Neviem v ktorej časti vesmíru sme sa to narodili. Vesmír- tak voláme to čo je mimo Ti-Busu. Ti-Bus- tak voláme to gigantické čosi v čom žijeme. Z diaľky tisíc kilometrov to vyzerá ako skládka kovového odpadu. Žije tu štyridsať dva miliónov ľudí. Nikto chorí, ale všetci užívajú mench. Zoberiete striekačku a pichnete si ho do žili. Mench sa vám obehom dostane do mozgu a celý Ti-Bus s každou šrubkou je vám ukradnutý. Nesmiete sa nám čudovať. Keď niečo také robí Žije tu štyridsať dva miliónov ľudí má to nijakí zmysel. Predstavte si svet v ktorom nikto nepozná choroby, veľkú kriminalitu a katastrofy. Každý človek žije presných 220 rokov. Nič vzrušujúce sa tu nedeje. Takisto ani dnes. Tak som šiel na smetisko pár budov za mojím bytom. Sedím tu na vznášadle, poletujem hore dole a nudím sa. Odrazu ku mne priskočí Apu a Nil- najlepší priatelia a "spolunuditeľia". Apu je zaujímavý tím, že má holú hlavu, celú potetovanú tenkými znakmi.

"Ahoj Sit! " volajú na mňa, "Musí sa to skončiť! Chceš to skončiť?"

"Čo? " pýtam sa.

"Tento blbý svet. Nudu?" odpovedá Apu.

"Chcem" jednoduchá odpoveď.

"Niečo sme našli" pokračuje.

"Čo? Kde? " som zmätený obaja sa tvária zvláštne.

"Dostali sme sa do záznamov NPO! " NPO je niečo ako polícia, "Poznáš ten prípad piatich chlapoch čo zmizli len tak sa vyparili. A nie sú mŕtvy lebo ich senzory sú stále funkčné"

"Áno, počul som"

"Bolo tam napísané niečo o tom akoby sme ich mohli nasledovať"

"O čom to hovoríš. Prečo by sme ich mali nasledovať! "

"Vravel si, že to chceš skončiť" Apu zdvihol hlas.

"Ver nám. Pátrali sme po tom" hovorí Nil.

"Prečo nie so mnou?" toto je nespravodlivé.

"Pretože si nedôverčiví!" bránia sa.

"Máte pravdu. Ani teraz vám neverím" Apu ma chytil za ruku. Pozerá sa do mojich očí. Myslí to vážne. V každom slovku, ktoré vyslovil si je istí.

"Dobre. Ako na to? " presvedčili ma.

"My pôjdeme domov a zoberieme všetok mench čo máme. Ty choď do obchodu na ulici H3978. Bude tam chlap menom Ziru. Niečo ti predá" Apu mi strká do ruky 20 000 iopov, "Tu máš"

"Skadiaľ máš toľko peňazí?"

"To je jedno. Choď! Stretneme sa pred Q stanicou 4328. Dobre?"

"Dobre" odpovedám a utekám k najbližšej Q stanici. Nasadám do Q mobilu, ktorý ma odvezie na ulicu H3978.

"Ste Ziru?" stojím pred malým tučným chlapom.

"Áno, som. Vy ste Sit?"

"Áno, mám tu peniaze" vytiahnem ich z vrecka v obchode plnom ľudí. Ziru ma zastaví.

"Ste blázon! Poďte rýchlo so mnou" odvedie ma niekam do skladu. Spoza stola vyberie malý chladiaci box. Otvorí ho a ukáže mi čo je v ňom. Je tam desať ovocí čudného druhu. Majú oranžovo- ružovú farbu.

"Čo je to?"

"Sú to broskyne- ovocie" odpovedá mi.

"Načo nám bude ovocie?"

"Nie je to len také ovocie. A teraz choďte!"

Vystupujem s Q mobilu na stanici číslo 4328. Z diaľky vidím Apu a Nila. Kráčam k nim. Postavia sa.

"Tu je to! " ukazujem im box.

"Super. Aj my máme mench" usmievajú sa na mňa ako priblblý.

"Ako nám toto pomôže?!" kričím na nich.

"Tichšie! Poďme do Q mobilu. Tam sa dozvieš čo potrebuješ" ukľudňuje ma Nil.

Sme v Q mobile. Všetci traja sedíme vedľa seba.

"Tak?"

"Tí piati chlapi... " začal Apu

"Daj už pokoj s tímy chlapmi!" začínam byť zlostný.

"Sú v inom svete! " nedá sa odradiť.

"Vieš vôbec čo hovoríš?. A čo keď je horší ako tento?"

"Čo môže byť horšie ako toto?" oponuje Nil

"Tí chlapi zmizli vo jednej veži. Vždy sa tam diali čudné veci. Chceli ju zbúrať, ale keď sa o to niekto pokúsil stalo sa mu nešťastie. A tak ju len uzavreli"

"No dobre, ale ako sa tam dostaneme? " pýtam sa.

