Úzka špecializácia
PNP
„Pane?“ štuchol do schúlenej postavy v plášti chlapec, hrdina vlastného príbehu. „Žijete?“
Postava buď nežila alebo bola nečakane dobrý herec. Na druhú stranu, hrať bezvedomie nie je práve vysoké umenie. A myslel si to aj chlapec, preto po štuchancoch skúsil-
„Au!“ prebrala sa postava v plášti. „Čo do-? Kto? Kde?“ reagovala zmätene na kopanec. „...a začo?“ uzavrela plačlivo.
„Žijete!“ tešil sa chlapec. „To máte šťastie. V noci by vás asi zožrali psy. Alebo aspoň vaše nohy,“ kývol hlavou na bosé chodidlá muža. „Vás okradli?“
Muž zavzdychal, oprášil sa zbytočne a stonajúc vstal. „Ále… Prepil som ich,“ priznal. „Život je nanič, vieš? Musíš si,“ grgol si, „rozumne vyberať. Inak skončíš ako ja...“
Tmavé ulice zapĺňala hmla. Mokrá, páchnuca a lepkavá. Pravý opak hrejivej a suchej, ktorá sa tomuto mestu vždy oblúkom vyhla. Napriek tomu bolo plné ľudí. Tmolili sa jeho vnútornosťami ako mravce, len o čosi, o malý kúsok, viac zmätene. Pretože toto bol mesto vzdelancov, štúdií tajomstiev vesmíru a nekonečných možností! Aspoň to tak hlásali turistické brožúry a miestni majitelia hotelov.
Muž bez topánok vykročil. Zasekol sa uprostred kroku. Znova si grgol a pomaly, veľmi pomaly sa zviezol popri stene späť na zem. Už v bezpečí od zákerne sa vlniaceho horizontu láskyplne objal lampáš, ktorý až doteraz skrýval pod plášťom.
Chlapcovi zažiarili oči. Vedel, čo to je. Len *to* nikdy nevidel naživo!
„Pane, vy ste kúzelník!“
Kúzelník prevrátil očami a s nekonečnou námahou odpovedal: „Hej.“
To ale nemal robiť. Jediným slovom odstránil všetky obranné mechanizmy dieťaťa, ktorého vychovala ulica. Jeho už aj tak obrovské oči sa ešte zväčšili, útočný postoj zmizol, ruky zovreté v päsť sa uvolnili a pod návalom neudržateľnej radosti zatlieskali.
Zopár rýchlych, cupitavých krokov ho prenieslo nebezpečne blízko k tvári muža. „Viete vyčarovať oheň?“ potiahol nosom chlapec.
„Čo? Oheň?“
„Hejtaký,čopáli,“ bez páuz vysvetľoval chlapec.
„Uh, nie, neviem.“
„A meniť kov na iný kov?“
„Nie. To robia predsa alchymisti.“
„A liečiť dotykom viete?“
„Nie.“
„Viete lietať?“
Muž pokrútil hlavou.
„Čítať myšlienky?“
„Nie.“
„Opravovať rozbité veci!!“
Muž si schoval tvár do dlaní a horko zamumlal, že nie.
"Rozbíjať veci?"
"Tiež nie."
„Ovládať počasie?“ pýtal sa chlapec s nádejou.
„Hádaj.“
„Neviete? Ale veď máte lampáš… Na asdrálnu energiu. A kúzla.“
„Astrálnu,“ opravil ho muž.
„Tak... čo vlastne viete?“ uzavrelo dieťa.
Kúzelník sa mu pozrel hlboko do očí. Hľadal nejaký trik, zradu, výsmech. Čokoľvek, len nie číre, naivné nadšenie, ktoré sa naňho dívalo z druhej strany a odmietalo uhnúť. Nemal na výber.
„Nabok, chlapče!“ rozkázal a jediným plynulým pohybom sa postavil na nohy. Lampáš v jeho pravej ruke odrazu pôsobil inak. Už nie ako vec, ktorá vás zákerne udrie do píšťaly, keď s ňou bežíte na vlak. Nie, odrazu bol predĺžením kúzelníkovej ruky, nedbanlivým článkom neviditeľnej končatiny, ktorá iskrila a bublala netušenou silou.
