Kobky
"Tieň padol na môj rod."
Správca
„Môžeme už konečne vyraziť?“
„Kam sa tak ponáhľaš? Minule sa ti príliš nechcelo ísť, ak ma pamäť neklame. Navyše treba dôkladne skontrolovať či máme všetko potrebné na výpravu,“ odbil ma Reynold, samozvaný vodca našej skupiny. Už piaty krát po sebe kontroloval proviant, a stále sa mu niečo nezdalo. „Svätené vody, kľúče štyri,“ opäť monotónne spustil. Začínal som si myslieť že je to jeho mantra. V tom ma pochytil záchvat inšpirácie, tak som schytil do rúk svoju lutnu a doplnil som ho:
„Chystajte hroby, háveď sa tu hmýri.
Keď vstúpime do Kobky,
Monštrá púšťajú bobky!“
Za čo som si vyslúžil nevraživý pohľad od Reynolda. Naproti tomu sa na mňa žiarivo usmiala Paracellsus, ktorá prišla len nedávno a toto mala byť jej prvá výprava. Ešte že si svoju masku takmer nedávam dole a nevidela ako som sa pri tom začervenal. Štvrtý do partie, Alhazred, si čmáral niečo do svojho denníka a úplne nás ignoroval. Ako obvykle.
„Hotovo, mám skontrolované! Mali by sme mať všetko. Môžeme vyraziť!“ konečne zvolal Reynold, nasadil si helmu a postavil sa do čela. Paracellsus nasledovala jeho príklad a schovala svoju krásnu tvár za tú ohavnú masku morového doktora. Ako som len túžil strhnúť jej ju a pobozkať ju! Alhazred odovzdane zavrel svoj denník a schoval ho do jedného z nespočetných záhybov rúcha, pevne zovrel svoju magickú lebku pokrytú voskom a krvou a zaujal miesto v rade za Reynoldom. Ja som si s povzdychom prehodil lutnu na chrbát, palcom som skontroloval čepele kosáka a dýky, a znechutene som chytil rúčky nášho vozíka, po okraj plného zásobami. Podľa jeho stavu a váhy by som si pomyslel že sa do Kobiek ideme nasťahovať, a nie zmapovať malý úsek. Ale za zásoby zodpovedal Reynold, nie ja.
„Pamätajte si!“ zvolal Reynold ako zakaždým keď sme vyrážali, „Buď tie Kobky pokoríme...“
„Alebo ony pokoria nás. Nemusíš to hovoriť pred každou výpravou. Už sa pohni, inak ťa s tvojimi milovanými zásobami prejdem!“ odvrkol som mu. Videl som že ho to rozrušilo, no rozhodol sa nekomentovať to, a miesto toho radšej bez slova vykročil vpred. Mlčky sme sa vybrali za ním, ticho rušilo len škrípanie kolies na vozíku a moje zvončeky.
----
„Ďalšia mŕtvola!“ zreval už asi po desiaty krát Reynold, zatiaľ čo nás zase zastavoval.
„A čo mám s ňou podľa teba robiť? Odrezať si z nej, pomodliť sa, alebo chceš aby som ju hodil na tvoje drahocenné zásoby?“ odpovedal som mu z posledného miesta a ostentatívne som pustil rukoväte vozíka. Týmito temnými chodbami a miestnosťami sme sa trepali týždeň čo týždeň, a aj tak sme nachádzali stále nové a nové mŕtvoly. Teda ako sa to vezme, nové. Z niektorých ostali len kosti alebo zhrdzavené kúsky zbroje, no na iných bolo pekne vidieť čo ich znieslo zo sveta. Odseknuté hnáty, polámané rebrá, rozmliaždené hlavy, mláky krvi vôkol nich... proste bežný koniec kariéry väčšiny bláznov s príliš veľkým sebavedomím ktorých kariére zazvonil umieračik v Kobkách.
„Prehľadaj ju. Možno má niečo čo sa nám môže zísť, či už zlato alebo zásoby. Jeden nikdy nevie čo tu všetko nájde,“ povedal Alhazred zakiaľ si so záujmom prezeral kôpku lebiek, nahádzanú v rohu miestnosti. Porovnával ich so svojou, a nakoniec si ich zopár strčil do vreciek a niečo si rýchlo písal do denníka.
„No fuj. Akože fakt hnus. Veď sa len pozri na ňu,“ povedala Paracellsus. Nemusela mi to dva krát hovoriť. Mŕtvola bola celá pokrytá akýmsi svetielkujúcim hnisom, dokonca sa mi zdalo že sa to nehybne hýbe. Navyše bola kompletne rozsekaná, akoby hrdo vystavovala svoje vnútro.
„Vieš koľko chorôb môže taká mŕtvola prenášať? Podľa mňa je tam vážne zdravotné riziko. Na tvojom mieste,“ pokračovala Paracellsus a otočila sa ku mne, „by som tam ruky, a vlastne ani nič iné nepchala.“
„A nemáme nejaké liečivé bylinky alebo nápoje? V prípade že by sa teda nakazil?“ spýtal sa Reynold a začal sa prehrabávať zásobami.
„Ten jediný liečivý nápoj, čo sme mali, si si dal ty sám, hneď ako si sa porezal na tej hŕbe železa, o ktorej si sväto sväte tvrdil, že sa v nej niečo leskne. A čo sa týka byliniek, mám taký pocit, že si ich zabudol naložiť po tom, čo si posledný krát kontroloval zásoby,“ povedal som nonšalantne, zatiaľ čo Reynold vyhadzoval von posledné fakle a mešce zlata, ktoré sme už stihli nájsť.
„A to mi hovoríš až teraz? Prečo si to nepovedal, keď sme odchádzali, ty sprostý, infantilné verše vymýšľajúci šašo!“ skríkol rozčúlene a kopol do mŕtvoly.
