Fantázia 2023 – aká si?
Do uzávierky Martinus Ceny Fantázie zostáva týždeň. My sa medzičasom ešte raz obzrieme za predošlým ročníkom. Tentoraz poviedky hodnotil viacnásobný úspešný súťažiaci Miro Švercel.
Čítanie poslednej Fantázie mi zabralo akosi viac času, ako som plánoval. Pripisujem to viac časovej (profesnej) zaneprázdnenosti ako nezáujmu. Yaya (link na konci recenzie) už predchádzajúcej recke dobre a komplexne zborník rozobrala a tak ja ešte čo-to doplním.
Krásne objemnú knižku so zaujímavou obálkou od Slavomíra Jakaba otvára už tradične príhovorom zakladateľ a dlhoročný organizátor súťaže, Ivan Aľakša, a nielen sumarizuje výsledky či štatistiky ročníka, ale zabŕdne aj do témy, pre koho, akú vekovú skupinu, to tá fantastika vlastne je.
A teraz kuk na moje dojmy z jednotlivých poviedok (pokiaľ možno bez spojlerov):
Jama a chápadlo (Sabina Godalyová): „Babka s dedkom dobre žili, chalúpku si postavili. Babka prdla ako strela, chalúpka sa rozletela. Dedko prdol ešte viac, vyleteli na Mesiac...“ Táto ukážka plne vystihuje aj moje čitateľské rozpoloženie po prečítaní poviedky, ktorú radím do žánru weird. A ten až tak veľmi nemusím, pokiaľ naozaj nie je napísaný dobre (teda viac než dobre). A tuná by sa to ozaj patrilo riadne štylisticky prečesať, zbaviť opakujúcich sa slov, prívlastkov a ďalšej vaty, aby ju tá ťažkopádnosť neťahala dolu, ale mohla ozaj vyletieť až na ten Mesiac. 5/10
Aj obrazy ťa môžu zabiť (Pavel Hlubík): Známy hororista prispel kvalitným dielom s veľmi zaujímavým nápadom rozvrstveným do rôznych časových úsekov (rokov). Len škoda toho názvu, ktorý vlastne prezradí pointu predtým, než začnete čítať. 8/10
Osemdesiattri kilometrov na D1 (Tomáš Hrábek): O tom, že autor píše nadštandardne dobre, nás presvedčil v prechádzajúcich výberoch z MCF. Tu v ničom nezaostal a vytvoril gigantickú zápchu na diaľnici, vdýchol jej život a nechal ju, nech vám ona sama porozpráva drsný príbeh. 10/10
Prach a popol (Ivana Molnárová Dubcová a Miňo Tichý): Postapo v okolí Novák a v ňom vojak a tajomná žoldnierka. To znie lákavo a kombo týchto dvoch autorov je prísľubom kvality, aj keď... Miestami mi tu zaškrípala predstavivosť, teda schopnosť si vizualizovať napísaný text. Keď k tomu pridám krivkajúcu logiku a infodump v dialógoch postáv či texte, tak to je u mňa za 8 z 10 bodov. Asi by tu ozaj prospel väčší rozsah.
Za plotom spievajú víly (Anastasia Sebastian): S citom napísaný príbeh, ktorý sa o fantastiku len tak zľahla obtrie a spadá skôr do magického realizmu. Pojednáva o živote mladej ženy, ktorá má „šťastie“, či skôr ho nemá?! To spoznáte pri čítaní sami. Troška zamrzí nie príliš dobre zvládnutá práca editora s opakujúcimi sa slovami (Ivan Aľakša to už vysvetlil v diskusii na Facebooku) a niektoré detaily, napríklad, keď hrdinka prechádza za noci domom a všetko vidí a opisuje ako za bieleho dňa... 8/10
Pravda alebo fikcia (Marek Hubaľ): Dobrý príbeh, kde autor veľmi-veľmi pomaly (možno tu by sa hodilo jemne preškrtať) a postupne buduje napätie vrcholiace v grand finále. Sny majú svoju moc, no vysvetliť ich význam nie je jednoduché a i tu nám to autor nechal zahalené v tajomnom rúchu. 7/10
Čerešňová (Martin Kuruc): Atmosférický horor o tajomnej obci a prelínaní svetov prechádza do istej psychedelickosti. Miestami je to až príliš abstraktné s neľahkou orientáciou pre čitateľa v čase. Absentuje aj logika deja či konania postáv. Obsahuje príliš vaty a redundantnosti. Napriek týmto nedostatkom má dielko isté čaro. Takže nejedzte čerešne s kôstkami, aby vám chrobáky neliezli do hláv. 6/10
