Fero
Raz na stavenisku...
Fero
„Kurva! Kto vám kázal, kopať tú jamu?“ vedúci vyzeral fakt naštvaný.
„Šéfe, ale keď tu je toľko tých čriepkov a skaliek popísaných tými ruinami,“ nesmelo namietal Fero.
„Rúnami,“ prerušil ho obďaleč stojaci Jano, opierajúci sa o tatrovku, žmúriac spod šiltovky.
„Vieš Jožko,“ pokračoval Jano dôverne oslovujúc vedúceho, „ono to môže byť dačo dôležité, vzácne.“
Vedúci Jožo zazeral spod prilby na kúsky črepov v jeho rukách. Horúčkovite rozmýšľal. Musia to parkovisko dokončiť, a to dokončiť načas. Ak ho nedokončia, nebudú prémie, a ak nebudú prémie... Na to radšej nepomyslieť. Zdvihol zrak, aby v diaľke na obzore zazrel náhle osvetlenie obzoru. Búrka! Ešte to mu chýbalo.
„Počúvajte chlapi,“ ozval sa už vľúdnejším hlasom, „prichádza víkend, vy ste mali rozplanírovať hrb, priviesť pár tatroviek hlušiny, povalcovať a hotovo. Miesto toho sa tu hráte na archeológov. Črepiny, sprostosti, tie sú tu všade. Ak tu, dočerta, zavoláme dákeho múdreho Indiana Jonesa, tak ten nám to tu môže zavrieť aj na dva roky. Dva roky! Počujete? Obchoďák hotový, ale pretože vy tu robíte archeosondáže, nebude mať dva roky parkovisko. Nebude parkovisko –nebudú euráče. Takže, Ferko, nebude ani Aranke čo domov doniesť.“
„Ale šéfe, tam v tej jame je aj taká veľká skala, balvanisko a....“
„Fero, ty si úplne blbý? Počúvaš čo ti vravím?“
Fero pozrel bezmocne na Jana, a keďže sa nedočkal žiadnej podpory, sklonil hlavu.
„Tak takto hoši! Toto si necháme pre seba,“ ako vedúci rozprával siahol do vrecka a vytiahol peňaženku. „Tu máte 50 Eur a dorobíte dnes, čo ste mali a ...“
„Ale....,ale šéfe mne ide vlak a a ja tu už mám aj ruksak s vecami, ja musím...“
„Fero,“ vedúci vytiahol ešte 20 €, „keď si máknete, večerný vlak stíhaš.“
„Ale šéfe!“ zúfalo zaprotestoval Fero.
„Sadaj do Jecébéčka!“ nekompromisným hlasom usmernil vedúci ďalšiu jeho činnosť. „A ty Janči pál po tú hlušinu! Dve-tri Tatrovky budú stačiť. Zavalcujte, dozri na to. Ak to v pondelok bude O.K. , možno ešte dačo kápne. A ešte! Fero,“ zakričal vedúci sadajúc do auta, „nieže si zase predĺžiš víkend!“
Tatrovka s Jančim sa pohla na jednu stranu, oktávka s vedúcim na druhú. Fero osamel. Zadíval sa na svoj bager a potom hneď na jamu, čo tak iniciatívne vykopal. „Dočerta!“ povedal si pre seba a nasadol do JCB. Lyžicou bagra sa zaprel o ním objavený balvan, aby ho zvalil do vykopanej jamy. Dalo to trošku práce, ale „pomohlo“, pomyslel si Fero, keď pohol balvanom. Odrazu zbystril. Za balvanom sa objavila diera. Veľká diera. Fero zoskočil z JCB a jedným svižným skokom sa ocitol na predtým vyvrátenom balvane. Pod kopčekom, ktorý mal splanírovať, sa pred ním črtala diera. Bola akurát taká, aby ju mohol štvornožky preskúmať. Trošku sa zohol a fascinovaný hľadel do čiernej tmy. Prikrčil sa ešte viac, zapálil zapaľovač a s vystretou rukou osvetlil priestor pod kopčekom. V slabom mihotavom svetle zapaľovača, ktoré sa konečne po storočiach predieralo do hrobky, videl asi meter pred sebou nádoby, vázy, akési haraburdy a hrniec. Hrniec plný voľajakých plieškov.