„Po prvé, som šašo, vďaka, že si si všimol,“ povedal som a poriadne potriasol hlavou, nech počuje moje zvonce a pokračoval som, „A ak sa ti nepáčia moje verše, ty si minule vykrikoval: „Meč môj je požehnaný, nepriateľ je zažehnaný!“, takže o kvalite veršov by som pomlčal. Po druhé, ja nemám na starosti nákup proviantu. To si chcel mať na starosti ty, pretože ,nám sa nedá veriť´ pamätáš? A po tretie, ak chceš niečo z tej mŕtvoly, prosím, prehľadaj si ju. Ja sa ku nej nepriblížim,“ dopovedal som a založil si ruky na prsiach. Bolo zábavné, priam k popukaniu, sledovať ako sa v ňom odohráva vnútorný boj. Bolo o ňom dobre známe, že nedokáže odolať nutkaniu prehľadať počas výpravy čo sa len dá, či už to boli len polámané debny, prázdny vak alebo aj znesvätená socha akéhosi zabudnutého božstva.
„Dobre, dobre! Túto mŕtvolu necháme tak. Nalož zásoby naspäť na vozík a pokračujeme,“ povedal nakoniec smutne Reynold a postavil sa opäť na čelo radu, ani ho nenapadlo pomôcť mi naložiť veci nazad.
„To je takýto vždy?“ pošepky sa ma spýtala Paracellsus kým mi podávala rozkotúľané fakle. Síce to za mojou maskou nevidela, no usmial som sa a povedal, „Vie byť aj horší, ver mi. Najhoršie je že polovicu vecí čo nájde si necháva pre seba. Nie je nad to, keď nám velí fanatický kleptoman.“
---
„... m´gtaan f´kayh Nyaar...“ z posledných síl kričal akolyta zatiaľ čo som mu s kosákom páral brucho a črevá mu vyliezali von.
„Takto si si to asi nepredstavoval, čo?“ posmešne som povedal a zaťal mu kosák do nohy, čo ho na moje prekvapenie dorazilo, takže som mal na chvíľku pokoj.
Samozrejme že nás prepadli. V momente keď ten somár Reynold prehľadával ďalší prázdny vak. Všetci sme videli že v ňom nič nie je, no on si proste „nevedel pomôcť“. Odkedy s ním chodím na výpravy nás takto prepadli už asi desiaty krát. No on si nedá povedať.
„Hej, Chattilôn, mohol by si nám už konečne kurva pomôcť!“ zrazu zreval Reynold. Neochotne som odtrhol pohľad od mŕtvoly, a videl že zvyšku partie sa príliš nedarí.
Reynold súperil so strážcom akotylu čo som práve zabil, len na poslednú chvíľu dokázal vykrývať prichádzajúce údery tým svojim nemožne veľkým mečom, no zopár si ich muselo nájsť cestu poza jeho obranu, súdiac podľa tenkého pramienku krvi čo mu stekal po brnení. Alhazred na tom nebol o nič lepšie, svojou krátkou dýkou sa snažil zbaviť sa zjazveného zbojníka, ktorý po ňom neprestajne pálil z pištolí, a miesto toho aby ich nabíjal odhadzoval ich a z kabáta vždy vylovil nejakú nabitú. No najhoršie na tom bola Paracellsus, ktorej sa v jej prvom súboji bohvieako dobre neviedlo. Hneď na začiatku dostala zopár rán do hlavy a omračujúci granát jej padol ku nohám, kde vybuchol. Momentálne ležala v bezvedomí pod nechutným ghúlom, odporným nemŕtvym monštrom, pripraveným pohostiť sa na nej.
„Skurvysyna som poznal,
hnilé kosti hlodal.
Na panne si chcel pochutnať,
dal som mu svoj kosák ochutnať!“
Zúrivo som zahral na svojej lutne, v snahe dodať Reynoldovi a Alhazredovi odvahu a taktiež odpútať pozornosť Ghúla od bezmocnej Paracellsus. Jeho pozornosť som síce nezískal, ale aspoň som tých dvoch povzbudil natoľko, že rýchlo zniesli zo sveta ochrancu i bandita, a tak sme po chvíli stáli proti netvorovi už traja. Vrhli sme sa na neho ako jeden, ja s kosákom, Reynold so svojím mečom a Alhazred na neho skúšal zoslať akúsi kliatbu, avšak nikto z nás nemal šťastie. Mojej čepeli sa vyhol, Reynoldovi sa síce podaril zásah, no takisto aj ghúlovi, ktorý mu jediným úderom odrazil z hlavy helmu a ten omráčený padol na zem. Na Alhazreda potom už len stačilo aby zreval a zahnal sa, a ten okamžite stratil koncentráciu potrebnú pre jeho mágiu.
„Mali by sme sa stiahnuť!“ kričal Reynold, sťažka sa dvíhajúc zo zeme, zatiaľ čo šmátral po svojom meči a pohľadom hľadal svoju helmu.
„Stiahnuť si môžeš akurát tak predkožku ty kokot! Ja ju tu nenechám, to si vyhoď z hlavy!“ odpovedal som mu naspäť, plný zúrivosti a bezmocnosti keď som videl ako sa ku nej monštrum znovu blíži. Navyše sa mi odlomil hrot môjho kosáka, takže som musel vytiahnuť dýku spoza pásu.
„Chattilôn, spamätaj sa prosím! Je silnejší ako my! Niekedy je lepšie ustúpiť, aby si mohol bojovať druhý deň! Pri Nyarlathepovi ťa prosím, maj rozum!“ snažil sa presvedčiť viditeľne rozrušený Alhazred, no márne, ja som bol rozhodnutý. Bez nej nejdem. Ako som držal v ruke dýku, bezmyšlienkovito som ju po ghúlovi hodil. Nezranil som, no konečne som aspoň na moment získal jeho pozornosť. Schytil som preto rýchlo svoju lutnu, a s vedomím že ju možno držím naposledy som prsty ponoril do strún a mocným hlasom som spustil.
