Samhain

Za dobrotu na žobrotu...
Filmová história scifi
Vdova Lajčiaková sa zobudila až podvečer. V noci predtým nemohla zaspať, našťastie ju zobudil šenkár Valent Valaška s tým, že jej za upratovanie zaplatí raz toľko, čo obyčajne.
Tetka Lajčiakovie, ako ju miestni s láskou zvali, pozbierala svojich deväť krížikov a staré kosti, zaliala si meltu s mliekom, aby ich zahriala a trpiteľsky odkráčala k jedinej krčme v Slanom žiali, aby mohla octom a studenou vodou opäť docieliť, že miestny hostinec neostane krvavým kúpeľom po podnikaní nezvoleného richtára s ľudským sadlom.
Trochu ju oziabalo, keď si naťahovala hnedasté pančušky a čierne šaty, ktoré nosila posledných dvadsaťpäť liet. Naliala si za prst domácej, hoc pritom vždy cítila vinu, akoby to bola ona, a nie nebožtík Ľudovít Lajčiak, čo preslopal polku ich manželského zväzku.
Do polorozpadnutej koženkovej kabely vložila Písmo sväté, zo tri sviečky, nový kahanec a dlhý červený zapaľovač od sporáku. Smutne krásne biele vlasy zopäla pod čierny čepiec so sieťkou a na nohy natiahla verné kapce, čo nosila po štyri ročné doby. Takto vystrojená vyšla zo svojej skromnej chalupy.
Vyzerala na východ, kde tieň toho divného chlapa, čo kedysi kopal hroby, sa húpal na hojdacom kresle a fajčil dohán, zatiaľčo pán Benčík odnaproti paradoxne na neho nestriehol so svojím Nagantom na priedomku.
Pozrela na západ, smerom k cmiteru, no videla len zapadajúce slnko v diali a vypálené miesto v strede dediny po poslednej popravenej bosorke v kraji. To bolo vlani.
Pomalým krokom človeka, čo sa už nemá kam ponáhľať prešla poldruha kilometra až k lavičke, za ktorou potok pod Kalváriou oddeľoval ríšu živých od posledného útočiska zosnulých. Tak ako všetko v Slanom žiali, aj táto lavička mala vlastnú mytológiu - vraj na nej sedel Večný žid, ktorý tam odmietol pustiť sadnúť znaveného Krista-Pána, a tak ho ten preklial, nech naveky blúdi svetom a nenájde pokoja.
Tetka Lajčiakovie konečne dočítala uchytaný príbeh o Jóbovi, ťažko skúšanom veriacom, a pritisla si Písmo na prsia v záchvate empatie. Trikrát potratila, vždy skrz brutálne spôsoby nebožtíka manžela. A predsa verila, že skúšaná raz aj s ním prekročí brány Kráľovstva nebeského. Je to môj osud, opakovala si.
Staré kĺby zavŕzgali, to ako sa ponáhľala k hrobu svojho milého, aby mu zreferovala, čo sa odvčera stalo. Dnes je veľký deň, Pamiatka zosnulých a vdova Lajčiaková už z brány cmitera vidí prvého návštevníka.
Daniel Surovčík sedí na platni hrobu svojho otca, plače a obrovskými dlaňami len tak-tak nerozbije fľašu borovičky, ktorú kŕčovito zviera. Bežný pohľad v ktorýkoľvek iný deň, keby ho nevidela v hojdacom kresle na priedomí rodičovského domu...
Tetka Lajčiakovie sa pokrižuje a ani kamzík vybehne zo tri hroby nad Surovčíkovie doľava. Zvíta sa s nebožtíkom Ľuďom práve, keď slnko zájde na obzor. Stihne mu s láskyplným pohľadom povedať len zo dve-tri legrácie s babkami-strakami, keď v diaľke na chodníku zbadá lucernu. Úplne ju uhranie.
Vetchá starenka nechá kabelu kabelou a kráča za svetlom. Akoby počula volanie starého Lajčiaka: "Laura, Lauraaa...!" Zhypnotizovaná kráča čoraz hlbšie do starej časti cintorína, až za Anjelskú bránu. Tvoria ju dve polorozpadnuté sochy okrídlených mužov ešte z obdobia Bitky pri Moháči.
Za bránou už nie je pokosené tak, ako pri nových hroboch. Bodliaky, pŕhľava a iný plevel trhá babke pančuchy i spodok šiat, no tá vidí len lucernu a počuje len na nebožtíkov medový hlas: "Lauraaa...".
Tetka Lajčiakovie ešte raz zdvihne ťažkú nohu s kapcom, až ostane po kolená zapadnutá v močiari na mieste zvanom Sihoť, ďaleko od najstarších hrobov cmiteru. Naposledy vydýchne, keď nad jej bezvládnym telom zakrepčí svetlonos s hnedým plášťom, žltými očami, modrým rôsolovitým nosom a neodmysliteľnou lucernou. Berie si starenkynu pobožnú dušu rovno do pekla.
Pred Anjelskou bránou sa korheľ Plesnivec konečne vyštverá zo starého plytkého hrobu a pýta sa niekdajšieho funebráka: "Nevieš, čo je dnes za deň?"
Inokedy mĺkvy Daniel nespúšťa oči od odporne sa radujúceho splodenca Pekla s lucernou: "Zajtra je Všechsvätých", odpľuje si do prachu, "a dnes Samhain...", dodá...

