Zastali na schodoch. Obaja mladí, krásni a evidentne alkoholom podgurážení ľudia. Držali sa za ruky, on neustále čosi bľabotal, evidentne trápne vtipy, podgurážený nielen omamnými látkami ale aj jej vôňou a šancou skórovať. Ona, drobná zelenooká blondína, sa neustále tým trápnym vtipom smiala. Lovec a korisť.

Spoznali sa na Tindri, zopár krát si napísali, zo dva razy boli spolu vonku a teraz...

Za okamih nastalo ticho. Dych oboch sa zrýchlil, silné a hlasné búšenie sŕdc prehlušilo aj nočný život okolitého mesta. Podhľad do očí, tvár k tvári, pery k perám. Čochvíľa sa zomkli v pevnom a náruživom objatí, bozkávali sa všade kde sa to na verejnosti ešte dá.

„Poď,“ šepla mu zrazu do ucha a bzučiakom odomkla ťažké vchodové dvere.

On, ako zmyslov zbavený, ťahaný jasnou vidinou, vôbec neprotestoval. Tíško jej podal ruku a vošiel za ňou do pripraveného výťahu.

O pár sekúnd ich milostné objatie prerušilo cinknutie na štvrtom poschodí, kde bývala. Usmiala sa, kravatu vzala do ruky ako vôdzku a už ho vtiahla do bytu.

Nelenil a začal sa vyzliekať. Bolo jasné, že sa konečne splní sen. Najskôr tú posratú viazanku, čo ho stále škrtila, kabát, topánky. Správal sa ako školáčik, ktorému jasne žiaria očičká pred vianočným stromčekom. Presne vedel čo bude nasledovať. Ona sa len usmievala, cudne začala zo seba zhadzovať kabátik, ktorý mala na šatách. Nasledovali šaty, takže ostala len v nohavičkách. On –vo vzdúvajúcich sa trenírkach.

Vrhol sa na ňu, na viac nečakal, no ona sa mu so smiechom vyšmykla. Odskočila od neho ladným pohybom, akoby zaplachtila vo vzduchu. Usmiala sa a z predsiene odbehla do obývačky.

Kým sa za ňou tackavým pohybom vydal už mala naliate víno karmínovej farby. Ponúkla ho. Bleskovo, takmer na jeden dúšok vypil celý pohár. Ona sa svojho ani len nedotkla, len sa usmiala a prešla si jazykom po perách.

Muž sa zatackal. Začal sa pred ním krútiť celý svet. Zdalo sa mu alebo sa žena pre ním trocha zmenila? Ten pohľad v jej očiach už nebol pohľad ženy lačiacej po sexe, ale po niečom inom. Znova sa usmiala, tentoraz kruto. Jej oči sa zmenili, dostali temný nádych a hĺbku celých eónov.

Zatočila sa mu hlava, rozostrelo pred očami. Ešte naposledy chcel niečo povedať, no hrdlo mu stiahlo. Za okamih padol k jej nohám ako podťatý.

Tma.

***

Prebudil sa nahý a priviazaný k veľkému drevenému stolu v neznámej miestnosti plnej políc s rozličnými pohármi. Nad ním visel veľký luster so sviecami, ktoré zaplavovali miestnosť tajomným mastným svetlom. Kráska, ktorá ho pozvala do svojho bytu, stále obďaleč, oblečená do akéhosi priehľadného rúcha, jemného sťa pavučina, ktoré napriek viac odhaľovalo než zahaľovalo. Stála k nemu chrbtom a atak si mohol všimnúť dve podivné jazvy v oblasti lopatiek.

„Už si hore, miláčik?“ ozvala sa ľúbezným hlasom.

Muž vydal len tlmený zvuk. Napriek tomu, že nemal v ústach nič, nedokázal odpovedať. Ani kričať. Jazyk mal úplne zdrevenený, neschopný zo seba vydať čo i len slovko.

Otočila sa, podišla k nemu a pohladila ho po vlasoch. Až teraz si všimol, že v ruke drží obrovitánsky zahnutý nôž striebornej farby. Mužovi sa strachom rozšírili zorničky a začal sa mykať.

Kruto sa usmiala.

To nič drahý, viem že si ma chcel len do postele, tak ako všetci ostatní. Ste predvídaví a úbohí ako prasce. A ako prasce aj skončíte na porážke.“ Znova sa zasmiala a zmizla mimo jeho zorný uhol.

Spoza hlavy začul nejaké zvuky, no nedovidel, čo sa deje. Nad jeho hlavou sa zrazu na akomsi ramene objavil bronzový prístroj, celá sústava hadičiek, hákov a nádob. Žena celé zariadenie nastavila nad neborákom.

Muž sa začal ešte viac zmietať.