„Zbabelec je tento ghúl,
na svete niet väčšej z núl.
Na bezbranné vrhá sa tvory,
dám ti teraz zakúsiť nočné mory.
Ty chuj, čurák, skurvenec,
dúfam že už ti na hrob uvili veniec.
Bezcharakterný chudák, bažiaci po mäse,
mal by si radšej s bludičkami behať po lese!
Kosák môj pýta si tvojej krvi,
a veru mne v rukách brní.
Teším sa ako do teba čepeľ svoju zatnem,
šnúru tvojho zabíjania a hrôzy ňou pretnem!
Priprav sa, prichádza moje crescendo,
nad hrobom tvojím prednesiem lamento!“ zreval som posledný verš z plných pľúc, zatiaľ čo mi v žilách vrela krv. Nečakal som na nič, a divoko som sa na neho vrhol, v ruke zvierajúc môj zlomený kosák. Zúrivo som sekal a ťal, jediné čo som počul cez červenú hmlu nenávisti boli moje zvončeky, vyhrávajúce šialenú melódiu.
------------------------------------------------------------------------------------------
„Nejako skoro ste sa vrátili, nie?“ pýtal sa nás vyškerený Správca, mädliac si ruky. Bolo vidieť že nás tak skoro nečakal, z vreciek kabáta mu trčali falošné karty a do polovice plná fľaša akéhosi alkoholu. Našťastie pre neho som bol príliš zachrípnutý aby som mu niečo britké odvetil, a radšej sa podania správy ujal Alhazred.
„Dnes to bolo o chlp. Mali sme od bohov šťastie že sme vôbec vyviazli odtiaľ von,“ a posunkom ukázal na nás. Reynold potichu a bez helmy tlačil vpred poloprázdny vozík, na jeho vrchu trónila bledá a zoslabnutá Paracellsus, no bola nažive. Ja som sťažka kríval, zlomený kosák zastrčený za pásom, a na chrbte lutna na ktorej chýbala polovica strún. Sám Alhazred nevyzeral byť nejako extra zranený, no vedel som že prišiel o denník, svoj milovaný Necronomicon, o ktorom som vedel že si ho cení viac ako svoj život.
„No, čo už teda s vami. Budúca výprava bude snáď plodnejšia. Hybajte si oddýchnuť, aj keď neviem či si to vôbec zaslúžite. A budúci týždeň idete v tej iste zostave!“ kričal za nami správca ako sme od neho išli pomaly preč.
,Prečo som ešte tu? Prečo nejdem preč, zarábať si na živobytie inak?´ preblyslo mi hlavou keď sme vstupovali do našich barakov, v ktorých bývali všetci „dobrodruhovia“ čo skúmali Kobky. Hotové panoptikum hrôzy sa tu zišlo. Malomocní a posadnutí, vykrádači hrobov a zostarnutí žoldnieri... A táto cháska mala získať pre toho sprostého Správcu nazad jeho Panstvo z ktorého kobiek sme ledva vyšli?! Lepší vtip som jakživ nepočul, a to viem o čom hovorím. Po mysli mi behali samé pochmúrne myšlienky, keď v tom som zacítil jemný dotyk niečej ruky na mojom ramene. Sprvoti som ju chcel štítivo odstrčiť a zahrešiť, no len čo som zazrel kto sa ma to dotýky, hneď ma prešiel hnev. Ruka patrila Paracellsus, ktorá stála na vlastných nohách a konečne si dala dole tú prekliatu masku. Nežne sa ku mne privinula, ústa si oprela o moju masku a zašepkala, „Chattilôn, asi by som sa ti mala odvďačiť, nemyslíš? Nechceš dnes večer prísť ku mne do izby?“
„Bude mi potešením,“ ovinul som ruky okolo jej pása a objal ju. Koniec koncov, nie je to tu až také zlé.
Veles
Fear is ever-changing and evolving
Diskusia
Goran
Táto poviedka je z kategórie - neurazia, nenadchnú, ale určite zabavia. Mňa osobne naozaj bavilo ju čítať a bavil som sa pri čítaní. Nie je to priamo paródia, ale obsahuje parodické prvky a tak ozvláštňuje také to ultratradičné Dungeons and Dragons rozprávanie. Tu by som to prekrstil na Holes and Humours ;) Vnímam tu aj veľmi osobitú Velesovu odpoveď na básnenie, ktoré je v istom druhu fantasy priam epidemické a ani autori zúčastňujúci sa FP tomuto neduhu akosi nevedia odolať (neuvedomujúc si, že nie každý je páně Tolkien ;)) viď. - „Meč môj je požehnaný, nepriateľ je zažehnaný!“ - geniálne :D:D:D.
Je to teda taká príjemná oddychovka, ktorá sa ale neberie vážne (čo je však veľmi dvojsečné), a žiadal by sa mi tu výraznejší záver. Škoda tých chýbajúcich čiarok a číslovky s "krát" sa píšu spolu, to tak udrie do oka.
01.03.2022
Táto poviedka je z kategórie - neurazia, nenadchnú, ale určite zabavia. Mňa osobne naozaj bavilo ju čítať a bavil som sa pri čítaní. Nie je to priamo paródia, ale obsahuje parodické prvky a tak ozvláštňuje také to ultratradičné Dungeons and Dragons rozprávanie. Tu by som to prekrstil na Holes and Humours ;) Vnímam tu aj veľmi osobitú Velesovu odpoveď na básnenie, ktoré je v istom druhu fantasy priam epidemické a ani autori zúčastňujúci sa FP tomuto neduhu akosi nevedia odolať (neuvedomujúc si, že nie každý je páně Tolkien ;)) viď. - „Meč môj je požehnaný, nepriateľ je zažehnaný!“ - geniálne :D:D:D.
