Neskorá zásielka
Milan išiel robiť psychotest na vodičák. Peťo ho však našiel veľmi roztraseného. čo sa mu stalo?
„Preboha, Milan, čo sa deje?“ zvrieskol Peter, keď sa vrátil z obchodu.
Milan sedel na gauči, už z predsiene bolo vidieť ako sa celý trasie. Špinavé topánky nemali ani len rozviazané šnúrky, bunda zapnutá až úplne pod krk, čiapka sa len okrajom držala hlavy.
„To ti tie testy nedali?“ dobiedzal Peter.
Zuby drkotali, neprítomný pohľad a vyblednutá pokožka neveštili nič dobré. Milan ráno odišiel na psychotesty potrebné na vodičák. V ten moment tam však sedela troska, ktorá mlčala ako zarezaná trskoliac sa s upretým pohľadom na plafón.
„J-j-j-j-j-a som t-t-t-t-o v-v-v-ed-d-d-el. O-n-n-n-i ma n-n-n-n-n-aš-š-š-li,“ Milan len s ťažkosťou otváral ústa, ani hlasitosť nebola nič extra.
„A kto?“
„Emz-z-z-z-á-c-ci.“
„Do prdele s nimi! Už len teba by potrebovali. Čo ich budeš učiť pálenku robiť?“
Peter sa mimovoľne pozrel na plafón. Mokrá škvrna pripomínala karnevalovú masku zloženú z jesenného lístia. Hej, presne takú dnes videl pred barákom, porozhadzované listy tvorili tiež takú plesovú maškarádu. Vyzerala, ako by chcel niekto ísť za lesného elfa.
Ako sa nákupca otočil, zbadal na stole niekoľko listov papiera. Len tak rukou ich porozhŕňal a na papieri tiež tá istá maska. Machuľový rozbor, blyslo Petrovi. Ale prečo na papieri má maska dve oči, na listoch ich videl tri a na strope sa skveli štyri otvory pre oči.
Petrova pokožka sa zmenila na husiu kožu. Žeby mal Milan pravdu? A prečo zrovna Milana by chceli? Ten starký mal viac prepitý mozog, no bol iba vynikajúci šofér. Čo ak idú po ňom? On mal výborné vzdelanie v oblasti komunikácie, mohli by ho zneužiť ako médium.
Z myšlienok ho vyrušil mobil.
„Dobrý deň, tu kuriér, mám pre vás balík. Môžete za päť minút prísť dole pred vchod?“
Peter pozrel na hodinky. Bolo niečo pred šiestou, trošku neskoro na kuriéra, to bude určite pasca. Trasúc sa vyšiel von. Kuriér mu podal papiere na podpis, no Petrovi sa začali triasť ruky. Videl rozmazane, podpisoval sa viacmenej iba spamäti.
„Čo to je?“ nedalo to Peťovi.
„To musíte vedieť vy, čo ste si objednávali,“ kuriér pokrčil plecami, kolesa zapišťali a auto ukázalo zadné svetlá.
Adresát si pozeral krabičku a popritom rozmýšľal, čo by to mohlo byť. Chvíľu váhal. Potom náhle roztrhal obalový papier a objavila sa nepriehľadná plastová krabica. Opatrne ju otvoril. Vo vnútri ležala jemu známa plesová maska.
„Hú! Hú!“ len tak pre seba si zamrmlal Peter.
Priložil si masku a oblialo ho svetlo. Premenil na svetelný stĺp, ktorý sa veľkou rýchlosťou vyparil smerom nahor.
„Operácia Mačka vo vreci ukončená. Mačka je vo vreci, môžeme odletieť na Epsilon Eridanus. Pripravte warpový pohon…,“ zaznelo mu ešte v hlave.
Aleš Horváth
Memento vivere!
Diskusia
B.T. Niromwell
Ja chválim, že si nie len napísal poviedku, ale dal aj notičku! Ako zo 15 ľudí napíše PNP každý mesiac, ale notičku asi nikto, takže klobúk dole. Inak sa mi strašne páči, ako si použil obe témy, ale ani jednu v tom význame , aké reálne majú, úplný mindfuck :D
26.11.2021
Ja chválim, že si nie len napísal poviedku, ale dal aj notičku! Ako zo 15 ľudí napíše PNP každý mesiac, ale notičku asi nikto, takže klobúk dole. Inak sa mi strašne páči, ako si použil obe témy, ale ani jednu v tom význame , aké reálne majú, úplný mindfuck :D
26.11.2021