokeby tam ešte niečo chýbalo.
29.11.2020
Milan "Miňo" Tichý
Začalo to viac ako dobre...prechádzame dejom hladko, oboznamujeme sa s hrdinkou aj jej obavami a nádejami. Všetko sa postupne odkrýva v pekných opisoch, náznaky sveta príbehu dráždia predstavovosť a už len čakáme....problém nie je že chýba záverečný twist alebo zaujímavá pointa...akosi chýba záver samotný...hold to sú PNP ...ale napísané je to velmi dobre
29.11.2020
Milan "Miňo" Tichý
Začalo to viac ako dobre...prechádzame dejom hladko, oboznamujeme sa s hrdinkou aj jej obavami a nádejami. Všetko sa postupne odkrýva v pekných opisoch, náznaky sveta príbehu dráždia predstavovosť a už len čakáme....problém nie je že chýba záverečný twist alebo zaujímavá pointa...akosi chýba záver samotný...hold to sú PNP ...ale napísané je to velmi dobre
29.11.2020
YaYa
Ako úvod niečoho, OK. Samostatne podľa mňa nefunguje. Prečo sa to inak volá Zázvorový džús? Zvádza to naň pozornosť a núti ma konšpirovať, či v ňom niečo nebolo :D
02.12.2020
Stano Lacko
Mozno to je cliffhanger na volne pokracovanie?!
02.12.2020
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.