ama_rilla
Trochu som zmätená z tohto príbehu... Miloš s bratom vyrábajú falošné mince, ktorými platia Izákovi, aby našiel ich sestru (? či nie?) a vlastne Izák jej pomohol ujsť pred Milošom, ktorý ju chcel znásilniť, ale ten si to nepamätá... tak nejako? Príde mi to tak, že poviedka obsahuje priveľa scén, ktoré sa snažili byť silnými momentami - kaplnka a otázka viny, nevestinec a možné odhalenie a, nakoniec, aj samotné odhalenie pravdy v závere. Problém je, že na takomto rozsahu tie scény nie sú dostatočne spracované a potom to aspoň na mňa pôsobí zmätene, je to také z každého roška troška. Tiež mi chýba v úvode nejaké to uvedenie do deja, chápem, že tajomstvo je ústredný motív poviedky a možno si sa bál, aby si priveľa nevyzradil, a potom si vyzradil primálo (to sa stáva aj mne, človek to niekedy nevie odhadnúť, čo z toho, čo má vo svojej hlave, dokáže "dostať" do hlavy čitateľa). Tiež mi prišlo, že druhý brat bol vlastne len do počtu v príbehu. On teda nevedel, čo sa udialo? Mária alebo Izák mu nič nepovedali? Alebo to vedel a celé to hral? To mi príde zvláštne. Zároveň si myslím, že motív dvoch bratov hľadajúcich sestru mohol byť veľmi fajn, páčil sa mi aj opakujúci sa motív trhoviska vo Fiľakove, ktorý tak nejako rámcoval príbeh, ale chcelo by to ešte popracovať na viacerých veciach. Ale ber to len ako môj názor, možno ti skúsenejší autori povedia inak a lepšie :)
15.12.2021

Goran
Nuž, musím byť len o máličko zhovievavejší ako Amarilla. Čo sa mi páčilo, to je fakt, že sa poviedka dobre čítala a tým pádom mi príjemne, napriek nepríjemnému obsahu, spestrila večer. Čítal som zatiaľ všetky Tvoje - obitri :D - poviedky a nepíšeš vôbec zle. Tú sci-fi poviedku považujem za veľmi dobrú. Ja som zameraný na, priam sa vyžívam v, - literárnej forme, ktorá tu je schopná, takže za to plus. Páčilo sa mi to olemovanie, orámcovanie príbehu opakovaním sekvencie na trhovisku, fragmentárna podoba rozprávania, postupné skladanie dielikov rozprávania do skladačky, kde sa všetko vysvetlí, milo ma tiež prekvapil archaický, ale pútavý sloh, ktorý si použil - výrazy, autenticita, mentalita tých ľudí... netvrdím, že to bola prísne verná historická próza, ale pôsobilo to nenútene a uveriteľne. Avšak samotná zápletka bola presne opačná. Tá bola nútená a neuveriteľná. Navyše si nám na serveri fantastiky predostrel rýdzi thriller bez jediného fantastického prvku, ktorý sa akurát odohrával v dobových reáliách. Neviem, čo na to povedať, cítim sa trochu podvedený. To psychoanalytické rozuzlenie sa dalo čakať, ale predsa len by som ho radšej neočakával, lebo je extrémne prehnané, nelogické, prekombinované, vykonštruované. Ako keby sa Alfred Hitchcock dohodol s Davidom Lynchom... takéto čosi môže fungovať v inom a inak koncipovanom žánri, tu mi to prišlo nemiestne. Okrem toho to zrážala neskutočná nepravdepodobnosť predostretého.
Často sa v nesúťažných poviedkach stretávam s tým, že dobrý, ba výborný nápad a schopný obsah je napísaný mimoriadne amatérsky, až vyložene zle. Tu je to presne naopak. Pomerne slušne a naozaj pútavo napísaný príbeh, ktorému však čitateľ neuverí a ostane mu po ňom pocit, že autor "príliš tlačil na pílu". To rozuzlenie je ako z filmového thrilleru z 90. rokov alebo ako zo súčasných severských knižných thrillerov. Efektné, ale umelé a už aj klišéovité.
Nechcem ťa nijako odradiť, naopak povzbudzujem k ďalším príbehom, lebo písať vieš a čitateľa rozhodne nenudíš.
Ako by si mohol poviedku vylepšiť? V prvom rade pridať fantastiku ;), ale ak chceš mať z toho historické detektívku/psychologický thriller, v poriadku, v tom rade ale doplň viac psychologizovania, viac naznač, že čosi je s Milošom v neporiadku (scéna s kňazom, keď halucinoval, bola fajn, ale to nestačí), daj viac indícií, aby na to čitateľ mohol prísť sám a logicky, nielen intuitívne si to odvodiť. treba upresniť vzťah medzi bratmi (to by ho jeho brat neinformoval o jeho minulosti, nijako ináč by mu nepomohol? - chránil ho pred ním samotným???) a medzi židom a bratmi. Správali sa k sebe veľmi čudne, pritom ich vychoval (opäť - to by mu žid nič nepovedal?). To peňazokazectvo v pozadí bolo navyše pre príbeh vlastne úplne zbytočné a len to odvádzalo pozornosť... Nakoniec vysvitlo, že Miloš bol hlúpy úchyl :), ale skoro celý čas pôsobil ako príčetný (psychosomatická bolesť bola jediná výnimka) a rozumný a pomerne cnostný (napriek pochybným kšeftom) mladý muž. A ak by aj natoľko vytesnil svoje spomienky (také niečo je, myslím si, možné skôr v detstve, sotva v puberte a neskôr), nechal by sa takto vodiť dva roky za nos a potom by náhle pojal podozrenie, pričom práve v tej chvíli by naďabil na perverzné žida... no chápeš... tieto prepojenia mi ozaj nesadnú.
15.12.2021