„Bože, veď sú to mince!“ skríkol Fero nahlas azhasil zapaľovač, posadil sa. Hlavou sa mu preháňali myšlienky. Čo teraz? Toto bude určite hrobka, ako tá v Egypte – Tutanchánova a on bude slávny. Áno, bude! A vedúci s Janom, tí budú čumieť, tí budú čučať! Úsmev na Ferovej tvári ustrnul. „A čo z toho budem mať ja?! Sú tam predsa mince a ktovie, čo ešte! Rýchlo, kým sa zjaví Jano s hlušinou!“ Postavil sa na balvan celý pokrytý znakmi – ruinami, ako ich nazval. Vrhol na ne krátky zamyslený pohľad, “veď toto sú ako tie hieroglity pred Tutanchánovou hrobkou...,“ a to ho presvedčilo ešte viac. Možno, keby poznal ich obsah, konal by inak. Takto sa už len o niekoľko sekúnd pchal aj s ruksakom do diery pod kopčekom.
„Tých pár mincí, čo zmizne si nik nevšimne,“ hovoril si pre seba. A možno do ruksaka ešte čosi vopchá. Lebo tu je vecí! A aj telo. Alebo čo z neho ostalo. Fero zrazu zmeravel a nemohol v slabom svetle zapaľovača odtrhnúť oči od zubatej lebky. Náhle ho prebral ohlušujúci rachot. Vonku zahrmelo. Nekontrolovateľne sa mu roztriaslo telo. Nasledoval ohlušujúci praskot. Konečne odtrhol oči od lebky a posledné, čo videl, bol prelamujúci sa strop. Kopček, ktorý bol vlastne navŕšená mohyla nad hrobkou, sa prepadol. Mohyla dôkladne zasypala svojho pána, ktorého storočia strážila, jeho objaviteľa-jeho nového spoločníka v podsvetí a aj ten balvan, ktorého nápisy po storočiach predsa splnili svoj účel.
Jano vyšiel tatrovky. Skontroloval oblohu nad sebou a z uspokojením skonštatoval, že búrka ich obchádza. „No to som vedel!“ zahundral si pre seba. Pozrel do JCB. „Jasné, ruksak tu už nie je, už letel dole na juh za tou svojou Arankou! Aspoň, že ten kopec zrovnal. No nič, 70 Eur mám ja,“ kalkuloval Jano, „dokončím to tu a v pondelok zjebem Fera. Nedostane nič a Jožo mi ešte niečo vytlačí!“
Po pár hodinách, bola už tma, keď Jano dovalcoval. Spokojne sa rozhliadol po budúcom parkovisku. Netušil, akú archeologickú hádanku pripravil budúcim generáciám, ani to ,že práve svojou troškou pomohol ,aby sa dávny rituál, starému šamanovi konečne vydaril.. Keď schádzal z valca, iba poznamenal len tak pre seba: „Dúfam, že si Fero tento víkend zase nepredĺži...“
Alexander
Diskusia
Goran
Takto: teraz, žiaľ, len priemerné, ale mohol by to byť iste nadpriemer! Veľmi ma to pobavilo, potešilo, ale vidím, že to malo na viac. Śkoda množstva chýb v texte, nie celkom správneho slovosledu: "Po pár hodinách, bola už tma, keď Jano dovalcoval." A niektorých veľmi čudne pôsobiacich viet: "Lyžicou bagra sa zaprel o ním objavený balvan, aby ho zvalil do vykopanej jamy." : tu najmä to spojenie - ním objavený balvan - to trpné príčastie v spojení so zámenom je tu ako päsť na oko, alebo skôr päsť priamo do oka... To je ale všetko" technika", čo ti vytknem reálne, je to, že si neopísal a prípadne aj nezakomponoval do deja ten šamanský rituál, niečo si to ešte pýtalo, nie len bizarným spôsobom nechať zmiznúť chlapa z povrchu zemského.
