„A vieš čo mi ešte k tomu povedali?“

Muž v krčme sa už ledva držal na nohách. Patril k tým dovolenkárom, ktorí si radi vychutnávali dary Grécka plnými dúškami, no toto bolo veľa chľastu aj pre Rusa, nieto ešte Bratislavského itečkara. Pôvodne sa zastavil len na jedno, a možno dve, no tento starec, ktorého spoznal v prístave, do neho lial už asi desiate ouzo. Už chcel niekoľko krát vstať ale ten starec ho vždy nejako usadil.

Rozostretým pohľadom si starca premeriaval. Takmer plešatý so zakaleným zrakom, zažltnutou pergamenovou pokožkou, v ošúchaných handrách, smrdel stuchlinou – alebo to smrdel on? Na to, že vyzeral minimálne na sto rokov, mal silu za dvadsiatich. Alebo on bol už tak namol, že by ho zložilo aj malé decko.

Chcel čosi povedať, ale jediné čo zvládol, bolo prikývnuť spotenou hlavu a nedogrcať sa pri tom.

...skorumpovaný!“ dopovedal s výkrikom šľachovitý muž. „Chápeš? Ja a skorumpovaný! Že vraj beriem úplatky! Pár mincí, nie úplatky! Z čoho mám žiť?“

„Jááá, snažil sa zo seba turista čosi vybľabotať, no starec mu namiesto toho vložil do ruky ďalší pohárik ouza, možno už stý alebo dvadsiaty alebo druhá odmocnina zo štyridsať – hehehe – dva. Sakra, kto si to má pamätať?

„Mal si odísť.“ Vykoktal sa konečne itečkar.

„Ja v IBMku, zasranom. Tam som robil,“ snažil sa nájsť vhodné slová. Na okamih zaostril na sklenený objekt s priehľadnou tekutinou v ruke, premeriaval si ho podozrivým pohľadom, no napokon sa rozhodol jeho obsah na jeden hlt do seba prevrátiť.

Starec zasa čosi frflal a hundral, no Bratislavčan ho nevnímal. Točil sa mu svet. Zajtra bude mať takú opicu, že King Kong bude proti tomu malou plyšovou hračkou z Tesca.

Chcel mu povedať, že by sa mal na to vykašlať, že by mal dať výpoveď ako on, keď mu prepustili polovicu tímu a on musel ťahať nadčasy. A to skurvené školenie Indov, ktorí mu aj tak určite časom vezmú jeho prácu. Ten starec by im mal povedať, nech si nájdu niekoho iného namiesto neho, veď on už pre svojich šéfov makal dosť. Tak ako to spravil on sám. A možno mu to aj povedal, lebo starec zrazu zmĺkol.

„Proste vyser. Na nich sa vy...ser. Sú to svine nenažrané. Ako u nás. Len aby si makal a ani dovolenku nedajú, svine.“

Určite chcel ešte niečo ďalšie dodať, no chľast, dovtedy oddychujúci v jeho žalúdku, zrazu dostal nápad ísť sa pozrieť von na svet. Tou cestou, ktorou svet opustilo.

Keď ho starec spolu s barovými vyhadzovačmi celého ovracaného nakladal do taxíka, už nebol pri sebe.

Ráno sa prebral na izbe na hoteli s obrovskou opicou v hlave. Vedľa neho ležali staré smradľavé handry a útržok papiera s textom.