Goran
Nuž, musím byť len o máličko zhovievavejší ako Amarilla. Čo sa mi páčilo, to je fakt, že sa poviedka dobre čítala a tým pádom mi príjemne, napriek nepríjemnému obsahu, spestrila večer. Čítal som zatiaľ všetky Tvoje - obitri :D - poviedky a nepíšeš vôbec zle. Tú sci-fi poviedku považujem za veľmi dobrú. Ja som zameraný na, priam sa vyžívam v, - literárnej forme, ktorá tu je schopná, takže za to plus. Páčilo sa mi to olemovanie, orámcovanie príbehu opakovaním sekvencie na trhovisku, fragmentárna podoba rozprávania, postupné skladanie dielikov rozprávania do skladačky, kde sa všetko vysvetlí, milo ma tiež prekvapil archaický, ale pútavý sloh, ktorý si použil - výrazy, autenticita, mentalita tých ľudí... netvrdím, že to bola prísne verná historická próza, ale pôsobilo to nenútene a uveriteľne. Avšak samotná zápletka bola presne opačná. Tá bola nútená a neuveriteľná. Navyše si nám na serveri fantastiky predostrel rýdzi thriller bez jediného fantastického prvku, ktorý sa akurát odohrával v dobových reáliách. Neviem, čo na to povedať, cítim sa trochu podvedený. To psychoanalytické rozuzlenie sa dalo čakať, ale predsa len by som ho radšej neočakával, lebo je extrémne prehnané, nelogické, prekombinované, vykonštruované. Ako keby sa Alfred Hitchcock dohodol s Davidom Lynchom... takéto čosi môže fungovať v inom a inak koncipovanom žánri, tu mi to prišlo nemiestne. Okrem toho to zrážala neskutočná nepravdepodobnosť predostretého.
Často sa v nesúťažných poviedkach stretávam s tým, že dobrý, ba výborný nápad a schopný obsah je napísaný mimoriadne amatérsky, až vyložene zle. Tu je to presne naopak. Pomerne slušne a naozaj pútavo napísaný príbeh, ktorému však čitateľ neuverí a ostane mu po ňom pocit, že autor "príliš tlačil na pílu". To rozuzlenie je ako z filmového thrilleru z 90. rokov alebo ako zo súčasných severských knižných thrillerov. Efektné, ale umelé a už aj klišéovité.
Nechcem ťa nijako odradiť, naopak povzbudzujem k ďalším príbehom, lebo písať vieš a čitateľa rozhodne nenudíš.
Ako by si mohol poviedku vylepšiť? V prvom rade pridať fantastiku ;), ale ak chceš mať z toho historické detektívku/psychologický thriller, v poriadku, v tom rade ale doplň viac psychologizovania, viac naznač, že čosi je s Milošom v neporiadku (scéna s kňazom, keď halucinoval, bola fajn, ale to nestačí), daj viac indícií, aby na to čitateľ mohol prísť sám a logicky, nielen intuitívne si to odvodiť. treba upresniť vzťah medzi bratmi (to by ho jeho brat neinformoval o jeho minulosti, nijako ináč by mu nepomohol? - chránil ho pred ním samotným???) a medzi židom a bratmi. Správali sa k sebe veľmi čudne, pritom ich vychoval (opäť - to by mu žid nič nepovedal?). To peňazokazectvo v pozadí bolo navyše pre príbeh vlastne úplne zbytočné a len to odvádzalo pozornosť... Nakoniec vysvitlo, že Miloš bol hlúpy úchyl :), ale skoro celý čas pôsobil ako príčetný (psychosomatická bolesť bola jediná výnimka) a rozumný a pomerne cnostný (napriek pochybným kšeftom) mladý muž. A ak by aj natoľko vytesnil svoje spomienky (také niečo je, myslím si, možné skôr v detstve, sotva v puberte a neskôr), nechal by sa takto vodiť dva roky za nos a potom by náhle pojal podozrenie, pričom práve v tej chvíli by naďabil na perverzné žida... no chápeš... tieto prepojenia mi ozaj nesadnú.
15.12.2021