„Už ti to došlo, však? Vieš, celá táto doba nám to uľahčuje. Stačí si zvoliť podobu, vyzliecť sa do naha a poslať fotku. Tinder, facebook a podobné siete sa postarajú o všetko ostatné.“ Znova ho pohladila po tvári. Vyzerala nádherne, úžasná sexi bohyňa smrti s alabastrovou pleťou a blond vlasmi. Miloval ju ale bál sa jej. Vedel, že zomrie jej rukou, a chcel jej všetko povedať a bozkávať ju a milovať sa s ňou. Miloval ju, bol ňou pobláznený...

Zbadala jeho erekciu. „Neboj, to nič nie je. Nechcem aby ťa to veľmi bolelo, aby si sa veľmi mykal a zomieral v strachu. To by mi pri vzkriesení poddaných mohlo uškodiť.“ Jej hlas znel ako zvončeky keď na ne padá ranná rosa. „Trocha kúziel a nápoj lásky a je to.“

Na okamih znova zmizla z jeho pohľadu, no keď sa vrátila, niesla v rukách jeden z tých pohárov. Až teraz si ho mohol detailne pozrieť – bol celý zaplnený tajomnou zelenou tekutinou a vnútri sa vznášalo akési miniatúrne telo.

„Už to nebude dlho trvať, tvoja krv vzkriesi ďalšiu z mojich sestier.“

Naposledy sa usmiala a vzala do ruky nôž.

Miloval ju. Vedel, že zomrie jej rukou, no aj tak ju nesmierne miloval. Miloval ju aj keď sa zlomok na to v miestnosti zableslo, z ničoho nič sa zjavil dym a do miestnosti vrazilo komando čiernych postáv s brokovnicami. Miloval ju aj keď sa jej bezvládne telo sklátilo na zem s niekoľkými guľkami v tele. Miloval ju a chcel pre ňu zomrieť aj v okamihu, keď sa im konečne podarilo ho rozviazať a odviezť sanitkou do nemocnice.

***

Keď sa konečne, ležiaci na posteli vo vojenskej nemocnici stretol so svojim šéfom, ostala na jej lásku len vyblednutá spomienka.

„Skoro sme to nestihli,“ stál nad ním a usmieval sa. Jeho šéf bol rozložitý chlap, vedúci vyšetrovateľ Jednotky boja proti paranormálnym aktivitám.

Smutne sa usmial. „Ale stihli. To je osud terénnych agentov. Stále lepšie ako tí chudáci z tretej divízie.“

„Hej, no,“ jeho šéf zosmutnel. „Vtedy sme kvôli tým zasraným vlkolakom prišli o siedmych ľudí. Ale vás,“ potľapkal muža na posteli, „vás sme si ustriehli.“

„Kto to vlastne bol? Ako sa volala?“

„Podľa záznamov Mab, jedna z kráľovien.“

„A je..“

Vedúci vyšetrovateľ zakrútil hlavou. „Nie priateľu, takéto veci ako je ona, sa nedajú tak ľahko zabiť. Víly, rusalky, elfky, fae. Všetko jedna chamraď. Ale je oslabená a jej úľ je zničený. Myslím si že sa nemáme čoho báť.“

Po celom svete sa prebúdzajú bytosti z dávnych čias a Mab nie je jediná kráľovná. Strážila si svoje potomstvo niekoľko stáročí. Tam kde našli agenta, zviazaného a pripraveného na odkrvenie, ich boli stovky. Niektorých zo svojich služobníkov už isto stihla vďaka predchádzajúcim ľudským obetiam oživiť, ale okrem nej nenašieli agenti úradu žiadnu dospelú živú fae. Len tie hibernované, v pohároch.

Na okamih sa smutne pozrel na agenta ležiaceho na posteli. Po fyzickejs tránke mu už nič nebolo ale mágia kráľovnej ho zasiahla naplno. Tie skurvené feromóny ho iste ešte ovplyvňujú, nevedel, čo mu môže povedať a či ho ešte dostanú niekedy do terénu. Napokon sa usmial a potľapkal ho po pleci.

„Tak, ja už pôjdem. Dajte sa čo najskôr dokopy, potrebujeme vás,“ nasadil si klobúk a vyrazil k dverám.

„Šéfe,“ ozval sa za ním hlas. „Viete, tam dole, chcel som jej to všetko povedať. Že je to pasca, že sme na ňu pripravení, že mám voperovaný lokalizátor a že ma sledujete cez GPS. Ale nedalo sa. Nemohol som. Mal som niečo s jazykom, nemohol som kričať ani rozprávať. Myslím si že by som sa už nemal vrátiť. Myslím si, že ju stále milujem.“

Vedúci vyšetrovateľ Jednotky boja proti paranormálnym aktivitám nič nepovedal, len jemne pokýval hlavou a zavrel za sebou dvere.

Skurvené feromńy.