4:30

Budíček. Ľahká rozcvička, hygiena. Výber oblečenia, všetko čerstvo vypraté a vyžehlené. Raňajky, šálka kvalitnej brazílskej kávy a tri čerstvé croissanty, ani som necítil že niečo jem. Všetko mi pripravil Alfréd. Popri raňajkách prehľad akciových trhov, zmeny minimálne. Prvý zápis do denníku, ktorý mi nariadil osobný psychológ. Zbytočná strata času.

5:30

Cesta do práce. Šofér meškal, nedal som nič najavo. „Nikto nie sme dokonalí,“ povedal som aby som prerušil príval jeho prázdnych rečí o tom prečo mešká. (Poznámka: Večer ho pozvať dnu)

Počas cesty krátka kontrola akcií a kamier po dome. Akcie ustálené, kamery fungujú, zámky v poriadku. Nutkanie pozrieť sa na web Graphic News, ovládol som sa. Na to bude čas.

6:30

Začiatok pracovného dňa. Nová sekretárka, po starej sa zľahla zem. Tento rok je to už tretia. Nová o ničom z toho nevie, tipujem že vydrží týždeň, maximálne dva. Dnes nabitý deň. Tri porady, prezentácia, míting. Plus pracovný obed. Stále si myslím že tento nápad je hlúposť. Ale aspoň tu mám poznámku o šoférovi.

10:30

Porady za mnou. Tí trpáci vôbec nevedia čo majú robiť, ako by som bol jediným mysliacim tvorom v tejto budove. Možno aj som, neprekvapilo by ma to. Nová sekretárka sa zatiaľ drží. Vyzerá celkom pekne. Krátka kontrola kamier, všetko je v poriadku.

12:30

Pracovný obed za mnou, akoby som nič nejedol, no som zvyknutý. Poriadne sa najem až večer, doma. Nasleduje prezentácia a míting. Sekretárku som pristihol na telefóne počas práce. Jemne som jej povedal že to už nechcem vidieť. Vyzerá že to pochopila. Ešte raz ju uvidím s mobilom v ruke, vybijem jej s ním zuby a potom jej ho strčím až do krku.

14:30

Pracovný deň ukončený. Strata času, ako obvykle. Mali by mi platiť už len kvôli tomu že tam vôbec chodím. Sekretárka si to pokazila, zabudla mi pripomenúť míting. Samozrejme že som o ňom vedel, bol to len test, nezvládla ho. Pozval som ju večer domov, pod zámienkou aby sme sa lepšie spoznali a aby nemala zo mňa stres. Tá chudera sa normálne potešila. Aspoň si užijem trochu zábavy. Alfrédovi som poslal správu, nech pripraví všetko potrebné na večer. Teraz ma čaká golf (od 15:00 do 15:30), potom nariadené sedenie u môjho psychológa (od 16:00 do 17:00). Zvykám si na denník.

18:00

Povinnosti za mnou. Golf bol príšerný, hral som s vedením firmy. Ako keby ho nikdy pred tým nehrali. Suverénne som ich prevalcoval, tak ako vo všetkom vlastne.

Návšteva psychológa: ešte väčšia strata času. Vraj som odpojený od reality, neprejavujem žiadne emócie. Aké emócie? Mám vyjadrovať hnus a hnev len čo vojdem do jeho nechutne zariadenej ordinácie, opovrhovanie keď si musím sadať do toho istého kresla ako hocijaký úbožiak ktorý ku nemu chodí? Tak to teda nie, je len jedno miesto kde vyjadrujem svoje pocity, a to by sa mu asi nepáčilo. Dokonca mal tú drzosť predpísať mi nejaké lieky! Mne! (Nasledujúcich zopár riadkov tvoria machuľe, škrabance, a podivné kresby) ... konci sedenia som ho pozval ku sebe domov. Navravel som mu že denník som si zabudol doma, ak chce, môže do neho nahliadnuť.

Po ceste domov som podľahol túžbe a celý čas som si prezeral Graphic News. Moderátori sa dnes snažili, vytiahli ozajstné lahôdky. Tu o tom nebudem písať. Musím ísť, o chvíľu prídu hostia.

20:00

Už sú bezpečne dole.

