Kyberpatoky
Nechce sa mi, nestíham. Dojdite na Planétu Weeb.
“Ako že sa to voláš, dušička? Vždy zabudnem,” opýtala sa staručká predavačka a v širokom úsmeve odhalila zuby, ktoré skôr pripomínali noty na bubon.
“Mononoke. Mononoke-san,” vydýchla Rin, zatiaľ čo vyťahovala z peňaženky ošúchanú bankovku.
“Ach! Mononukleóza je svinstvo. Nedávno to mal môj pravnuk. Vraj to dostal z toho, že jedol piesok,” zachichotala sa nedoslýchavá pani, zatiaľ čo mladej Japonke podávala kelímok kávy a cigarety. Odkedy si pichala to svinstvo, čo Rin varila každú noc vo svojom labáku, jej pamäť aj sluch sa rapídne zhoršili. Aj keď sa Rin tvárila nedotklivo, často jej to prišlo zvláštnym spôsobom ľúto.
“Tá káva je výborná a je aj šetrná k prírode. Vyrábajú ju z použitých pneumatík,” povedala predavačka. Potom, čo sme v roku 2050 definitívne odpálili ozónovú vrstvu začali konečne recyklovať aj veľké nadnárodné firmy. Špinaví pokrytci, pomyslela si Rin.
Nasadila si slnečné okuliare a posmešne naznačila hlavou úklon.
“Snáď tak aj nebude chutiť… Tak zase zajtra, pani Kobayashi.”
Vyšla von z obchodu, sŕkla si z horúcej kávy, ktorá chutila presne tak, akoby bola vyrobená z hnusných použitých pneumatík a nedočkavo si zapálila cígu. Konečne bola vo svojom živle a nerušila ju ani hučiaca premávka lietajúcich áut a hyperteleportov.
Ešte pred tým, ako sa stihol dostaviť slastný pocit opojenia po prvom šluku ju už ktosi neohrabane chniapal za plece.
“Boha tvojho,” zahrešila, potom čo zopár kvapiek grckovej kávy dopadlo na jej neónovo žltý croptop.
“Pokoj, Mono, to som len ja. Máš matroš?”
Satoshi bol jej pravidelným zákazníkom. Rin vedela, že po nej ide ako besný doberman po plátku údeného a práve preto mu medzi svojimi priateľmi inak ako Simptoshi nepovedala. Prázdny pohľad, prepadnuté líca, žilnaté líca. Vyzeral ako totálna troska. Tak ale vyzeral prakticky každý obyvateľ Atarashii Tokya, ktorý si pichal Rinine drogy.
“Kriste, Satoshi. Nie na ulici. O päť minút ty vieš kde.”
“Okej, ale prines dva gramy.”
“Jeden a pol. Nemám len teba.”
“Dva. Priplatím.”
“Dvadsať percent navyše.”
Satoshiho pery sa zmenili v rovnú nasratú čiarku, ale napokon prikývol. “O päť minút,” zopakoval.
Rin roztiahla narúžované ústa do spokojného úsmevu, odhrnula si zelenú ofinu z čela a ďalej pokračovala v pití kávy a fajčení. Byť šéfkou drogového biznisu bolo fakt miestami na nervy. Človek si nemohol ani na chvíľku vyložiť nohy a pozrieť film v holokine, alebo len tak vybehnúť s kamošmi na kryptokaraoke. Rin jej spôsob života začínal liezť na nervy, aj keď zarábala ako malá bohyňa. Niekedy však mala asi miliardu výčitiek svedomia a chuť ujsť niekam ďaleko.
Zahasila cígu o špičku svojej martensky a vydala sa smerom na dohodnuté miesto – do bočnej uličky hneď vedľa predajne sushi zo zeleného soylentu.
Satoshi ju už nedočkavo očakával. Ten muž bol úplnou troskou. Obhrýzal si nechty a keď uvidel blížiacu sa zelenovlasú pankáčku, očká mu zasvietili. Jasné, bol do Rin blazon, ale ešte viac bol blazon do toho, čo mu Rin dávala. Postával pri vraku akéhosi auta s vybitými oknami a tváril sa ako päťročný harant, ktorý práve dostal lízatko.
“Bože Rin, ja ťa vždy tak rád vidím.”
“Verím, ty magor. V tvojich očiach určite vyzerám ako nejaká sexy Japonka z mýtov, nádherná, v kimone. Isto držím v ruke aj katanu, však?”
“Ako si to vedela?” odpálil Satoshi vtip späť, akoby to bola pingpongová loptička a začal vyťahovať z náprsného vrecka zväzok bankoviek.
Vtedy si Rin konečne pozornejšie všimla svojho zákazníka. Satoshiho čipy na spánkoch boli už dávno vypálené a v jeho očiach ostala len sivá prázdnota, ktorú sem-tam prehlušilo len to svinstvo, ktoré mu predávala. Fakt si nemyslela, že potom, čo získala červený diplom z organickej chémie na univerzite v Osake vo veku jedenásť rokov, bude jej kariéra vyzerať takto.