Je to teda taká príjemná oddychovka, ktorá sa ale neberie vážne (čo je však veľmi dvojsečné), a žiadal by sa mi tu výraznejší záver. Škoda tých chýbajúcich čiarok a číslovky s "krát" sa píšu spolu, to tak udrie do oka.
01.03.2022
ama_rilla
Mňa to tiež pobavilo. Páči sa mi, že si vyskúšal aj iné vody než tie tebe dobre známe :D aspoň teda za obdobie, ktoré sledujem. Chýbal mi tiež nejaký lepší záver, ale čítala sa mi tvoja poviedka dobre,mňa tam žiadne chyby nejako nevyrusovali. Humor aj nadávky boli tiež na mieste :D a postava náčelníka družiny - kleptomana je super :D Viac sa mi páčila ako hlavná postava.
01.03.2022
Mňa to tiež pobavilo. Páči sa mi, že si vyskúšal aj iné vody než tie tebe dobre známe :D aspoň teda za obdobie, ktoré sledujem. Chýbal mi tiež nejaký lepší záver, ale čítala sa mi tvoja poviedka dobre,mňa tam žiadne chyby nejako nevyrusovali. Humor aj nadávky boli tiež na mieste :D a postava náčelníka družiny - kleptomana je super :D Viac sa mi páčila ako hlavná postava.
01.03.2022
Veles
Som si vedomý že konce (a iné veci :D) sú moja Achillova päta, ale snažím sa zlepšovať. Už trebalo napísať aj niečo veselé, konečne mám poviedku aj s dobrým koncom :D Ako prvý priznám že moje rýmy nie sú dobré, ale tak ich úlohou bolo skôr pobaviť, ako umelecky nadchnúť :D A ak by niekoho zaujímalo ako vyzerá Chatillôn, stačí sa pozrieť na mňa ;)
01.03.2022
Som si vedomý že konce (a iné veci :D) sú moja Achillova päta, ale snažím sa zlepšovať. Už trebalo napísať aj niečo veselé, konečne mám poviedku aj s dobrým koncom :D Ako prvý priznám že moje rýmy nie sú dobré, ale tak ich úlohou bolo skôr pobaviť, ako umelecky nadchnúť :D A ak by niekoho zaujímalo ako vyzerá Chatillôn, stačí sa pozrieť na mňa ;)
01.03.2022
Lukáš Polák
Príjemná jednohubka, mne jemne vadilo, že to bolo ako vystrihnutá scéna z niečoho väčšieho, ale na druhú stranu, čítalo sa to dobre a pobavilo. Odo mňa máš dva veľké bonusové body - za Necronomicon a za to, že vieš vyjsť zo svojich hororových vôd a pobaviť. Ja som to zatiaľ nedokázal.
01.03.2022
Príjemná jednohubka, mne jemne vadilo, že to bolo ako vystrihnutá scéna z niečoho väčšieho, ale na druhú stranu, čítalo sa to dobre a pobavilo. Odo mňa máš dva veľké bonusové body - za Necronomicon a za to, že vieš vyjsť zo svojich hororových vôd a pobaviť. Ja som to zatiaľ nedokázal.
01.03.2022
Aleš Horváth
Priznám sa že nedokázal som sa zabávať ako ostatní. najväčší podiel na tom mali tie tvoje rýmovačky, myslím že boli na úrovni prvostupňára. Ale oceňujem ako ostatní, že si zmenil tému a aspoň si sa snažil o humorne ladený príbeh. ako píše Lukáš, chcelo by to väčší príbeh, niečo na spôsob Scooby Dua, či iných lovcov pokladov.
nepochopil som súvislosti ohľadom správcu, ale snáď na druhé prečítanie to dám, možno to je aj neskorou nočnou hodinou.
01.03.2022
Priznám sa že nedokázal som sa zabávať ako ostatní. najväčší podiel na tom mali tie tvoje rýmovačky, myslím že boli na úrovni prvostupňára. Ale oceňujem ako ostatní, že si zmenil tému a aspoň si sa snažil o humorne ladený príbeh. ako píše Lukáš, chcelo by to väčší príbeh, niečo na spôsob Scooby Dua, či iných lovcov pokladov.
nepochopil som súvislosti ohľadom správcu, ale snáď na druhé prečítanie to dám, možno to je aj neskorou nočnou hodinou.
01.03.2022
Veles
Tak ono tie rýmovačky ani nemali byť nejako dobré, predsa len ja a rýmy nejdeme dokopy :D A ten správca... ono celý námet poviedky som bral z jednej mojej obľúbenej hry menom Darkest Dungeon. Dalo by sa povedať že celá poviedka je taká moja pocta tej hre. Viem že niektoré veci sú tam také "nejasnejšie" pre ľudí ktorí o tej hre nepočuli, no bol som si vedomý toho rizika.
01.03.2022
Tak ono tie rýmovačky ani nemali byť nejako dobré, predsa len ja a rýmy nejdeme dokopy :D A ten správca... ono celý námet poviedky som bral z jednej mojej obľúbenej hry menom Darkest Dungeon. Dalo by sa povedať že celá poviedka je taká moja pocta tej hre. Viem že niektoré veci sú tam také "nejasnejšie" pre ľudí ktorí o tej hre nepočuli, no bol som si vedomý toho rizika.
01.03.2022
Goran
Samozrejme, že tie básničky sú aké sú schválne. Je jasné, že Veles si robí žarty z módneho básnenia v istom druhu fantasy, ktoré zlákalo aj prispievateľov na scifi.sk.