Vzduch naplnila kovová vôňa. Muž s lampášom priamo do nej nakreslil kruh veľký ako dom. Dokonalý kruh, bez roztrasených hrán či neistého zakončenia. Hýbal sa pritom ako tanečník. Každý jeho pohyb plynulo prechádzal do ďalšieho. Nemusel ani premýšľať, vnímal rytmus inštinktívne a každému, kto sa prizeral dával zmysel.
Ku kruhu pribudol ďalší a potom ešte jeden! Chlapec ich napočítal šesť… sedem? Nie! Viac! Oveľa viac! Pribúdali a rotovali, získavali na hmote a detailoch. Začal rozoznávať ich kovový lesk, nečakane hmatateľnú váhu a vôňu dobre naolejovaného stroja. Kruhy získali tvary ozubených kolies. Dômyselne a komplikovane do seba zapadli.
Cvak.
Kúzelník sa napriahol a švihol rukou.
A švihol rukou.
A ešte švihol rukou!
Chlapec naklonil hlavu, otvoril ústa. Majestátny stroj pred ním sa dal do pohybu.
Tik.
Tak.
„Oh, je po desiatej?“ prekvapil sa muž vyčerpane. „Nemal by si byť už dávno v posteli?“ otočil sa na chlapca.
Chlapec mlčal. Ako každý hrdina vlastného príbehu veril, že toto je jeden z kľúčových okamihov jeho života. Nájsť kúzelníka priamo pred vlastným domovom to predsa nie je len tak.
„Toto je načo dobré?“ vypadlo z neho konečne a kúzelník sa rozplakal.
xius
Milovnik dun, bullet-time a 8-bitovych hier.
Chcel by viac pisat, podcasovat a streamovat, ale rad a vela sa vyhovara.
Diskusia
Aleš Horváth
Teším sa vždy na tvoju poviedku, ale tentoraz .... po štylistickej stránke v pohode, aj je to tvoj relaxačný štýl.... ale... úvod ma chytil, no akonáhle kúzelník vykročil do mesta tak ma to prestalo baviť. ale ber to v zmysle "nie je to moja šálka kávy ", napísané je to v pohode.
22.01.2022
Teším sa vždy na tvoju poviedku, ale tentoraz .... po štylistickej stránke v pohode, aj je to tvoj relaxačný štýl.... ale... úvod ma chytil, no akonáhle kúzelník vykročil do mesta tak ma to prestalo baviť. ale ber to v zmysle "nie je to moja šálka kávy ", napísané je to v pohode.
22.01.2022
Goran
Napísané to bolo perfektne, profesionálne. To, ako vyskladávaš vety, s akou ľahkosťou ich k sebe radíš a celkovo s akým milým nadhľadom to je písané - pritom to ale dokáže čitateľa vtiahnuť - je veľmi šikovné. Šikovné je i to, ako si do príbehu dokázal zapracovať tú tému plynúcu z obrázka, ale mám z toho rozpačitý pocit. Čosi a nie iba tak "čosi" mi tam chýbalo k väčšimu čitateľskému zážitku a pôžitku, to, že prídeme na to prečo je kúzelník nešťastný, pije a že človek dokáže dosiahnuť majstrovstvo v nepraktickej volovine, ktorá je na prd, to mi nestačí.
Trošku si si sám strelil gól, možno sa niektorý čitateľ po prečítaní poviedky nevdojak spýta: To bolo dobré! Ale... ančo to vlastne bolo dobré?
22.01.2022
Napísané to bolo perfektne, profesionálne. To, ako vyskladávaš vety, s akou ľahkosťou ich k sebe radíš a celkovo s akým milým nadhľadom to je písané - pritom to ale dokáže čitateľa vtiahnuť - je veľmi šikovné. Šikovné je i to, ako si do príbehu dokázal zapracovať tú tému plynúcu z obrázka, ale mám z toho rozpačitý pocit. Čosi a nie iba tak "čosi" mi tam chýbalo k väčšimu čitateľskému zážitku a pôžitku, to, že prídeme na to prečo je kúzelník nešťastný, pije a že človek dokáže dosiahnuť majstrovstvo v nepraktickej volovine, ktorá je na prd, to mi nestačí.
Trošku si si sám strelil gól, možno sa niektorý čitateľ po prečítaní poviedky nevdojak spýta: To bolo dobré! Ale... ančo to vlastne bolo dobré?
