Voniaš ako bábätko
Nájsť si vhodného partnera môže byť pre slobodnú matku hotový horor.
„Voniaš ako bábätko,“ povedala a dala mu pusu na líce.
„Čože?“ Odtiahol sa. Započula, ako pod ním pri tom zapraskal starý gauč.
Líca jej roztiahol úsmev. Prerástol až do chichotu. Natiahla ruku a pohladila ho po vlasoch, kým sa on nechápavo mračil. V očiach sa mu odrážala obrazovka stíšenej televízie. Inak bolo v byte zhasnuté.
„To bude tým krémom, čo používaš na tvár,“ vysvetlila. „Dávam ho aj môjmu Oliverkovi.“
„Aha.“ Usmial sa. Silene, neprirodzene.
Napadlo jej to hneď na prvej schôdzke. Musela mu to povedať. Ale dúfala, že ho tým nejako nevystrašila. Nájsť si chlapa nebolo pre ženu ako ona jednoduché. Zvlášť so sotva ročným dieťaťom, plačúcim hneď vedľa spálne, kam ho dnes plánovala dotiahnuť. Tehotenské kilá sa jej darilo odhadzovať len pomaly a strhaná tvár s kruhmi pod očami šancu práve nezvyšovala. Uvedomovala si, že s ním mala celkom šťastie.
Bol to fajn chlap. Nie žiaden krásavec, ale ani úplný úbožiak. Mal prácu niekde v kancli. Aspoň podľa toho, čo z neho počas prvých dvoch schôdzok vytiahla. Veľa toho nenahovoril. Ale hlavne mu nevadilo, že je slobodná matka bez roboty. Práve naopak, vraj zbožňuje deti. Okrem toho, bolo to už riadne dávno, keď si naposledy s niekým užila. Rozhodla sa, že si to zaslúži. Vlastne, skôr ju o tom presvedčila Sandra. Vraj na to sú najlepšie kamarátky. No musela uznať, že mala pravdu. Bude sa jej musieť poďakovať.
„Dáš si ešte víno?“ spýtala sa, keď si uvedomila, že naňho už hodnú chvíľu len tak bez slova civie.
„Vďaka, zatiaľ nie,“ povedal a pozrel na jednoduchý čierny konferenčný stolík, na ktorom stáli dva poháre. Ten jej bol takmer prázdny. On sa svojho ešte ani nedotkol.
„Dobre. Teda...“ nadýchla sa, no nemohla zo seba dostať ďalšie slovo. Sklopila zrak a pritiahla sa bližšie. Položila ruku na jeho koleno. Len veľmi jemne, takmer sa ho ani nedotýkala. Triasla sa jej. „Ja...“
Vtedy sa ozval plač.
Z pľúc sa jej vydral ťažký povzdych. Jednej jej časti sa uľavilo a takmer vybuchla do smiechu, druhá – tá viditeľnejšia – sa zapýrila a namrzene znova odtiahla. „Prepáč,“ povedala a vstala. „Hneď som späť. Len musím...“
„Viem,“ usmial sa zdvorilo. „Len bež.“
„Dobre. Ja...“ Silno si stisla jednu dlaň v druhej. „Ďakujem. Mrzí ma to.“
Prikývol a uvelebil sa. Prekrížil si nohu cez nohu a pozeral von oknom, kým ona pribehla do detskej izby a utešovala Oliverka.
Zdalo sa jej, že znova ho uspať trvalo celé hodiny. Vedela, čo to znamená. Nestalo sa to prvý raz. Takže keď prišla naspäť do obývačky, vôbec ju neprekvapilo, že na stole bol len jeho pohár – ešte stále plný červeného vína – a inak ostala miestnosť prázdna. Ani čierny kabát, v ktorom prišiel, už nevisel na vešiaku. Pre istotu to skontrolovala.
Vzdychla si a bezmocne pokrútila hlavou. Potom do seba naraz hodila ešte jeden plný pohár vína a odišla do sprchy. Bolo sotva jedenásť, keď si líhala do postele, a len niečo po polnoci, keď opäť vstala.
Z detskej izby sa ozýval akýsi mľaskavý zvuk. Nebol to plač. Netušila, čo by ho mohlo spôsobiť, ale znepokojilo ju to. Ihneď tam zamierila. Dvere boli pootvorené, ako vždy. Zasotila ich a uvidela, že pri postieľke stojí on.
Oproti oknu, cez ktoré dnu vnikalo svetlo z pouličnej lampy, sa črtala jeho silueta v dlhom kabáte. V ruke držal za jednu nohu telíčko jej Olivera bez hlavičky a s vyhryznutým bruchom. Jeho krv a vnútornosti mal rozmazané po groteskne rozďavených ústach. Zasyčal na ňu.
Ten pohľad ju úplne prikoval k zemi. Nepríčetne zvrieskla. Vtedy konečne pochopila, prečo sa jej po celý čas zdalo, že z neho cítila bábätko.
Radoslav Kozák
Prispievateľ do českého hororového e-zinu. Z času na čas sa moje poviedky zvyknú objaviť aj v iných časopisoch, prípadne v nemenovanom zborníku.