02.03.2022
Samozrejme, že tie básničky sú aké sú schválne. Je jasné, že Veles si robí žarty z módneho básnenia v istom druhu fantasy, ktoré zlákalo aj prispievateľov na scifi.sk.
02.03.2022
Olex
Ahoj,
mne sa páčila dynamika príbehu, štýl písania i dve z postáv. Hlavná postava mi prišla šablónovitá. Chýbal mi tam aspoň krátky náčrt sveta, v ktorom sa príbeh odohráva. Chýbala mi motivácia postáv, kto, prečo, proti komu atď. Ešte ma trochu zarazilo, že muzikant počas prebiehajúceho boja hrá na hudobný nástroj. A obluda asi len tak čaká, kedy skončí hudobná vložka? Pointa, že všetko zlé je vďaka milovaniu znesiteľné, mi príde dostačujúca.
02.03.2022
Ahoj,
mne sa páčila dynamika príbehu, štýl písania i dve z postáv. Hlavná postava mi prišla šablónovitá. Chýbal mi tam aspoň krátky náčrt sveta, v ktorom sa príbeh odohráva. Chýbala mi motivácia postáv, kto, prečo, proti komu atď. Ešte ma trochu zarazilo, že muzikant počas prebiehajúceho boja hrá na hudobný nástroj. A obluda asi len tak čaká, kedy skončí hudobná vložka? Pointa, že všetko zlé je vďaka milovaniu znesiteľné, mi príde dostačujúca.
02.03.2022
Veles
Vidíš Olex, nad týmito otázkami som sa ja ani len nezamýšľal :) Uznávam, že mohol som trochu viacej popísať svet, pohnútky sú tam trochu skryté, ale sú tam, aspoň u niektorých. Chatillôn to robí aby si zarobil, Reynolda ženie jeho kleptománia, Alhazreda jeho "knižka" a zvedavosť :D A tá hudba? Myslel som si že to trochu oživí scénu :D
02.03.2022
Vidíš Olex, nad týmito otázkami som sa ja ani len nezamýšľal :) Uznávam, že mohol som trochu viacej popísať svet, pohnútky sú tam trochu skryté, ale sú tam, aspoň u niektorých. Chatillôn to robí aby si zarobil, Reynolda ženie jeho kleptománia, Alhazreda jeho "knižka" a zvedavosť :D A tá hudba? Myslel som si že to trochu oživí scénu :D
02.03.2022
Terry Chrapúňzel
Veles, veď ty si hotový romantik. Mne tvoje horory (a horory všeobecne) veľmi nešmakujú, ale poviedka o gavalierovi zachraňujúcom dievča v núdzi sa mi celkom páčila. Tiež snívam o tom, že raz niekoho zbalím v nejakom dungeone, ale ľudia po vyčistení kobky väčšinou len zhrabnú loot, vynadajú mi do nemehiel a odlogujú sa. Ale možno raz... :3
05.03.2022
Veles, veď ty si hotový romantik. Mne tvoje horory (a horory všeobecne) veľmi nešmakujú, ale poviedka o gavalierovi zachraňujúcom dievča v núdzi sa mi celkom páčila. Tiež snívam o tom, že raz niekoho zbalím v nejakom dungeone, ale ľudia po vyčistení kobky väčšinou len zhrabnú loot, vynadajú mi do nemehiel a odlogujú sa. Ale možno raz... :3
05.03.2022
Terry Chrapúňzel
Inak, chýba ti tam strašne veľa čiarok. Predtým, než odošleš poviedku, skús si dať ctrl+f a do vyhľadávania zadať "že" a doplniť si všetky čiarky, čo ti chýbajú. Potom to isté zopakuj s "čo", "ako", "keď", "aby" a "kto" :)
05.03.2022
Inak, chýba ti tam strašne veľa čiarok. Predtým, než odošleš poviedku, skús si dať ctrl+f a do vyhľadávania zadať "že" a doplniť si všetky čiarky, čo ti chýbajú. Potom to isté zopakuj s "čo", "ako", "keď", "aby" a "kto" :)
05.03.2022
Goran
Terry, ja som to Velesovi opravoval - od začiatku sa mi poviedka celkom páčila - lenže ten truhlík (ale ja som rovnako roztržitý a nepozorný tvor, takže som ticho) poslal ešte tú neopravenú verziu :D
05.03.2022
Terry, ja som to Velesovi opravoval - od začiatku sa mi poviedka celkom páčila - lenže ten truhlík (ale ja som rovnako roztržitý a nepozorný tvor, takže som ticho) poslal ešte tú neopravenú verziu :D
05.03.2022
Veles
Prisahám že som to opravoval Goran, ale netuším ako je možné že som zaslal neopravenú verziu :D Ale tak aspoň si do budúcna budem dávať ešte väčší pozor :D
05.03.2022
Prisahám že som to opravoval Goran, ale netuším ako je možné že som zaslal neopravenú verziu :D Ale tak aspoň si do budúcna budem dávať ešte väčší pozor :D
05.03.2022
Aleš Horváth
goran "to my vysvetite" (síce by to malo byť pod tvojou poviedkou, ale vzhľadom na tému rozhovoru je to vhodné tu)
05.03.2022
goran "to my vysvetite" (síce by to malo byť pod tvojou poviedkou, ale vzhľadom na tému rozhovoru je to vhodné tu)
05.03.2022
Goran
Čo, Aleš? Nerozumiem... S Velesom sme si pred časom vymieňali svoje poviedky a navzájom si k tomu hovorili dojmy. Zopár mi ich poslal aj na opravenie, táto sa medzi nimi vyskytla.
05.03.2022
Čo, Aleš? Nerozumiem... S Velesom sme si pred časom vymieňali svoje poviedky a navzájom si k tomu hovorili dojmy. Zopár mi ich poslal aj na opravenie, táto sa medzi nimi vyskytla.