22.01.2022
ama_rilla
Škoda, že poviedka skončila pred tým, než sa niečo udialo :)) Ale asi sa na ňu podpísal nedostatok času.
23.01.2022
Škoda, že poviedka skončila pred tým, než sa niečo udialo :)) Ale asi sa na ňu podpísal nedostatok času.
23.01.2022
B.T. Niromwell
Táto poviedka mi veľmi sadla, stále ma nanovo prekvapí, ako veľmi mi sedí tvoj štýl, s akou ľahkosťou to všetko ide a plynie, ako sú dialógy prirodzené, ako tam vždy dáš nejakú skrytú perličku pre toho, kto si všimne, druhú rovinu. Mňa nejaké veľké patetické emócie v literatúre v momentálnom životnom štádiu skôr odrádzajú a táto poviedka je o priemernosti, o tom, že ľudia si stále myslia, že budú strašne výnimoční, a zrazu sú úplne normálni a aj tie úžasné veci, čo vedia, ako ked sa vieš rafiť do basketbalového koša cze celé ihrisko, sú v skutočnosti také akože na nič. Aspoň ja to tak vidím. Tak mne sa to páčilo, ak to doteraz nebolo dosť jasné :D
23.01.2022
Táto poviedka mi veľmi sadla, stále ma nanovo prekvapí, ako veľmi mi sedí tvoj štýl, s akou ľahkosťou to všetko ide a plynie, ako sú dialógy prirodzené, ako tam vždy dáš nejakú skrytú perličku pre toho, kto si všimne, druhú rovinu. Mňa nejaké veľké patetické emócie v literatúre v momentálnom životnom štádiu skôr odrádzajú a táto poviedka je o priemernosti, o tom, že ľudia si stále myslia, že budú strašne výnimoční, a zrazu sú úplne normálni a aj tie úžasné veci, čo vedia, ako ked sa vieš rafiť do basketbalového koša cze celé ihrisko, sú v skutočnosti také akože na nič. Aspoň ja to tak vidím. Tak mne sa to páčilo, ak to doteraz nebolo dosť jasné :D
23.01.2022
xius
@B.T.Niromwell: Ty vies nebezpecne zlepsit den! :) Dakujem!
@Ales, @Goran, @ama_rilla: Dakujem a mate pravdu, ze som tu rovinu "nic sa vlastne nestalo" nedotiahol. Chce to viac praxe s tymito malymi temami, aby nevysumeli akosi do prazdna pre vacsinu citatelov. Nabuduce mozno. :)
27.01.2022
@B.T.Niromwell: Ty vies nebezpecne zlepsit den! :) Dakujem!
@Ales, @Goran, @ama_rilla: Dakujem a mate pravdu, ze som tu rovinu "nic sa vlastne nestalo" nedotiahol. Chce to viac praxe s tymito malymi temami, aby nevysumeli akosi do prazdna pre vacsinu citatelov. Nabuduce mozno. :)
27.01.2022
8HitBoy
Krásne!!! Úvod mi prišiel na tvoje pomery zvláštne napísaný po formálnej stránke, dalo by sa s tým hrať a nejaké veci poupravovať, ale postupom času to chytalo vyššie a vyššie otáčky (pun intended) a vyvrcholilo to v krásne finále (tie opisy boli super, doslova som mal scénu pred očami). Záverečný humorný zvrat ma zachytil nepripraveného a prišiel mi skutočne nenútene vtipný, aj keď veľa napovedal vlastne už názov. Veľmi pekné, nebyť trošinku kostrbatého úvodu, asi by som sa nebál siahnuť aj po desiatke, lebo tento text pre v mojom ponímaní presne prototyp dobrej PnP.
27.01.2022
Krásne!!! Úvod mi prišiel na tvoje pomery zvláštne napísaný po formálnej stránke, dalo by sa s tým hrať a nejaké veci poupravovať, ale postupom času to chytalo vyššie a vyššie otáčky (pun intended) a vyvrcholilo to v krásne finále (tie opisy boli super, doslova som mal scénu pred očami). Záverečný humorný zvrat ma zachytil nepripraveného a prišiel mi skutočne nenútene vtipný, aj keď veľa napovedal vlastne už názov. Veľmi pekné, nebyť trošinku kostrbatého úvodu, asi by som sa nebál siahnuť aj po desiatke, lebo tento text pre v mojom ponímaní presne prototyp dobrej PnP.
27.01.2022