"Všetko máme pripravené. Neboj sa!" otáča sa k mikrofónu, " K veži Skix" obracia sa naspäť ku mne, " Q mobil nás tam odvezie, ale jeho prítomnosť zalarmuje NPO. Musíme byť rýchli" Q mobil štartuje.

Sme v nejakej zabudnutej časti Ti-Busu. Pred nami sa týči Skix.

"Ako sa dostaneme na vrchol?" opäť sa pýtam v pochybovačnom tóne.

"Vylezieme rebríkom" odpovie Apu, "Nil podaj zbraň"

"To má byť čo?!" zvolám. Apu berie zbraň a striel do dverí.

"Ideme! "

Vnútri stĺpu ktorí drží oválnu kupolu je úplná tma. Všetko vybavenie je vypnuté spolu s výťahom. Na ľavej strane od nás je rebrík, ktorí končí nevedno kde. Odrazu počujeme sirénu NPO Začíname liezť ako o dušu. Leziem, leziem až narazím na ďalšie dvere na strope. Snažím sa ich otvoriť. Nejde to. Apu do nich strelia. Dvere vypadávajú do hornej miestnosti. Aj mi do nej vylezieme.

"Má to plochý strop. Toto nie je najvyššia miestnosť" skonštatoval Apu.

"Nie, toto je časť plánu, ktorú si nepremyslel!"

"Musí tu byť nejakí vchod!" hovorí Nil. Apu točí hlavu okolo seba.

"Tam! " zvolá úplne pri stene na strope je náznak nejakého upevneného otvoru. Apu do toho začne byť rukou. Povoľuje to. Úplne to vyráža.

"Musíme sa prepchať!" prepchávame sa.

"Sme tu!" zvolá Nil, ktorí stojí uprostred kupolovitej miestnosti. Má štyri veľké okná. Apu a Nil si rýchlo sadnú. Zdola je počuť vyčíňanie NPO.

"Sadni si! Nemáme čas!" kričia na mňa a ja si rýchlo sadám. Apu vyťahuje z kapsy tri striekačky, mench, gumové pásky a broskyne. Jednu broskyňu si berie do ruky, druhú podáva Nilovi a tretie prikotúľa ku mne.

"Zjedz ju! " všetci traja si ich dávame do úst. Moja má príjemnú sladkú chuť, ale ako žiadne ovocie či jedlo čo som doteraz jedol. Zjem ju celú až na kôstku tak ako Apu a Nil.

"A teraz mench!" Apu nám rozdáva pomôcky. Rýchlo si do nej natiahnem normálnu dávku menchu.

"Plnú!" hovorí Apu.

"To ma zabije!" čo to hovorí?

"Tu ťa to určite nezabije!" odpovedá Apu.

"Nechcem zomrieť!"

"Nezomrieš! Rýchlo!" robím to čo povedal. Naťahujem plnú striekačku. Jemnučkú ihlu si vypichám do žili. Toto musí byť môj koniec. Mench mi vniká do krvi. Opäť počujeme buchot. Teraz oveľa bližšie. Mench putuje obehom. Zomriem! Je v mozgu....Nie, nezomriem. Nie, žijem! Pozrite sa na mňa kde to som? Vidím svetlo. Svetlo spoza okien. Žiari. Veľmi silno do farby ako má to ovocie. Všetko je v poriadku. Celá miestnosť je oranžovo- ružová. Priatelia niekam odlietajú sú ľahkí ako aj ja. Idem za nimi. Prelietame cez okno. Mierime vyššie. Plávame v svetle. Pokúšam sa vysloviť slová. Ide to ľahko, ale nepočujem sa. Apu sa ku mne otočí a niečo hovorí ale nepočujem ani jeho. Blížime sa k nejakým ostrovom. Sú krásne. Je to môj domov. Všetci sa smejeme. Mám pocit, že plávame tisíc rokov. Ale netrápi ma to. Plávam čoraz pomalšie a pomalšie až stojím. Všetko krásne mizne. Broskyňová farba sa mení na čiernotu....

Ležím na posteli. Som hrozne ospalí, ale vidím, že nado mnou stojí muž v tmavo zelených šatách

"Kto ste? " pýtam sa. No muž na moje otázky kašle.

"Našli sme vás vo veľmi zvláštnom stave" začal.

"Bol som zdrogo... "

"Nehovorím o tom. Zahrávali ste sa s nebezpečnými vecami" zrazu mi do hrude udrela bolesť.

"Museli vás postreliť" povedal. To ma asi vytrhlo z.... z čoho vlastne?

"Kde sú! " kde sú bratia Apu a Nil?

"Kde sú? Nebodaj sa chcete pomstiť NPO?" muž sa smeje

"Nie... " kašlem na to možno bude lepšie keď nepoviem nič, "...nechcem! "

"To je múdra voľba" hovorí muž.

Je to jasné. Potrvá dlho kým sa NPO a KUN zbavím, ale ako náhle sa to stane začnem hľadať chlapa menom Ziru a naplánujem si cestu do veže Skix. A na ničom už teraz nezáleží. V tom broskyňovom svete som doma.