05.03.2022
Veles
Ako ak sa bojíš Aleš, že ma nejako ovplyvnil, alebo tú poviedku dokončoval za mňa, tak môžeš byť pokojný. Opravil mi tam len zopár čiarok, nejaké gramatické chyby, a povedal mi čo si o nej myslí, čiže klasickýcbeta reading podľa mňa.
05.03.2022
Ako ak sa bojíš Aleš, že ma nejako ovplyvnil, alebo tú poviedku dokončoval za mňa, tak môžeš byť pokojný. Opravil mi tam len zopár čiarok, nejaké gramatické chyby, a povedal mi čo si o nej myslí, čiže klasickýcbeta reading podľa mňa.
05.03.2022
Aleš Horváth
Veles, ta poznámka nesuvisela s tebou, len už som si dávnejšie nerypol do pána Dokonalého, tak som využil jeho nepozornosť aby som sa pobavil na jeho účet
05.03.2022
Veles, ta poznámka nesuvisela s tebou, len už som si dávnejšie nerypol do pána Dokonalého, tak som využil jeho nepozornosť aby som sa pobavil na jeho účet
05.03.2022
Goran
To ako ja? - pán dokonalý? :D nikdy som sa na nič nehral - netvrdím nič také o sebe, ba ani si to nemyslím. Či skôr ty do mňa neprojektuješ vlastné túžby, obavy a pod. ... Využil si nepozornosť a - atď.? Poriadne psycho... naozaj nerozumiem, zvláštne, pračudesné, celá tá dikcia, vôbec tvoj komentár... radšej to ja nebudem komentovať. A k tomu predtým; rád spravím betareading niekomu, kto vie, čo chce a kto sa snaží a naozaj sa zlepšuje, nikdy by som ale "nefušoval" priamo do textu (do príbehu), to je vždy autorovo dielo a na také čosi by som prosto nemal právo.
06.03.2022
To ako ja? - pán dokonalý? :D nikdy som sa na nič nehral - netvrdím nič také o sebe, ba ani si to nemyslím. Či skôr ty do mňa neprojektuješ vlastné túžby, obavy a pod. ... Využil si nepozornosť a - atď.? Poriadne psycho... naozaj nerozumiem, zvláštne, pračudesné, celá tá dikcia, vôbec tvoj komentár... radšej to ja nebudem komentovať. A k tomu predtým; rád spravím betareading niekomu, kto vie, čo chce a kto sa snaží a naozaj sa zlepšuje, nikdy by som ale "nefušoval" priamo do textu (do príbehu), to je vždy autorovo dielo a na také čosi by som prosto nemal právo.
06.03.2022
Goran
Ach, Aleš, ty myslíš tú tvrdku? :D:D:D konečne mi to došlo. Nuž áno, každý sa občas môže seknúť, jasné, ale smiešne je, že ty si spravil preklep aj v tom slovnom spojení, citujem: "vysvetite", uvedom si, že keď ťa vedie zášť a zloba, zhodíš napokon len samého seba.
06.03.2022
Ach, Aleš, ty myslíš tú tvrdku? :D:D:D konečne mi to došlo. Nuž áno, každý sa občas môže seknúť, jasné, ale smiešne je, že ty si spravil preklep aj v tom slovnom spojení, citujem: "vysvetite", uvedom si, že keď ťa vedie zášť a zloba, zhodíš napokon len samého seba.
06.03.2022
Aleš Horváth
aha čiže keby ti to nadhodil ktokoľvek iný, tak je to v poriadku, keď to napíšem ja, už je v tom zloba a zášť... hm, zaujímavé.
06.03.2022
aha čiže keby ti to nadhodil ktokoľvek iný, tak je to v poriadku, keď to napíšem ja, už je v tom zloba a zášť... hm, zaujímavé.
06.03.2022
ama_rilla
Aleš, ja myslím, že je to hlavne o tom, ako sa kto vyjadrí. Keď napíšeš, počuj Goran alebo ktokoľvek iný, máš tam preklep v poviedke, tak to každý pochopí, že je to vecná poznámka. Keď napíšeš niečo nejasné a pridáš k tomu ešte aj pomenovanie ako pán Dokonalý, nuž dá sa to vysvetliť rôzne. Možno si to myslel ako neškodný vtip, len tým, že sme na nete a nevidíme, ako sa ten druhý pri tom tvári, aký má tón hlasu atď, dáva to priestor na rôzne nedorozumenia ;)
06.03.2022
Aleš, ja myslím, že je to hlavne o tom, ako sa kto vyjadrí. Keď napíšeš, počuj Goran alebo ktokoľvek iný, máš tam preklep v poviedke, tak to každý pochopí, že je to vecná poznámka. Keď napíšeš niečo nejasné a pridáš k tomu ešte aj pomenovanie ako pán Dokonalý, nuž dá sa to vysvetliť rôzne. Možno si to myslel ako neškodný vtip, len tým, že sme na nete a nevidíme, ako sa ten druhý pri tom tvári, aký má tón hlasu atď, dáva to priestor na rôzne nedorozumenia ;)
06.03.2022
Marco Ottra
Som tu nový a ešte neviem, ako to v tejto societe chodí, kto ťahá za aké motúzy, preto sa nebudem miešať do vašej strkanice a skúsim čitateľský komentár. :)
Bolo to veľmi príjemné, ale mal som z toho trochu pocit, že to bolo písané viac pre autora ako pre čitateľa. Zaujímavé a vtipné postavy, ku ktorým mi možno chýbalo trochu viac kontextu. Pozitívne hodnotím, že sa poviedka na nič nehrala a nebrala sa vážne, ale tá poézia ma, ako človeka, ktorý k nej má autorsky i čitateľsky vrúcny vzťah, celkom bolela. :) Celkovo ale veľmi fajn.