“Vieš čo... Satoshi, ser na to,” povedala.
Ten zdvihol prekvapený pohľad a načiahol ruky za balíčkom s bielym práškom.
Rin bleskovo pokrútila hlavou.
“Nie, Satoshi. Povedala som aby si sa na to vysral.”
“Na čo?”
“Na toto všetko. Určite si nechcel žiť takýto život.”
“Niekedy si nevyberieš.”
“Ani ja nechcem viac žiť takto. A vždy si môžeš vybrať,” povedala Rin, otvorila vrecúško a jeho obsah vysypala do neďalekého kanála.
Satoshi sa zdesene vrhol na zem a začal oblizovať špinavý kovový rám.
“Ty suka, čo si to urobila?” vyštekol.
Rin len pokrčila plecami.
“Zachraňujem ti život. Možno mi raz poďakuješ.”
Otočila sa na podpätku a vytiahla druhú cigaretu. Túto si konečne vychutná tak, ako sa patrí. Vrhla posledný pohľad na zúfalého Satoshiho a vykročila.
Konečne sa to v nej všetko zlomilo a ona mohla začať odznova. Snáď niekde poriadne ďaleko. Usmiala sa a vhupla rovno do hustého davu. Bol to dobrý pocit. Pocit vykúpenia. Rin ich vykúpila všetkých. Všetkých ľudí, ktorým doposiaľ ničila životy a teraz im dávala druhú šancu. V prvom rade ale vykúpila seba samú.
Ako išla okolo obchodíku pani Kobayashi, zamávala jej a venovala ten najširší a najúprimnejší úsmev, akého bola jej meravá tvár schopná.
“Tá káva z pneumatík je ale riadna grcka, však Tanjiro?” začula.
8HitBoy
私の最大の趣味はアジアのポップカルチャーとチェスです。
Diskusia
YaYa
Dobrá ekokalypsa a zaujímavý svet. Ten psychologický obrat hlavnej postavy bol možno trochu hŕŕŕ, ale jednak je to PNP a nevieme, čo sa dialo predtým, a jednak je pekné veriť na momenty náhleho osvietenia.
19.06.2021
Dobrá ekokalypsa a zaujímavý svet. Ten psychologický obrat hlavnej postavy bol možno trochu hŕŕŕ, ale jednak je to PNP a nevieme, čo sa dialo predtým, a jednak je pekné veriť na momenty náhleho osvietenia.
19.06.2021
Monika Kandriková
Aj toto sa čítalo veľmi dobre. Prekvapenie bolo trošku ošúchané, ale prečo nie. :D :D
19.06.2021
Aj toto sa čítalo veľmi dobre. Prekvapenie bolo trošku ošúchané, ale prečo nie. :D :D
19.06.2021
kAnYs
Pekne dystopicke a zufale. Tiez mi prislo, ze bol ten jej prevrat trochu nahly, ale ludia su kadejaky, tak why not? Kazdopadne mi bola velmi nesympaticka uz od zaciatku a jej mesiasske myslienky ako zachranila fetakov tym, ze ich odrezala od zdroja svojich drog mi prisiel trefne narcisisticky na jej charakter. Ozaj skvelo vykreslena postava na tak kratky rozsah. Trpelo to trochu absenciou poriadnych vulgarizmov (dobre vieme, ze Satoshi by v slovencine pravdepodobne pouzil drsnejsiu nadavku), ale co uz.
20.06.2021
Pekne dystopicke a zufale. Tiez mi prislo, ze bol ten jej prevrat trochu nahly, ale ludia su kadejaky, tak why not? Kazdopadne mi bola velmi nesympaticka uz od zaciatku a jej mesiasske myslienky ako zachranila fetakov tym, ze ich odrezala od zdroja svojich drog mi prisiel trefne narcisisticky na jej charakter. Ozaj skvelo vykreslena postava na tak kratky rozsah. Trpelo to trochu absenciou poriadnych vulgarizmov (dobre vieme, ze Satoshi by v slovencine pravdepodobne pouzil drsnejsiu nadavku), ale co uz.
20.06.2021
B.T. Niromwell
And Oscar for the best title goes to... :D Krásne, inak, keď som videla notičku, som čakala, že text bude prázdny a že to bude len pozvánka na planétku. Strašne dobrý setting, mestská atmosféra vykreslená tetušou, fajne charaktery postáv na krátkom rozsahu. Čakala som, že na konci strašne padne na nos, tak si len myslím, že sa to aj tak stalo niekde po tom, ako zapadla opona.
20.06.2021
And Oscar for the best title goes to... :D Krásne, inak, keď som videla notičku, som čakala, že text bude prázdny a že to bude len pozvánka na planétku. Strašne dobrý setting, mestská atmosféra vykreslená tetušou, fajne charaktery postáv na krátkom rozsahu. Čakala som, že na konci strašne padne na nos, tak si len myslím, že sa to aj tak stalo niekde po tom, ako zapadla opona.
20.06.2021