Tri priania

Ďuri traktorista najprv svojmu šťastiu neveril. Neveril ani nie tak faktom, ktoré mal pred očami, a ktoré jasne dokazovali, že jeho život už nikdy nebude, ako predtým. Neveril skôr svojmu pocitu absolútnej radosti. Naposledy, keď si dovolil byť absolútne veselý, bolo to kvôli Hane z dolného konca. Tá mu síce aj ukázala, čo mu ukázať sľúbila, no trvalo to pol sekundy a on si ju ani nestihol odfotiť. Navyše ho vysmiala, že načo vyťahuje foťák, keď mal vytasiť iný objektív. Veľkú radosť cítil Ďuri často, keď ho jeho verný kamarát Feri navštívil s fľašou domácej. Ranné bolesti hlavy a žalúdka boli vždy trestom za večernú radosť. Ďuri sa upokojil, spomalil tep aj spomienky a začal každým pórom cítiť, že toto je radosť iná, taká život meniaca.

Pod papraďou za splnu mesiaca víla uviaznutá v machu a v pasci pripomínajúcej tú na myši hľadí na Ďuriho. Za záchranu života mu už stihla ponúknuť tri priania. Zaželal si nekonečné bohatstvo a prudkú inteligenciu. S vyplnením prvého priania prišla radosť, s vyplnením druhého rozhodnutie, že tretie si odloží na neskôr.

Ing. Juraj Tvrdoň, PhD. sedel vo svojej kancelárii na najvyššom poschodí s výhľadom na celé mesto. Ako majiteľ najväčšej továrne dal presťahovať svoj úrad do najvyššej budovy v meste, aby ho mal pod palcom nielen doslova, ale aj obrazne. Komunikátor na jeho veľkolepom pracovnom stole zabzučal.

„Áno Vierka?“ oslovil sekretárku so stlačením gombíka

„Pán Mrvan čaká na prijatie, pane.“

„Pán Mrvan nemusí čakať Vierka! Okamžite nech je u mňa!“

Ani nedopovedal a dvere do jeho honosnej kancelárie sa roztvorili. Vstúpil Feri, v ruke niesol fľašu, no už nie domácej, ale kvalitnej whiskey, ktorej cena začínala na štyroch cifrách.

„Načo mi to sem nosíš Feri! Veď vieš, že takých pašujem denne tisíce cez hranice!“

„Žiadny Feri, som Ferdinand! A táto je pre mňa!“ odzátkoval fľašu a na jeden hlt vytrúbil šesto eur. „A dobre aj tebe radím, aby si si dal, lebo sa to serie!“

„Viem, že sa serie, šak preto si tu, lebo ty si to posral, Ferdinand!“

„Kto mohol tušiť, že akurát tam budú čakať pracovití a poctiví fízli? Čo som mal robiť?“ S fľašami za pol mega? Vychľastať by som ich nestihol. Tak aspoň túto jednu.“ Uhol si Feri znovu za šesto. Ale neboj sa, nikto ma nevidel, telá sú v kufri, už ich len odpraceme.“

„Ty kokot! V kufri! A to mi hovoríš tu u mňa v kancli, jak keby si vravel, že máš v kufri víkendový nákup!“

„Juraj, ja...“

„Mlč kurva, mlč! Ideme ich odpratať!“

Juraj a Ferdinand hodinu cesty za mestom stoja nad zrázom. Najprv sa doň vyštia. Plynový pedál auta zaťažia kvádrom. Benzínom ho polievať nemusia. Whiskey v kufri chytí okamžite.

„Feri, v kufri nám chýbajú dve mŕtvoly!“ Juraja prepadne náhle zdesenie. Dvaja veľmi živí chlapi vyskakujú z čierneho off roaadu, ktorý práve zaflekoval na štrku. Feriho mozog neprežil nápor deviatich milimetrov. Ďuriho konanie je reflexívne, skáče dolu zrázom, guľka mu presvišťela pri uchu, on padá, veľmi dlho a veľmi hlboko, padá skoro akoby lietal. Jeho bystrý mozog, si rýchlo spomenie, že ešte jedno želanie ostalo nesplnené. Pád je na konci, Ďuri cíti vlastný moč. Náraz.

Spotený budí sa Ďuri vedľa vlastnej postele. Hlava bolí z večerného pitia s verným kumpánom Ferim. „To bol kurva sen.“ mrmle si pre seba a logne si z fľaše, ktorej cena začína na štyroch cifrách.