BlackTom

BlackTom
If it bleeds we can kill it

Diskusia

Goran
Dve gwiazdičky. Jedna za írečitú slovenčinu a roztomilé výrazy, s ktorými sa v modernej dobe človek len tak ľahko nestretne. Druhá za pitoresknú atmosféru slovenského vidieka.
Inak je to slabučké. Naozaj skôr taká akoby črta, nie poviedka. Čo si to pre nás vlastne pripravil? Jedna babka príde na cintor a skončí v močiari. A? Kde je pointa? Aha, náznak niečoho je v úplnom závere. Ale to asi najlepšie vystihla kratučká anotácia. A všetko aj prezradila. Stačí si prečítať toto staré ľudové múdro, toto príslovie, a čitateľovi dá viac ako celá črta. Ináč tam boli naznačenia zaujímavých reálií, celkom pozoruhodný kolorit, ale všetko ostalo nevyužité.
Ďalej mi to veľmi vadilo z etického a mravného hľadiska. Je ľahké robiť si žarty zo slovenskej dediny, svojím spôsobom si to prostredie priam pýta. Nie je to ale, žiaľ, ani nič objavné. Je však úplne nízke robiť si žarty z jednoduchých ľudí, z takého toho človeka-milión, zo všedného života a utrpení, čo prináša. Navyše takýmto navýsosť nevhodným spôsobom. To nie je nadsádzka, to je vyvyšovanie sa a ponižovanie druhého. To je trápny prvoplánový cynizmus, nie irónia ani sarkazmus. To nie je humor, ktorý má potešiť, poučiť, prebudiť či jednoducho len zabaviť, to je iba zhadzovanie. Okrem toho, niet tam kúska, ktorý by naozaj vedel vyvolať smiech či vykúzliť úsmev. Je to názorovo vlastne satanizmus. Je to cool? Kdeže. Azda nemáš 17 rokov.
"Tetka Lajčiakovie konečne dočítala uchytaný príbeh o Jóbovi, ťažko skúšanom veriacom, a pritisla si Písmo na prsia v záchvate empatie. Trikrát potratila, vždy skrz brutálne spôsoby nebožtíka manžela. A predsa verila, že skúšaná raz aj s ním prekročí brány Kráľovstva nebeského. Je to môj osud, opakovala si."
Táto citácia neukazuje autorov nadhľad a briskný humor, ktorým by vedel poukázať na obmedzenosť ľudovej pobožnosti a tvrdé podmienky reálneho života, čo sa s nikým nemazná, ale jeho úbohý postoj. Prezieravý, pohrdlivý, odsudkový úškrn.
Ale aj keď si toto odmyslíme, sústredím sa čisto len na text, tak je to literárne slabé.
22.09.2021
BlackTom
@Goran Samhain je výňatok z väčšieho cyklu, nezobrazuje príčinu, ani následok.
Nie, nemám sedemnásť.
Koľko rokov máš ty, že súdiš autora podľa textu? :) Svoje postavy úprimne milujem, tetku Lajčiakovie obzvlášť, ale nepotrpím si na citové zainteresovanie v texte, príde mi to zbytočné. A vyvyšovanie? Ehm...
Každopádne ďakujem za názor a dobudúcna nečítaj trebárs severské kriminálky - ich autori sú zlí, cynickí a mravne skazení ujovia! Niet začo ;)
22.09.2021
Goran
Dobre, aj keby som bol úplne mimo (som? - nie som? budem ti azda veriť a potom PARDON), nie je to dobré, to som už tiež uviedol. Etická rovina bola poznámka pod čiarou. A to sa neodzrkadlilo na mojom hodnotení. Ostaňme čisto v literárnej rovine. Veď to sám píšeš - je to výňatok z väčšieho cyklu. Fragment. Čo z neho čitateľ má? Teoreticky môže taký kúsok fungovať osve. Tento ale nefunguje. Nie je to nič, len bizarný (čo je aspoň zaujímavé), opis jednej babči a toho, ako ide na cinter.