Ako prvý prišiel šofér. Oblečený ako nejaká podradná bzdocha, nič iné som nečakal. Stačilo mu ponúknuť drink a už bol tuhý, ten rohypnol je krása. Alfréd ho zhodil dole schodmi, potom ho pripútal ku stene.

Druhá prišla sekretárka. Neprimerane zvodne oblečená. Asi si myslela že ju zoberiem niekde na večeru a potom ju pretiahnem. Tak celkom sa nemýlila. Usadil som ju na pohovku, dožičil jej posledné pekné chvíľky jej života, potom som ju omráčil mačacou prackou. Galante som ju odniesol dole, vyzul a vyzliekol (jemne), a položil som ju na oltár. Nakoniec pripútal.

Posledný prišiel psychológ. Hneď medzi dverami začal trepať o tých svojich psycho nezmysloch, takže som zmenil plány pre neho. Najprv som ho chcel pohostiť a potom vziať dole, bývalá sekretárka bola už takmer hotová, no potom som si to rozmyslel a zobral som ho okamžite dole, vraj mu musím niečo súrne ukázať. Videl som ako ho to zaujalo, takmer utekal dole schodmi, ja som šiel tesne za ním. Zradu začal šípiť pomerne skoro, len čo zbadal fakle na stenách a schody pokračovali stále nadol. Začal protestovať a vyhovárať sa že má problémy s nohami, vraj cestu naspäť nezvládne. Ubezpečil som ho že mu pomôžem. Potom už našťastie stíchol. Vydržalo mu to po koniec schodiska. Ale nečudujem sa, tam kričí každý.

Steny pokryté mäsom a vnútornosťami. Po bokoch hŕby kostí a hnijúceho mäsa. V strede oltár so sekretárkou. Na boku, pri klietke, priviazaný šofér. Všade monitory, vysielajúce Graphic News. Vraždy, znásilnenia, všetky možné druhy mučenia, operácie bez anestetík na podradných červoch. Môj domov. Miesto, kde môžem prejaviť svoje emócie. No najviac ho akiste upútala stena oproti nemu, či skôr to čo bolo ku nej pripútané. Môj osobný ghúl, priazeň od Bezmenného. Len čo sa na mňa psychológ pozrel, vrhol som sa mu na hrdlo. Konečne poriadne jedlo.

22:00

Už mi ostáva len sekretárka. S psychológom som bol prirýchlo vybavený, ovládol ma hlad, nestihol som mu ani len ukázať denník. Musím sa krotiť. Vynahradil som si to so šoférom.

Pri ňom to bola rutina. Sťahovanie, porciovanie, ochutnávka samého seba, nakoniec obeta Bezmennému a ghúlovi, ten sa nevedel dočkať čerstvého mäsa po minulej sekretárke. Nemôžem ho nechávať dlho hladovať, inak by sa na mňa mohol zniesť Jeho hnev. To je to posledné po čom túžim. No dosť písania, čaká ma posledný hosť. Strašne vrieska, asi viem čím začnem.

00:00

Je dokonané. Obeta vykonaná, hlad utíšený. Môj, ghúlov, aj Jeho. Dokonca som ho zazrel na chvíľku, počul jeho prastarý hlas. Už je to dávno čo sa mi ozval, takmer som to nezvládol, no udržal som. Šťastie že Alfréd sa zbavoval dôkazov, inak by som o neho prišiel. Ozrejmil mi moje poslanie v Jeho službách, vraj som jeho Vyvolený! Takmer som pocítil záchvev radosti, no roky strávené v Jeho službe zo mňa vytĺkli také prízemné pocity. Vraj už čoskoro vstúpi do nášho sveta, no dovtedy bude potrebovať čoraz viac a viac obetí. Asi sa budem musieť rozlúčiť s Alfrédom, aj keď neviem čo si bez neho počnem. No mne neprislúcha pochybovať o Jeho rozkazoch a Jeho túžbach. Ak si ho ku sebe povolá, bez váhania poslúchnem. Tak ako vždy.

01:00

Rýchla sprcha, krátke cvičenie, kontrola akciových trhov. Všetko v poriadku. Všetko ustálené. Tento denník sa mi páči, nakoniec mal predsa len ten psychológ pravdu. Mám pocit, že pociťujem niečo ako... pobavenie? Zaujímavé.