Automatické rozhodovanie (Peter Udvardi): Počítačovo-programové scifíčko premiešané s politikou? Prečo nie. Hoci v tomto podaní to bola pre mňa skôr nuda a ani záver to z nej nevytrhol. 5/10
Čistič (Lenona Štiblaríková): Lenona napísala krátku poviedku o čudnom svete, ktorý riadi GayaEnna. Ide o antiutópiu, ktorá ponúka „riešenia“ na mnohé problémy od nepamäti trápiace našu spoločnosť. Veľmi mi nesedí úvod naznačujúci istú katastrofu, keďže sa napokon o ňu ani nejde. A takisto by ma viac zaujímal modus operandi danej umelej inteligencie. Veru pýtalo by si to o dosť väčší rozsah a priestor. 7/10
Vita (Miroslav Tokarsky): Sci-fi implantáty spoločnosti Vita monitorujú svojich nositeľov a ponúkajú „večný život“. Teda len na dve generácie. Autorovi sa vydarili prekvapenia i hororové okamihy, hoci nie zriedka to bolo príliš opisné a po lopate cez dialógy. Sem-tam škrípala logika. Ale je to taký dobrý zdravý nadpriemer. 7/10
Mľaská to v tme (Eva Myjavcová): Reálny horor o dôsledkoch krutého „pobytu“ vojakov na severnom fronte počas fínskej vojny. Napísané je to autenticky a primerane nechutne. Chýba mi však významný (vlastne akýkoľvek) fantastický prvok. 8/10
Ďalší všedný deň v Sodome (Tomáš Slobodník): Brutálna záležitosť, ale brutálne dobrá, hoci brutálne nechutná. Plná inotajov. Prišlo mi to také – tarantinovské. Jednoducho tak to v Sodome chodí... Zaslúžilo by si to väčší rozsah. 9/10
Ruža z Tivoli (Peter Janoviček): Pútavý set-up, postavy a aj asociácie v spojení s cestovaním časom, ktoré pomôže či skôr uškodí hlavnému hrdinovi s diagnózou ADHD. Ten záver som čítal niekoľkokrát a stále som si nie istý, či som ho pochopil. 8/10
Substancia X12 (Ján Bodzan): Vtipná jednohubka o vžití sa do vysávača, ktorý susede zabezpečí nielen čistý byt. Pobavilo. 7/10
Správa z Uruku (Andrej Purkart): Premýšľam, o čom to vlastne celé bolo?! Kaleidoskop deskriptívnych kvetnatých viet o živom či mŕtvom meste má relatívne vysokú kvalitu. Miestami ale opisom chýba logika a mňa ako čitateľa pomerne domotali. Vôbec som si nie istý, či som to pochopil, respektíve, či sa to pochopiť dalo?! 7/10
Dom (Zdenka Kollárová): Nostalgická jednohubka o starej Margite a jej nesplnenom prianí, čo sa napokon splní. Atmosféra je dobrá, len čitateľ príliš rýchlo príde na to, ako to s prababičkou vlastne je. A tie stonožky?! No neviem. 6/10
Gumák (Mária Hanúsková): Príbeh Anny a Viktora prerozprávaný z ich pohľadov v iných časových rovinách je zvládnutý na jednotku. Atmosféra desivá, emócie doja čitateľa až do konca. Autorka plne využila svoju profesiu psychologičky. Mám zimomriavky. 10*/10
Ako vajce vajcu (Tereza Stebylová): Parádna záležitosť. Na tejto skvelo zvládnutej pirátskej fantasy o „dvoch vajciach“ som sa hrozne bavil. Dokonca tam autorka zakomponovala aj legendárny výrok, ktorým kedysi počastovali nášho Ďura. Pre mňa po predchádzajúcej poviedke ďalšia topka. 10/10}
Pleistocénny park (Kristína Lenárt): Oceňujem zakomponovanie vedeckých nuáns, široký dej a rôzne línie, o ktoré sa život na paleontologickom ostrove opiera. Žiaľ, miestami mi to prišlo už „too much“ Napínavé to je, i keď až príliš neuveriteľné. 6.5/10