Juraj Orolín
Verte mi, neodradzuje ma kritika, práve naopak. A spätne si uvedomujem, že tu je veru na mieste :D
Ono, tento príbeh sa zrodil asi z troch iných variantov, ktoré som neskôr poskladal dohromady (preto sa tam napr. to peňazokazectvo vyníma nasilu vtlačené). To je vo výsledku zrejme aj dôvod, prečo je príbeh taký, aký je. Úprimne, v hlave mi to znelo ďaleko lepšie, ako to nakoniec vypálilo.
Vidím to na prerobenie príbehu (v značnej miere), pretože aj mne osobne sa najviac páčil ten motív trhoviska, ktorý som si veľmi užil písať. Aspoň vidím, čoho sa v budúcnu vyvarovať. Takže ako vždy, som vďačný za spätnú väznu, aj keď občas musí byť tvrdá :D
16.12.2021

Goran
Súhlas, že je to na prerobenie - "zahodiť" poviedku by bola škoda, je to dobrý "matroš" :), z ktorého sa dá ťažiť.
16.12.2021

ama_rilla
Juraj, to je super, že to tak berieš, veď tak je to aj myslené, nie ako útok, ale aby si vedel, ako to vníma čitateľ. Prostredie bolo veľmi fajn, to si nechaj, atmosfera je pekná, ale ten príbeh zahoď :D aspoň tú časť s pokusom o znásilnenie ...
16.12.2021

Goran
Myslíš, Amarilla? Prečo?
Mne tam skôr nesadnú tie nelogickosti okolo toho... akože, kontroverzná téma to je, ale to nevadí. Vadilo iba, a to z duše neznášam, keď také veci robí autor z vypočítavosti, aby zaujal, ale tu mi to nepríde písané s takým cieľom...
16.12.2021

ama_rilla
Takto, mne sa páči námet potiaľ že dvaja bratia hľadajú stratenú sestru... možno aj to, že si zarábajú falšovaním peňazí. Ale ten dôvod zmiznutia sestry, celé to hľadanie, návšteva nevestinca sa mi nepáči. Nie preto, že je to nejako morálne škaredé, to nevadí, len by sa mi tam hodilo niečo iné :D Je veľmi ťažké napísať to spôsobom, že všetko do seba zapadne a bez chýb, a navyše, kde je sci fi/ fantastika? Ako si aj ty písal :D Ale, nakoniec, je to autorovo právo, čo si tam nechá, čo sa jemu páči a čo je pre neho dôležité v príbehu, celé toto je len môj názor a pohľad na vec:)
16.12.2021

Goran
jos, jos, myslím, že je to dobrá pripomienka, zjednodušiť dejovú linku a odbočky, to by prospelo. Viem si predstaviť autorov, ktorí by toto využili na štyristostranový román, a hneď trojdielny :D
17.12.2021

Juraj Orolín
Veru veru, dobre vravíte. Obsekám, vyberiem si len jeden dej (a nie mnoho, z čoho je potom zamotaný uzol) a trochu na tom popracujem :D
19.12.2021

