Sedím v krčme a pozerám na dno prázdneho pohára, v ktorom bolo pred chvíľkou pivo. Niesom alkoholik ale to čo som zažil a videl ma prinútilo prísť sem.

Začalo sa to pred mesiacom. Ráno som sa zobudil, vstal z postele a vybral si z truhly kúsok chleba a rybu. Raňajky mi chutili. Vyšiel som zo svojej chatrče, všimol som si Aloslava, ako ide ku mne. "Ahoj." Pozdravil ma. Kývol som hlavou. Navrhol mi či nechcem ísť s ním do práce. Súhlasil som. "Mohli by sme ísť cez les, kto príde dnes do bane ako prvý dostane debničku syra." Povedal. Veľmi sa mi to nepáčilo. Myslel som si, že cesta cez les nieje dobrý nápad, a ako sa neskôr ukázalo moje tušenie bolo správne. Ale aj tak, čo zle sa nám môže stať v lese ? Opýtal som sa sám seba. Je len mala pravdepodobnosť aby sme stretli vlka alebo nejaké hladné nebezpečné zviera. Aj stým som súhlasil.

Pri srdci ma hriala myšlienka na debničku syra. Niesom veľký milovník syra ale práca v bani bola ťažká a namáhavá a veľa som za to nedostal. Takmer všetko som minul za stravu. A môj diel syra by mi vystačil na tri dni, ušetril by som navyše deväť strieborniakov.

Vykročili sme z dediny po prašnej ceste. Po piatich minútach chôdze sme prišli ku križovatke. Cesta na pravo viedla okľukou okolo lesa a cesta, ktorá šla rovno viedla cez les. Šli sme rovno. O chvíľku sme sa dostali k okraji lesa. Al mi podal palicu a dodal. "Kvôli obrane." Neviem ako sa s tým chcel brániť. Zobral som palicu. Pohli sme sa do lesa. Cesta sa stáčala prvých 20 metrov doľava, ďalších 20 metrov doprava. Po 15 minútach chôdze Al poznamenal, že sme v polovičke cesty a vtedy sa to stalo.

Z oblohy zleteli farebné svetlá, ktoré začali do nás narážať. Al padol na zem. A ja za ním. Všetko som videl hmlisto a tmavo. Všetko tmavlo až som videl len tmu. Neviem ako dlho som sa pozeral do tej prázdnoty ale zrazu sa to všetko začalo zasvetľovať. Videl som tváre. Ležal som na posteli.

Dozvedel som sa, že ma našli pri rieke polomŕtveho. Rozpovedal som im čo sa stalo ale neverili mi. Aloslava som už nikdy nevidel. Bol som slabí, nevládal som už pracovať v bani ako kedysi. Niekedy sa prebudím uprostred noci a spomeniem si na strašný sen, ktorý sa mi sníval. Ležal som na posteli bez nôh, okolo mňa stály obludy. Držali v rukách čudesné veci, z ktorých vyžarovalo svetlo. To svetlo mi chodilo po tele.

Nevládzem pracovať v bani, a preto cez deň posedávam v krčme a ponúkam svoj príbeh za pohár piva.