„Ech, ako je tu super vnútri, že nemusím mrznúť,“ trel som si ruky o seba a aj fúkal pomedzi ne.

Akurát som vošiel do veľkého obchoďáku zašitom na predmestí vo Fairbanks na Aljaške. Ten by som považoval za dom pokrývajúci polovicu mestečka, regále sa mi zdali nekonečné a kam len oko dovidelo, pohybovali sa samí santovia. Môj ty Bože, mal som pocit, že všetci obyvatelia mesta sa premenili na bradatých chlapíkov v červenom župane. Košíky sa prehýbali pod ich nákupmi. Ale aké nákupy, pánečku. Chlapíci nakupovali rovno zabalené balíčky.

Zobral som si aj ja jeden nákupný vozík. Teda ukradol som ho jednému santovi spred nosa. Na rukoväti mi zasvietil displej a šípka neustále blikala, kam mám ísť. Nastúpil som na stúpatká, vozík mal svoj elektrický pohon a už sme fičali pomedzi regále.

Sotva som si uvedomil, že vozík nemá nič na manévrovanie, už sám zabočil k potrebnému miestu. V rýchlosti sa vyhýbal iným elektrickým vozíkom, až kým sme nezastavili pred jedným z týchto nekončiacich regálov. Nápis mi velil zobrať nejaké balíky, no zakaždým vyžadoval aj oskenovať tovar.

Fajn, hovoril som si, pri pokladni asi len zaplatím. Ale keď cenovka vyskočila na štvorcifernú sumu, mojou hlavu začali lietať nepekné slová. Netušil som, ako sa z toho vyvlečiem.

Po polhodine vyvážania sa, vozík zablikal, že zoznam je prázdny. Wau, dvanásťtisíc sedemstopäťdesiatdeväť, a ja som si spomenul, že na účte nemám ani päťtisíc.

„Santa of Washington,“ záhlasil jeden zo Santov pri pokladni.

Pokladník kývol rukou a chlapík vyšiel bez platenia. Cez sklo som uvidel ufo, ako priletelo a vcuclo najprv deduška s čiapkou a potom aj jeho nákup.

„Santa of ...Nevada ...Seattle ...Los Angeles …San Francisco,“ každý Santa zahlásil nejaké mestečko a už letel do lietajúceho taniera, ktoré sa po prijatí pasažiera zmenilo na naplnené sane darčekmi s losím záprahom.

Došla rada na mňa.

„Santa of Barbadoss,“ vypadlo zo mňa trasľavým hlasom, skúšal som oblafnúť predavača.

„A kde máš ...“ predavač rukou naznačil bradu.

„Secret Santa,“ rozopol som rýchlo nohavice a odhrnul porast na intímnom mieste.

Predavač sa schuti zasmial, kývol rukou a ja som sa pohol smerom von. No len čo som sa objavil v tej treskúcej zime pred obchoďákom, priletel aj môj povoz.

„Ja nie som Santa,“ kričal som cestou hore a až vtedy som si uvedomil, že to bude asi tým vozíkom. Do kelu, prečo som si nezobral obyčajný košík, ja trdlo...