Napriek tomu to bola milá poviedka z radu tých makabrózne bizarných, ale ešte pomerne realistických. Pekná "short story", ktorá pobavila a potešila. Premisa náhodného objavu niečoho dávneho, starobylého či vyslovene zakliatej hroby, je už fúzatá a vyžitá, ale tu to vôbec nevadilo. Typicky slovenské "robošské" prostredie, dialógy a povahy zúčastnených (hoci len letmo načrtnuté; ale stačilo to, podarilo sa ti zvládnuť to aj na malom priestore) a aj "ruiny" a či "Tutanchánove rúny" vykúzlia úsmev na tvári. Ale azda by to chcelo ešte niečo viac? A nie, nemusí byť ani o riadok navyše, ale niečo umiestniť do deja - záveru, aby to bolo výraznejšie, zaujímavejšie. Spokojne aj nejaký priamo fantastický element (aj keď sa to dobre zaobíde aj s niečím decentným). To by tú poviedku určite pozdvihlo.
14.02.2021
Takto: teraz, žiaľ, len priemerné, ale mohol by to byť iste nadpriemer! Veľmi ma to pobavilo, potešilo, ale vidím, že to malo na viac. Śkoda množstva chýb v texte, nie celkom správneho slovosledu: "Po pár hodinách, bola už tma, keď Jano dovalcoval." A niektorých veľmi čudne pôsobiacich viet: "Lyžicou bagra sa zaprel o ním objavený balvan, aby ho zvalil do vykopanej jamy." : tu najmä to spojenie - ním objavený balvan - to trpné príčastie v spojení so zámenom je tu ako päsť na oko, alebo skôr päsť priamo do oka... To je ale všetko" technika", čo ti vytknem reálne, je to, že si neopísal a prípadne aj nezakomponoval do deja ten šamanský rituál, niečo si to ešte pýtalo, nie len bizarným spôsobom nechať zmiznúť chlapa z povrchu zemského.
Napriek tomu to bola milá poviedka z radu tých makabrózne bizarných, ale ešte pomerne realistických. Pekná "short story", ktorá pobavila a potešila. Premisa náhodného objavu niečoho dávneho, starobylého či vyslovene zakliatej hroby, je už fúzatá a vyžitá, ale tu to vôbec nevadilo. Typicky slovenské "robošské" prostredie, dialógy a povahy zúčastnených (hoci len letmo načrtnuté; ale stačilo to, podarilo sa ti zvládnuť to aj na malom priestore) a aj "ruiny" a či "Tutanchánove rúny" vykúzlia úsmev na tvári. Ale azda by to chcelo ešte niečo viac? A nie, nemusí byť ani o riadok navyše, ale niečo umiestniť do deja - záveru, aby to bolo výraznejšie, zaujímavejšie. Spokojne aj nejaký priamo fantastický element (aj keď sa to dobre zaobíde aj s niečím decentným). To by tú poviedku určite pozdvihlo.
14.02.2021
Alexander
Ak ,ako si napísal pobavilo,potešilo tak ,keď aj priemerné-splnilo účel! Trošku ma zarazilo "množstvo chýb"?!pravopis?....lebo teda dal som si záležať...a teda (odhalil si)poviedka,je v jednej verzii aj s tým šamanským rituálom....ďakujem za koment-vážim si to.
14.02.2021
Ak ,ako si napísal pobavilo,potešilo tak ,keď aj priemerné-splnilo účel! Trošku ma zarazilo "množstvo chýb"?!pravopis?....lebo teda dal som si záležať...a teda (odhalil si)poviedka,je v jednej verzii aj s tým šamanským rituálom....ďakujem za koment-vážim si to.
14.02.2021
Goran
neboj, nič hroznééé - nie si žiaden negramotný analfabet :D, nijaké veľké chyby, ale predsa len sú a trochu to ruší pri čítaní. Daj si to pred publikovaním nabudúce skontrolovať... viac očí toho viac vidí. Nevšimol som si tam napríklad nijakú hrúbku, ale trebárs preklepy, nejaká chybná predložka a pod. A ako píšem, pobavilo-potešilo, ale mám také tušenie, že dokážeš ešte viac!
14.02.2021
neboj, nič hroznééé - nie si žiaden negramotný analfabet :D, nijaké veľké chyby, ale predsa len sú a trochu to ruší pri čítaní. Daj si to pred publikovaním nabudúce skontrolovať... viac očí toho viac vidí. Nevšimol som si tam napríklad nijakú hrúbku, ale trebárs preklepy, nejaká chybná predložka a pod. A ako píšem, pobavilo-potešilo, ale mám také tušenie, že dokážeš ešte viac!
14.02.2021