Sedíš na lavičke v parku. Vstaneš a odskočíš. Na mieste kde si sedel je len zhluk ohňa po výbuchu. Utekáš preč. Dvaja ľudia, muž a žena, ktorí sedeli na lavičke oproti, vytiahli spod kabátov zbrane. Strieľali po mne. Uskočil som za ďalšiu lavičku. Jedno bolo isté, špičkový strelci to neboli. Hodil som pred seba odpadkový kôš. Vytiahli na mňa granát. Odskočil som zo svojho úkrytu a nasledoval ma oheň. Skočil som za stĺp. Ti dvaja ma už naštvali. Vytiahol som aj ja revolver. Vyskočil som spoza stĺpu, spravil salto vo vzduchu. Pristál som presne za mužom. Priložil som mu revolver k hlave a povedal: "Prestaň !" Žena asi bola hluchá a otočila sa. Vykopol som jej z ruky revolver a zložil ju na zem. Moju chvíľkovú nepozornosť využil druhý a vybil mi revolver a ja jemu tiež. Chcel ma kopnúť z boku, no zachytil som jeho nohu a prudko potiahol k sebe a rukou som ho udrel do hlavy. Oprášil som si hladký oblek od kúsku zeminy a pomaly som odišiel. Oproti mi šla skupinka vynikajúco oblečených ľudí. Boli ôsmi. Každý z nich niesol pošvu s dlhým zakriveným mečom. Každý meč vytiahol a puzdro odhodil. Nemal som na to dnes nervy. Blesk preťal oblohu a ja som odhodil slnečné okuliare. Park bol prázdny všetci ľudia ušli. Z diaľky znel hukot policajných áut. Začal som po nich strieľať. Oni guľky odrážali svojimi mečmi, ktoré neboli určite z bežne predávaného kovu. Vedel som, že proti nim veľkú šancu nemám. Boli v bublinách prítomnosti. Vonku čas bežal normálne ale vo v nutrí bublín bol spomalený. Preto som sa rozbehol na druhú stranu. Utekal som, a oni leteli za mnou. Neutekali ale leteli. Pochopil som, že v tomto období sa nemôžem pred nimi ukryť. Ale našli ma aj v praveku, a aj v Digitálnej dobe a takisto aj dejiny okolo roku 2010 nevyzerali pre mňa ako zašivareň. Ti dvaja ma len chceli zdržať. No ti čo išli po mne teraz boli naozaj nebezpečný. Bola to Elitná Garda.

Pamätám si ako ušiel Als. Prišli ku mne a na všeličo sa ma pýtali. Preverili si každého, koho Als vôbec pozdravil. Na koho sa pozrel. Organizácia si viedla presný záznam o každom vedcovi. Takisto aj o iných pracovníkoch. Aj o agentoch. Existovalo oddelenie, ktoré preverovalo každého ale aj oni boli preverovaní. Život v 25. storočí sa mi vôbec nepáčil. A tak som ušiel. Teraz si niesom istý či mi ten útek pomohol.

Oni boli desiati a chytali mňa jedného. Kde boli zvyšný dvaja to som nevedel. Nevedel som dokonca, či mne sa podarí utiecť. Dúfal som. Dúfať však nestačí.

Pršal husto. Potreboval som len päť minút kľudu. Nevedel som si predstaviť hocijaké miesto na zemi, kde by som ten čas mal. Všimol som si starú studňu. Pozberal som všetku silu aby som sa im stratil z dohľadu. Skočil som do studne. A lanom som sa brzdil. Vytiahol som časo stroj. Bola to mala vecička s dotykovým displejom. Hore som začul ich hlasy. Spustil som stroj len s niektorými parametrami. Nastalo zameranie. Granát letel na dno studne, a keď dopadol, bol som preč.