Ináč, mám rád aj diela, ktoré sú úplne antihumánne, pokiaľ sú skutočne dobre podané. Ale to sú riedke výnimky. Viď. moja recenzia na dekadentné dielo literárneho expresionizmu Krik od Przybyszewského. Severské kriminálky nečítam. Iste sa tam nájdu výnimky, Henning Mankell, Karin Fossumová napr., ale väčšinou tie diela sú len priemerné a hroooozne vykonštruované a umelo vystavané na efekt. Pri kriminálkach, teda vlastne moderných detektívkach, čakám aspoň akú takú realistickosť, skrátka rekonštrukciu policajného vyšetrovania a (čistú) intelektuálnu hru s čitateľom, tzv. whodunit, teda čitateľ, postupne ako sa rozkrývajú rôzne indície, sa snaží vypátrať páchateľa. Žánrovo je ale väčšina severských detektívok skôr blízka extrémne preexponovaným filmovým thrillerom. Samoúčelné vyžívanie sa v explicitnom násilí mi vadí, lebo to je len prázdna póza. Ale aj tu sú výnimky. Horror, ktorý sa na nič nehrá a ide do toho s tým, že chce iba desiť či znechucovať, pokiaľ je famózne napísaný, tak dobre, to beriem ako výnimku z pravidla. Takého Clive Barkera (v jeho najlepších polohách) milujem. Taký Richard Laymon je ale napríklad príšerný diletant a absolútne netalentovaný autor. Pokiaľ spisovateľ vŕši detailne opísané zhovädilosti, je buďto latentný sadista alebo chce za každú cenu takýmto lacným trikom zaujať. Toto ale teraz to nevzťahuj na seba! To bola ďalšia poznámka pod čiaru.
Uraziť som ťa nechcel, to naozaj nebolo mojím úmyslom, ale ak sa tak stalo, nezáleží na tom, tu na osobných citoch autorov nezáleží, záleží iba na ich diele. No chcem sa ti ospravedlniť, ak som ti krivdil (avšak môj názor na hodnotenie tvojej črty vplyv nemal), skutočne tvoj text na mňa ale takým dojmom pôsobil. Bolo by zaujímavé, keby sa k nemu vyjadrili - úprimne - aj nejakí iní čitatelia. Nemyslím si, že taký dojem by zanechal iba na mne.
23.09.2021
BlackTom
@Goran Kritiku beriem, pokiaľ je konštruktívna a autor ju dokáže prijať, je to skvelá vec, akurát ma trochu znechutili osobné invektíva, inak beriem :)
Pointa bol Samhain, počas ktorého sú hranice medzi svetom živých a svetom mŕtvych najtenšie a nenaplnený život dobrej duše (náboženskú stránku nevnímajúc, som tolerantný, kresťanstvo mi prišlo ako dobrý príklad správnej morálnej cesty). A fragment? No áno, to bol zámer a také malé autorské cvičenie. Ďakujem, že si docenil hru so slovíčkami (nárečie, archaizmy). Cením si tvoj názor.
23.09.2021
Goran
Hm, nebolo to myslené ako invektíva, ale chápem, že to tak mohlo vyznieť a vyznelo. Pozri, písať vieš, ale keď robíš príbeh, - toto je o poviedkach, alebo aspoň niečom, čo sa tomu formou približuje. Ja mám rád aj iné útvary, ale i tie by snáď mali byť ucelené. Ak je to na pokračovanie či vyložene seriál, potom to tu radšej uveď, čitateľ nebude z toho jelito. Samhainu som porozumel, ale to mi skutočne nepríde ako dostačujúca pointa a záver príbehu.
23.09.2021
8HitBoy
Pekne napísané, ale po dejovej stránke ozaj len načrtnutie nejakého deja, nie úplná poviedka. Má to potenciál, píšeš naozaj uhrančivo, používaš pekný jazyk. Pozor na nadužívanie troch bodiek, ku koncu mi už ozaj klali oči. Teším sa na ďalší text, kde snáď ukážeš z tohto sveta (keďže píšeš že je to súčasť väčšieho cyklu) viac. My práve chceme vidieť tú príčinu a následok, kompletný dejový oblúk :)
Drž sa!
24.09.2021
BlackTom
@HB Ďakujem, posnažím sa dať budúcemu počinu ucelenejšiu formu :)
24.09.2021
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.