06.03.2022
Som tu nový a ešte neviem, ako to v tejto societe chodí, kto ťahá za aké motúzy, preto sa nebudem miešať do vašej strkanice a skúsim čitateľský komentár. :)
Bolo to veľmi príjemné, ale mal som z toho trochu pocit, že to bolo písané viac pre autora ako pre čitateľa. Zaujímavé a vtipné postavy, ku ktorým mi možno chýbalo trochu viac kontextu. Pozitívne hodnotím, že sa poviedka na nič nehrala a nebrala sa vážne, ale tá poézia ma, ako človeka, ktorý k nej má autorsky i čitateľsky vrúcny vzťah, celkom bolela. :) Celkovo ale veľmi fajn.
06.03.2022
Veles
Tak ja prvý priznám že ja a rýmy nie sme veľkí kamaráti, aj keď sa snažím :D ale tu ani nemali byť tie rýmy nejaké dychvyrážajúce, skôr na pobavenie slúžia :) Sčasti súhlasím aj a tým že som to písal viacej pre seba ako pre čitateľa, túto poviedku som plánoval napísať už vyše roka, len som nejako nemal dostatočne dobrý nápad na príbeh. A to že som tam niektoré veci nevysvetlil, som si popravde ani neuvedomil, to uznávam.
A súhlasím s Ama_rillou, občas je dosť ťažko odhadnúť z vety jej pravý význam, takže sa môže stať že dôjde k nedorozumeniu.
07.03.2022
Tak ja prvý priznám že ja a rýmy nie sme veľkí kamaráti, aj keď sa snažím :D ale tu ani nemali byť tie rýmy nejaké dychvyrážajúce, skôr na pobavenie slúžia :) Sčasti súhlasím aj a tým že som to písal viacej pre seba ako pre čitateľa, túto poviedku som plánoval napísať už vyše roka, len som nejako nemal dostatočne dobrý nápad na príbeh. A to že som tam niektoré veci nevysvetlil, som si popravde ani neuvedomil, to uznávam.
A súhlasím s Ama_rillou, občas je dosť ťažko odhadnúť z vety jej pravý význam, takže sa môže stať že dôjde k nedorozumeniu.
07.03.2022
Goran
Marco - čítaš a píše poéziu? Sem s tým - pozri môj mail, keď rozklikneš profil. Žijem poéziu, dýcham ju - každý týždeň sa snažím prečítať aspoň jednu zbierku. Nie vždy mi vydrží takéto vraždené nasadenie, ale skrátka som do nej permanentne ponorený.
Ami - to má celú históriu. Veľmi trápnu a veselú zároveň. Aleš ma tu a aj na facebooku doslova prenasledoval, stalkoval, šikanoval svojimi komentármi, keď to presiahlo určitú hranicu rupli mi nervy a proste... som ho vyzval, ehm, na súboj :D Puškin vs d´Anthés či Lermontov vs Martynov? :D:D:D A Aleš nič... ale ako vidím, začína zas vo svojom správaní pokračovať.
07.03.2022
Marco - čítaš a píše poéziu? Sem s tým - pozri môj mail, keď rozklikneš profil. Žijem poéziu, dýcham ju - každý týždeň sa snažím prečítať aspoň jednu zbierku. Nie vždy mi vydrží takéto vraždené nasadenie, ale skrátka som do nej permanentne ponorený.
Ami - to má celú históriu. Veľmi trápnu a veselú zároveň. Aleš ma tu a aj na facebooku doslova prenasledoval, stalkoval, šikanoval svojimi komentármi, keď to presiahlo určitú hranicu rupli mi nervy a proste... som ho vyzval, ehm, na súboj :D Puškin vs d´Anthés či Lermontov vs Martynov? :D:D:D A Aleš nič... ale ako vidím, začína zas vo svojom správaní pokračovať.
07.03.2022
Marco Ottra
Ok, tak termín "vrúcny" teraz trochu prehodnocujem. :D Ale jasné, vyberiem niečo reprezentatívne a rád sa podelím.
08.03.2022
Ok, tak termín "vrúcny" teraz trochu prehodnocujem. :D Ale jasné, vyberiem niečo reprezentatívne a rád sa podelím.
08.03.2022
B.T. Niromwell
Piatykrát, desiatykrát, poslednýkrát a vôbec všetko s krát sa píše spolu
Čiarka pred či, že, aby, čo, koľko
V tom ma pochytil záchvat inšpirácie, tak som schytil do rúk svoju lutnu – svoju úplne preč a veľa slov s chytil
Videl som že ho to rozrušilo, no rozhodol sa nekomentovať to, a NAmiesto toho radšej bez slova vykročil vpred. – veľa to
„Ďalšia mŕtvola!“ zreval už asi po desiaty krát Reynold, zatiaľ čo nás zase zastavoval. – čiže kým ich zastavoval, 10x zvolal “Ďalšia mrtvola”?
„A čo mám s ňou podľa teba robiť? Odrezať si z nej, pomodliť sa, alebo chceš aby som ju hodil na tvoje drahocenné zásoby?“ – púrečo sa ho rozprávač, bard, predpokladám, pýta, či z nej má odrezať? Skôr sa ho mal opýtať, či má o nej zložiť baladu. Perfektná šanca rozlíšiť postavy, táto hláška je priam stvorená pre Alhazreda, veď ten so sebou má leku pokrytú krvu. Inak áno, po prečítaní už viem, že to bol šašo, ale to som tak do polky netušila a rozmýšľala som, prečo má zvonce. Som myslela, že kravské, to je reálny hudobný nástroj.
dokonca sa mi zdalo že sa to nehybne hýbe. – krásne! 😊
Nie je nad to, keď nám velí fanatický kleptoman. – hezky 😊
„Vieš koľko chorôb môže taká mŕtvola prenášať? Podľa mňa je tam vážne zdravotné riziko. Na tvojom mieste,“ pokračovala Paracellsus a otočila sa ku mne, „by som tam ruky, a vlastne ani nič iné nepchala.“ – tvrdíš, že takéto výpravy robia pravidelne. To vážne nemajú žiadne rukavice a žiaden kontajner v tom preplnenom vozíku, kam by zbierali vzorky? Vôbec celkovo to vyzerá, akoby tam boli prvýkrát a nikto nevedel, čo má robiť. Potom sa zrazu Paracellsus pýta, či je taký Reynold vždy. Ona je tam nová? Nevieme. Na to, aká je to ukecaná poviedka, nič sa nedozvieme.
svojou krátkou dýkou sa snažil zbaviť sa zjazveného zbojníka – čiou inou dýkou?