Pamätaj na nás (Dominika Sakmárová): Zaujímavá poviedka z viacerých aspektov a rovín. Kvázi duchárčina, no nie tak úplne. Autorke sa darí dlho držať tajomno a napokon ho vlastne udrží až do samotného záveru. Línia medzi manželmi a výčitkami ženy ide dosť do hĺbky a asi zasiahne každého, kto takýto vzťah okúsil. Je to smutné, hĺbavé a núti čitateľa premýšľať. 8.5/10
Andrejov spiatočný lístok (Ján Babarík): Tento príbeh je už presýtený duchárčinou, ale takou dobrou a pozitívnou, ako je aj celá babka Ema. Škoda, že sme sa o nej nedozvedeli viac. Podvedome som čakal, že sa dočítam, prečo tu tých tristo rokov vlastne je a ako jej pomôcť, aby našla pokoj. Nuž nedočkal som sa. 6/10
Na koniec sveta (Veronika Wan): Spoločná cesta veľkého mága a jeho učňa na koniec sveta v jednej neodkladnej záležitosti je popretkávaná rôznymi dobrodružstvami. Príjemná fantasy obohatená jemnými náznakmi humoru. 6,5/10
V tieňoch (Adriana Sulíková): YA od YA. Príbeh dvojice cestovateľov v ríši tieňov dopadne prekvapivo nedobre. Čo je vlastne dobre, keďže som očakával nejakú sladkú love story. Vzhľadom na to, že ide o pisateľskú dorastenku, nehodnotím. Má to ale potenciál.
Vytúžený dôchodok (Adam Šimunek): Policajt vo výslužbe si chce užiť dôchodok, odíde z mesta a kúpi si dom na kopaniciach, aby našiel pokoj a oddych. Nuž človek mieni a autor mení. Šimunek umne dávkuje záhadné napätie po kúskoch. Kaštieľ (ktorý sa ale v texte zmení na kláštor – pozor na konzistentnosť!), potkany a záhadní obyvatelia kopaníc tvoria výborný set-up. Môj problém bol uveriť konaniu a uvažovaniu skúseného policajta. Preto 6/10
Syn (Andrea Farkašová): Najabstraktnejší kúsok v zborníku. Atmosférický, metaforický, alegóriami kypiaci príbeh podaný z viacerých pohľadov. Umelkyňa, matka, obraz, syn, výstava, strom, plody, zánik a vznik... Nechal som sa unášať, a ani som nevedel, či rozumiem, či nerozumiem, a bolo mi to akosi jedno. 8/10
Tam, kde to pramení (Lucia Hoštáková): Ďalší abstraktný počin tentokrát s postavami dedka a vnučky. Mladá autorka sa snaží predostrieť svoju víziu miesta, kde pramení fantázia. Ako a či sa jej to podarilo, nechám na vás. Keďže je to ďalšie tínedžerské dielko – bez hodnotenia.
Suma sumárum: Je dobré, že sa knihe objavujú mená nových autorov a autoriek fantastiky, veď o tom napokon to súťaženie aj je. V tomto zborníku nájdete takú zdravú zmes nových a tých ostrieľaných. Ja som si svoje topky v ňom nájsť dokázal a určite si ich nájdete aj vy! Celková známka 8/10.
Celkové hodnotenie: 8/10
O editorovi zborníka:
V roku 1993 začal vydávať fanzin Meč a mágia, v roku 1995 premenovaný na Fantastický magazín. V roku 1996 začal vydávať prvý slovenský literárny časopis zameraný na fantastiku Fantázia (do r. 2011), v rokoch 1999 - 2005 bol jeho šéfredaktorom. V rokoch 1999 -2003 spoluorganizoval festival fantastiky Istrocon v Bratislave, v roku 2007 spoluorganizoval Parcon v Nitre, väčšinou pod hlavičkou Občianskeho združenia Fantázia (zal. 2001), ktoré dodnes vedie. Od roku 2002 sa podieľa na organizácii literárnej súťaže Martinus Cena Fantázie (najprv ako Raketa a Cena Fantázie) a jej anglického ekvivalentu Fantázia Award (chvíľu aj Fantasy Award) – od r. 2014.
O súťaži
Fantázia 2023
Zostavovateľ: Ivan Aľakša
Vydavateľstvo: o. z. Fantázia
Rok vydania: 2023
Vydanie: prvé
Jazyk: slovenský
Väzba: mäkká/brožovaná
Počet strán: 523
ISBN: 978-80-89823-33-8
Obálka: Slavomír Jakab
Odkazy
Recenzie predchádzajúcich ročníkov:
Najčítanejšie
Najčítanejšie
Slav Orim