Vykúpenie

PNP
Podporte scifi.sk
Vykúpenie.
Ľahko sa povie, ťažko sa urobí.
Myslel som si že to zvládnem. Nič to nebude. Prídem, odovzdám balík a odídem. Vykúpenie. Mal som vedieť že to také ľahké nebude. Nepustia ma len tak. Nie za to čo som urobil. Mal som to tušiť? Mal. Tušil som to? nie
Bol to krásny letný deň, na oblohe ani mráčika, všade vysmiate tváre šťastných ľudí. A uprostred nich ja, s mojou úlohou. Prines. Odovzdaj. Vybavené. Vykúpenie. Kto mohol tušiť čo bolo v tom balíku, čo skrývala tá obyčajná kartónová škatuľa? Mohli tam byť knihy, mohol tam byť darček, peniaze... či možno bomba. Samozrejme že to bola bomba. Prines. Odovzdaj. Vykúpenie.
Bola taká krásna, krásna ako prvý krát keď sme sa stretli. Mala na sebe kimono, čo tak rada nosila. Len čo ma zbadala, rozbehla sa ku mne s úsmevom. Bola to náhoda že tam bola? Neverím. Určite ju tam poslali oni. Dokonalé vykúpenie.
Videl som že mi chce niečo povedať, azda nejakú vtipnú poznámku typu: "Čo už len ja robím na stanici metra?" Nestihla to. Len čo sa dostala na dosah mojej ruky, bomba vybuchla.
Chaos. Peklo. Smrť. Skaza. Vykúpenie.
Vykúpil som sa, no za akú cenu?
V sekunde jej nebolo. Posledné čo som videl bolo jej kimono, no aj to okamžite zhorelo v plameňoch. Tie boli všade. Ľudia utekali na všetky strany ako splašené srnky, no úniku nebolo. Odvšadiaľ sa na nich rútila smrť. Klenby sa rúcali, steny sa zosypávali, nakoniec sa i samotný strop zvalil a všetko pochoval pod sebou. I oni našli vykúpenie. Aj keď oňho asi nestáli.
154 obetí. To som sa dozvedel od záchranárov. Každej jednej som sa pozeral do tváre, alebo do toho čo z nej zostalo. Mladí, starí, muži, ženy... každý ml v tvári vykúpenie. No poslednú obeť nenašli. Zo mňa neostal ani atóm. Len duch, svedomie, ja. Vykúpenie ma minulo. Asi si to zaslúžim.
Vrak sa stal mojím domovom, sutiny mojím hrobom. Hrobom bez tela, bez náhrobku. V sekunde som zmizol z povrchu zemského, akoby som nikdy neexistoval. To je moje vykúpenie za to čo som urobil. Neľutujem to. Ľutujem len ju, je úsmev.
Vykúpenie.

Veles

Veles
Fear is ever-changing and evolving

Diskusia

YaYa
Je to pekný text, len taký dosť abstraktný. V tomto kole sa mi na mnohých poviedkach páči, ako sa dajú domyslieť veci z nevypovedaného. Tu som ale nevedela nájsť odpoveď tak úplne ani medzi riadkami.
19.06.2021
Veles
Snažil som takým štýlom ísť pravdupovediac :D Je vôbec zázrak že aspoň niečo som napísal keďže som si spomenul na nové kolo PNP okolo pol ôsmej. Ospravedlňujem sa aj za gramatické chyby, tlačil ma čas a začínajú mi vypadávať niektoré písmená.
20.06.2021
8HitBoy
Tiež mi nie je úplne jasné, čo presne urobil hlavný hrdina, viacero informácií si celkom odporuje, čo ma mätie. Spáchal akýsi atentát v metre, pretože musel/dostal to ako úlohu? Myslím, že by to lepšie vyznelo, keby plne pochopíme a precítime jeho motiváciu a minulosť, takto ostáva síce pekne zaujímavý filozofický vnútorný monológ, ale čitateľ ostáva trošku zmätený.
20.06.2021
Veles
To som aj chcel docielť pravdupovediac. Dá sa povedať že som sa inšpiroval R. W. Chambersom a jeho Rajom prorokov, keď som ti čítal mal som tiež také isté pocity že čo sa vlastne deje a prečo sa to deje. A o tom atentáte ani o bombe nevedel.
20.06.2021
B.T. Niromwell
Ja sa chcem podeliť s objavom, že prvé štyri vety by mohli samostatne pôsobiť ako tragická mikropoviedka o človeku, čo sa rozhodol zapojiť do PNP a chcel písať na tému "Vykúpenie!, ale nevydalo :D To ako myslím úplne bez akejkoľvek spojitosti s tvojou poviedkou, len mi to tak napadlo.
Tvoja poviedka spošiatku dosť dobre funguje aj bez toho, aby človek všetko vedel, nezodpovedané otázky sa mi začínajú objavovať na konci, keď vraví, že neľutuje, pričom zvyšok textu pôsobí, že to, čo spravil, ho dosť drtí. Inak by som chcela vyzdvihnúť prácu s krátkymi vetami a budovaním tajomna, možno bola trochu škoda odhaliť pointu s bombou tak skoro.
20.06.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.