Neviem, čo je akolyt, ani čo je akotyl. Neviem, či je to tá istá vec s preklepom alebo niečo iné. Nechápem, prečo by hocaká z týchto dvoch vecí mala mať ochrancu, neviem ani, s akým banditom bojujú. A už vôbec nerozumiem, prečo čítam taký nezrozumiteľný text.
Nechápem, kto je správca. A prečo ich buzeruje, veď im velí Reynolds a nie on. Poslal ich tam on sám? Ok, dozvedáme sa to v poslednom odseku, to je waaaay too late na takú informáciu.
PREčO JE GHUL OBčAS S VEľKýM?
Na Alhazreda potom už len stačilo aby zreval a zahnal sa, a ten okamžite stratil koncentráciu potrebnú pre jeho mágiu. – SVOJU pretože to JEHO by znamenalo pre Ghulovu magiu
Sám Alhazred nevyzeral byť nejako extra zranený, no vedel som že prišiel o denník, svoj milovaný Necronomicon, o ktorom som vedel že si ho cení viac ako svoj život. – keby si nám na začiatku povedal, že má so sebou Necronomicon, ktorý miluje, mohol si tam vložiť dramatickú scénu, ako oň prichádza. Taká vsuvka na koniec v nás nevyvolá žiadnu emóciu
25.04.2022
Piatykrát, desiatykrát, poslednýkrát a vôbec všetko s krát sa píše spolu
Čiarka pred či, že, aby, čo, koľko
V tom ma pochytil záchvat inšpirácie, tak som schytil do rúk svoju lutnu – svoju úplne preč a veľa slov s chytil
Videl som že ho to rozrušilo, no rozhodol sa nekomentovať to, a NAmiesto toho radšej bez slova vykročil vpred. – veľa to
„Ďalšia mŕtvola!“ zreval už asi po desiaty krát Reynold, zatiaľ čo nás zase zastavoval. – čiže kým ich zastavoval, 10x zvolal “Ďalšia mrtvola”?
„A čo mám s ňou podľa teba robiť? Odrezať si z nej, pomodliť sa, alebo chceš aby som ju hodil na tvoje drahocenné zásoby?“ – púrečo sa ho rozprávač, bard, predpokladám, pýta, či z nej má odrezať? Skôr sa ho mal opýtať, či má o nej zložiť baladu. Perfektná šanca rozlíšiť postavy, táto hláška je priam stvorená pre Alhazreda, veď ten so sebou má leku pokrytú krvu. Inak áno, po prečítaní už viem, že to bol šašo, ale to som tak do polky netušila a rozmýšľala som, prečo má zvonce. Som myslela, že kravské, to je reálny hudobný nástroj.
dokonca sa mi zdalo že sa to nehybne hýbe. – krásne! 😊
Nie je nad to, keď nám velí fanatický kleptoman. – hezky 😊
„Vieš koľko chorôb môže taká mŕtvola prenášať? Podľa mňa je tam vážne zdravotné riziko. Na tvojom mieste,“ pokračovala Paracellsus a otočila sa ku mne, „by som tam ruky, a vlastne ani nič iné nepchala.“ – tvrdíš, že takéto výpravy robia pravidelne. To vážne nemajú žiadne rukavice a žiaden kontajner v tom preplnenom vozíku, kam by zbierali vzorky? Vôbec celkovo to vyzerá, akoby tam boli prvýkrát a nikto nevedel, čo má robiť. Potom sa zrazu Paracellsus pýta, či je taký Reynold vždy. Ona je tam nová? Nevieme. Na to, aká je to ukecaná poviedka, nič sa nedozvieme.
svojou krátkou dýkou sa snažil zbaviť sa zjazveného zbojníka – čiou inou dýkou?
Neviem, čo je akolyt, ani čo je akotyl. Neviem, či je to tá istá vec s preklepom alebo niečo iné. Nechápem, prečo by hocaká z týchto dvoch vecí mala mať ochrancu, neviem ani, s akým banditom bojujú. A už vôbec nerozumiem, prečo čítam taký nezrozumiteľný text.
Nechápem, kto je správca. A prečo ich buzeruje, veď im velí Reynolds a nie on. Poslal ich tam on sám? Ok, dozvedáme sa to v poslednom odseku, to je waaaay too late na takú informáciu.
PREčO JE GHUL OBčAS S VEľKýM?
Na Alhazreda potom už len stačilo aby zreval a zahnal sa, a ten okamžite stratil koncentráciu potrebnú pre jeho mágiu. – SVOJU pretože to JEHO by znamenalo pre Ghulovu magiu
Sám Alhazred nevyzeral byť nejako extra zranený, no vedel som že prišiel o denník, svoj milovaný Necronomicon, o ktorom som vedel že si ho cení viac ako svoj život. – keby si nám na začiatku povedal, že má so sebou Necronomicon, ktorý miluje, mohol si tam vložiť dramatickú scénu, ako oň prichádza. Taká vsuvka na koniec v nás nevyvolá žiadnu emóciu
25.04.2022