-DEDICATED TO AGNETHA, BENNY, BJORN AND ANNEFRID FOR BEAUTIFUL SONG "THE WINNER TAKES IT ALL"-

Vyhral. Zasa vyhral. Vždy vyhral.

"Vďaka, na dnes stačilo" - povedal, vzal úctihodnú hromadu žetónov a išiel ich vymeniť za peniaze.

Bol to zvláštny človek. Zhruba tridsiatnik, vždy dokonale upravený, prichádzal každú stredu v rovnaký čas do kasína na svoju obľúbenú partiu kociek. Tuto hru miloval a bol jej oddaný telom i dušou. Často vravieval: "Boh v kocky nehrá, ale no ja áno!". Pevne veril, že osud mu je predurčený - a že jeho osudom je práve vyhrávať v kockách. A čo bolo najprekvapujúcejšie, perfektne mu to vychádzalo. Ak aj náhodou niekedy prehral, hneď v ďalšom týždni sa mu všetko niekoľkonásobne vrátilo.

Vyšiel pred kasíno a zastal. Chvíľu čakal, či nepôjde okolo nejaký taxík a potom sa rozhodol navštíviť ešte nedaleké bistro. Otočil sa teda a vykročil v ústrety noci.

Vtom sa od steny odlepil sivý tieň a priblížil sa k nemu. Posledné, čo si uvedomil, boli drsné slová "Šéf už mal tých strát akurát dosť, kamoško!" a pocit chladného kovu, predierajúceho sa pomedzi rebrá priamo k srdcu...

Pomaly otvoril oči. Bolesť necítil - ba necítil vôbec nič. Úplná pohoda. Ten pohľad ho prekvapil. Videl pred sebou dobre oblečeneho muža, asi tridsiatnika, zvaleného v kaluži krvy s veľkou bodnou ranou v chrbte. Nevedel prečo, ale niekoho mu pripomínal. Niekoho veľmi známeho. Jeho tvár... Zrazu si to uvedomil a od úžasu takmer zmeravel. Samozrejme, že túto tvár vidával! Dokonca denne - každé ráno pri holení v zrkadle! Kým si však stihol uvedomiť, čo sa vlastne stalo, akási neuveriteľná sila ho začala ťahať smerom nahor. Svet kamsi zmizol a on sa rútil šialenou rýchlosťou tmavým tunelom do neznáma...

Možno letel pár sekúnd, možno večnosť - čas akoby prestal existovať. V tom v diaľke zazrel jasnú žiaru. Napriek jej jasu ho vôbec neoslepovala. Ta neznáma sila ho hnala priamo k nej. Už mu chýbal iba kúsok, v nasledujúcom okamihu ho preletel...

Prvé narodeniny, prvé vysvedčenie, hodiny dejepisu, prvá láska, zelené jablká, stredná škola, benzínova pumpa, maturita, prvé víťaztvo v kockách, nástup do práce, kasíno v stredu, dnešná výhra, mihnúci sa tieň, nôž v chrbte - všetko to zazrel v zlomku sekundy, ktorá mohla byť nekonečnom. Bolo tam všetko - celý jeho život do dajmenších detailov. Ani sa nestihol spamätať, keď žiara mierne pohasla a on sa ocitol tam. Na druhej strane. V úžasnom žiarivom meste, rozprestierajúcom sa donekonečna na všetky strany... Na vysokom vrchu sa nad mestom vynimal jagajúci sa kryštáľový palác. Nevedel prečo, ale zamieril práve tam.

Preletel cez trblietavé vchodové dvere do obrovskej miestnosti. V jej prostriedku stál nádherný trón a na ňom sedela, chrbtom k nemu obrátená, neuveriteľná bytosť. Žiarila mihotavým svitom odrážajúc všetky farby dúhy v kombináciách, aké jakživ nevidel. O niečom takom sa mu dokonca ani nesnívalo. Takže predsa existuje - pomyslel si mimovoľne...

Vtom zbadal niečo, co by mu v jeho pozemskej forme nepochybne nadobro vyrazilo dych. Tá bytosť sa trochu pohla a on zbadal celú pravdu. Keď v minulosti tvrdil, že Boh nehrá v kocky, mal pravdu. Zato pred trónom, práve na dosah tej úchvatnej bytosti, žiarilo mohutné, akoby z jedného kusu zlata odliate koleso gigantickej rulety...