Diskusia
Aleš Horváth
Celkom fajn, niekde za polovicou som začal tušiť pointu, myslím si že možno aj skôr by sa dalo. myslím si ale že to vplyv na kvalitu nemá.
len technické pripomienky:
„Čože?“ Odtiahol sa. by malo byť správne ?" odtiahol sa. proste pokračuješ malým písmenom aj po výkričniku keby tam bol.
započula => začula, počula, zachytila, to započula pôsobí starosvetsky. môžeš to napísať aj spôsobom: jej uchom prešiel lámavy zvuk gauča. proste povedať to cez básnický prostriedok.
ale ako som pisal vyššie, celkom fajn. až mi mráz prebehol po chrbte.
29.12.2021
Celkom fajn, niekde za polovicou som začal tušiť pointu, myslím si že možno aj skôr by sa dalo. myslím si ale že to vplyv na kvalitu nemá.
len technické pripomienky:
„Čože?“ Odtiahol sa. by malo byť správne ?" odtiahol sa. proste pokračuješ malým písmenom aj po výkričniku keby tam bol.
započula => začula, počula, zachytila, to započula pôsobí starosvetsky. môžeš to napísať aj spôsobom: jej uchom prešiel lámavy zvuk gauča. proste povedať to cez básnický prostriedok.
ale ako som pisal vyššie, celkom fajn. až mi mráz prebehol po chrbte.
29.12.2021
Veles
Ja som koniec správne tipoval už pri prvej vete, ale nesťažujem sa, mne sa to páčilo. Pekný krvák čo ma vytiahne z toho presladeného obdobia je to čo potrebujem :D Dúfam že autor sa zapojí či do Fantastickej poviedky, alebo do PnPčok.
29.12.2021
Ja som koniec správne tipoval už pri prvej vete, ale nesťažujem sa, mne sa to páčilo. Pekný krvák čo ma vytiahne z toho presladeného obdobia je to čo potrebujem :D Dúfam že autor sa zapojí či do Fantastickej poviedky, alebo do PnPčok.
29.12.2021
Goran
Ešte by sa to dalo štylisticky zlepšiť, no nebolo to zle napísané, taký bežný scenár bežného života, ktorý celkom dobre uviedol do deja; to fungovalo. Problém takýchto "kraťasov" je, že musia byť postavené na pointe, dala sa predpokladať už od začiatku (čo nevadí), no ja som s ňou nerátal, nenapadla mi, respektíve takýto nápad mi prišiel absurdný. Ak aj zahodíme pravdepodobnosť či realistickosť výpovede, veď skvelé horory sú často až bizarné a úplne iracionálne, tak mi to ale príde ako dosť samoúčelný "shocker". Nevadí mi prehnanosť a čiernota toho rozuzlenia, porušenie jedného z mála tabu, čo ešte ostalo v spoločnosti, vlastne ten nápad je aj trochu svieži :D, ale postráda akúkoľvek logiku. Vravím o logike v tvojom fikčnom svete. Bol to úchylný psychopat? Bol to nejaký netvor? A nieže by na tom nezáležalo, lebo podľa toho je možné povedať, aké boli vrahove úmysly, ako sa dokázal ukrývať, aký bol jeho modus operandi, ako to, že ho ešte nelapili... Že riešim voloviny, že ide len a len o pointu vygradovaného nápadu, ktorá pekne krásne vynikne až v poslednej vete... ? Áno aj nie. Ide o to, že všetko, celý príbeh, si podriadil vlastne tej poslednej vetičke. Nie je to zlé, ale omnoho lepšie takýto podobný námet zvládol Brian Lumley v poviedke Zadní řada.
30.12.2021
Ešte by sa to dalo štylisticky zlepšiť, no nebolo to zle napísané, taký bežný scenár bežného života, ktorý celkom dobre uviedol do deja; to fungovalo. Problém takýchto "kraťasov" je, že musia byť postavené na pointe, dala sa predpokladať už od začiatku (čo nevadí), no ja som s ňou nerátal, nenapadla mi, respektíve takýto nápad mi prišiel absurdný. Ak aj zahodíme pravdepodobnosť či realistickosť výpovede, veď skvelé horory sú často až bizarné a úplne iracionálne, tak mi to ale príde ako dosť samoúčelný "shocker". Nevadí mi prehnanosť a čiernota toho rozuzlenia, porušenie jedného z mála tabu, čo ešte ostalo v spoločnosti, vlastne ten nápad je aj trochu svieži :D, ale postráda akúkoľvek logiku. Vravím o logike v tvojom fikčnom svete. Bol to úchylný psychopat? Bol to nejaký netvor? A nieže by na tom nezáležalo, lebo podľa toho je možné povedať, aké boli vrahove úmysly, ako sa dokázal ukrývať, aký bol jeho modus operandi, ako to, že ho ešte nelapili... Že riešim voloviny, že ide len a len o pointu vygradovaného nápadu, ktorá pekne krásne vynikne až v poslednej vete... ? Áno aj nie. Ide o to, že všetko, celý príbeh, si podriadil vlastne tej poslednej vetičke. Nie je to zlé, ale omnoho lepšie takýto podobný námet zvládol Brian Lumley v poviedke Zadní řada.
30.12.2021