Terry Chrapúňzel
No… Kde začať?
S týmto nemusí úplne každý súhlasiť, ale hlavný hrdina je tu podľa mňa od toho, aby sa s ním čitateľ mohol stotožniť a držať mu palce. Ak čitateľ v závere príbehu zistí, že hrdina, ktorému fandil, spravil niečo, čo je zvrátené a morálne neakceptovateľné, bude sa po dočítaní príbehu cítiť ošudený a špinavý.
Pritom dobre napísanému hrdinovi čitateľ prepáči aj veci, ktoré by v reálnom živote odsudzoval – trebárs vraždu alebo aj krvismilstvo, za predpokladu, že by to krvismilstvo bolo konsenzuálne a medzi súrodencami by nebol úchylný vekový rozdiel.
Lenže my sa v závere príbehu dozvedáme, že Miloš sa pokúsil znásilniť trinásť ročné dievča – samo o sebe dosť hnus. A ono to bola ešte aj jeho sestra. To je príliš cez čiaru. Priznajme si to na rovinu – na amatéra píšeš veľmi pekne, ale stále si len amatér. Nie si žiaden Vladimir Nabokov, aby si sa mohol púšťať do takejto ťažkej témy.
Pri písaní takýchto príbehov si treba uvedomiť to, že poviedka sa môže dostať do rúk niekomu, kto má so sexuálnym násilím alebo pedofíliou skúsenosti. Cítiš sa dosť kompetentný prezentovať takýto motív nič netušiacemu čitateľovi, ktorý toto zažil na vlastnej koži?
Napriek tomuto nedostatku si nemyslím, že príbeh treba zahodiť. Dokonca ho netreba ani osekať. Je veľmi dobre napísaný a postačí pár malých úprav, aby bola téma prezentovaná citlivejšie a aby sa jednotlivé pasáže lepšie prepojili.
Po prvé – Máriin vek. Trinásť rokov je príliš málo. Trinásť ročné dieťa môže znásilniť záporák, ale nie hlavný hrdina. Chápem, že v dobe, kedy sa príbeh odohráva, sa age of consent veľmi neriešil, ale pre dnešného čitateľa je to dôležitý morálny koncept. Navrhujem zdvihnúť jej vek na 15 rokov.
Po druhé – Milošov vek. Nebolo by zlé zadefinovať o koľko je od Márie starší, aby čitateľ neostal v pomykove, či hrdina nie je pedofil.
Po tretie – poľahčujúce okolnosti. Skús vymyslieť niečo, čo by Milošov útok na Máriu nejak ospravedlnilo. Niečo, vďaka čomu sa človek nebude cítiť taký špinavý za to, že Milošovi fandil. Trebárs nejaký druh nepríčetnosti. Tu vzniká priestor na fantastický prvok:
- Miloš bol posadnutý diablom.
- V Milošovi drieme v dôsledku kliatby alebo nepodareného pokusu nejaké zlo – niečo na spôsob Dr. Jekylla a pána Hyda, z milého Miloša sa mení na agresívneho Hulka.
- Je to vlkodlak. Alebo jeho otec bol vlkodlak – matka bola žena ľahších mravov, každé z troch detí mala s iným otcom (tým sa trochu zmierni aj tá nechutnosť krvismilstva) a vlkodlačie pudy, ktoré po otcovi zdedil, sa u mládenca začali prejavovať s príchodom puberty.
Tu vzniká priestor pre Izáka. Pomocou nejakého židovského „bosoráctva“ tlmí zlo, ktoré v Milošovi drieme – používa kabalistické zaklínadlo, alebo nejaký elixír. Trebárs tie kúsky kôry, čo mu raz týždenne necháva v kaplnke sú napustené protijedom alebo pomaľované neviditeľnými sefirotmi – vďaka tomu sa Miloš nemení na vlkodlaka a dokáže sa bez problémov dotýkať strieborných mincí (tým sa to zároveň lepšie prepojí s témou peňazokazectva).
A vzniká tu aj príležitosť prepojiť to s tou epizódou v nevestinci a Izákovou slabosťou pre kurvy – v tú osudnú noc, keď mládenec Máriu napadol, zabudol Izák Milošovi podať jeho elixír, lebo sa táral kdesi po nevestincoch. Domov dorazí len tak-tak, aby Máriu zachránil.
Posledná vec, ktorá je na poviedke trochu zvláštna je ten záver, keď Miloš z ničoho nič vytiahne tesák a zapichne sa ním. Je to taký blesk z jasného neba. Akoby si to písal do nejakej súťaže, zrazu si narazil na slovný limit a tak si to z ničoho nič uťal.
Možno by pomohla Čechovova puška. Spomenúť ten tesák už niekde na začiatku, pri opise mládencovho vzhľadu a oblečenia. A pripomenúť ten tesák párkrát v texte – napríklad by mládenec žmolil rukoväť tesáka vždy, keď by bol nervózny. Pomaly by sa ten tesák čitateľovi vtieral do podvedomia a keď by ho Miloš v závere vytasil, nebol by to pre čitateľa taký WTF moment.
25.12.2021

Terry Chrapúňzel
Ešte jedna vec, čo sa týka formy. Občas sú dialógy trochu neprehľadné, lebo v jednom odstavci sa objavia dve repliky dvoch rôznych postáv. Napríklad:
„Vďaka za dozor Čakan,“ poďakoval mladík a strážca si s hrkotom zastrčil mince do malej brašny na opasku. „Rado sa stalo Miloš. Predstav si, prišiel si ako na zavolanie, tak zasa nabudúce,“ rozlúčil sa ten zvaný Čakan a odbehol smerom k ľudskému bludisku trhoviska. Nejaký nezbedník tam mal pridlhé prsty.
Pritom v jednom odseku by mala byť priama reč a uvádzacia veta alebo veta opisujúca činnosť len tej jednej postavy, ktorá práve rozpráva. Čiže nejak takto:
„Vďaka za dozor, Čakan,“ poďakoval mladík.
Strážca si s hrkotom zastrčil mince do malej brašny na opasku. „Rado sa stalo, Miloš. Predstav si, prišiel si ako na zavolanie. Tak zasa nabudúce,“ rozlúčil sa a odbehol smerom k ľudskému bludisku trhoviska. Nejaký nezbedník tam mal pridlhé prsty.
25.12.2021

Goran
Ako vždy jadrný komentár a briskné návrhy, čo sú hodné zapracovania, ale, a to nechcem skĺznuť k mravno-etickej zložke príbehu, myslím, že toto je azda i trošku precitlivené vnímanie dejovej výpovede. A to hovorí človek, ktorý sa neustále snaží moralizovať a všade pretláča nejaké to vyššie až duchovné posolstvo. Jasné, že si Juraj trošku pohnevá a popudí čitateľa, ktorý, keď zistí, že sympatizoval s perverzákom a zločincom, tak bude skormútený, ALE... je to do istej miery autorova daň príbehu. Niekde môže byť hrdina anthrdinom, dokonca aj priamo antagonistom. Nemôžeme s ním súhlasiť, už tobôž sa nie s ním stotožniť, avšak môže to zvýšiť účinok prózy. Pokiaľ to teda nie je robené len pre to a nie je to samoúčelné šokovanie. Ja som s tým v poriadku, dokonca hl. postava prešla na konci uvedomením a nejakou takou skratkovitou obrodou, pretože v rámci magického myslenia ľudí sa takýto hriech vykupuje krvou, v tomto prípade usmrtením vlastného tela.
25.12.2021

Terry Chrapúňzel
No, áno, nemám nič proti dobrému antihrdinovi. Vlastne antihrdinovia a morálne sivé postavy ma častokrát zaujmú viac, než morálne cnostní protagonisti. Ale podľa mňa (a to chápem, že s tým nemusí každý súhlasiť), dobre napísané antihrdinstvo má svoje hranice. Antihrdina robí kopec morálne pochybných vecí, ale nikdy nespraví niečo, čím by sa čitateľovi úplne zhnusil. Pre mňa sú takýmito hranicami ubližovanie deťom a znásilňovanie žien. Samozrejme, pravidlá sú na to aby sa porušovali, ale nato, aby spisovateľ mohol niektoré nepísané pravidlá porušiť, mal by mať najprv veľa odžitého a veľa napísaného. Vytvoriť hrdinu, ktorý sa niekoho pokúsil znásilniť - to je pre začiatočníka dosť ťažké sústo.
To vykúpenie vlastnou krvou v závere sa do poviedky hodí, ale malo by silnejší efekt, keby mohol čitateľ s hrdinom súcitiť - a to by mohol práve v prípade, že by k napadnutiu sestry došlo pod vplyvom nejakej kliatby.
25.12.2021