Nášho hrdinu; pastiera oviec, prebudilo z driemania pod stromom a širákom vzdialené zadunenie. Rozospato pozrel na modrú oblohu či tam neuvidí dažďové oblaky. Ibaže na jeho prekvapenie nikde nebolo nič čo by mohlo spôsobiť zahrmenie. Poobzeral sa naokolo a všimol si, že všetky ovce hľadeli k horám za veľkým valom, ktorý sa tiahol od nevidím do nevidím. Ibaže doteraz nikto poriadne nevysvetlil prečo tam je a na čo slúži. Preto aj on pohliadol k tým horám či tam neuvidí čierne oblaky, alebo niečo podobné.

Avšak ako sa tak pozerá, pozerá… zrazu mu príde niečo divné. Doteraz, nech sa kedykoľvek pozrel daným smerom, tak tie hory sa zdali byť príliš vzdialené, aby sa ktokoľvek odvážil k nimi vydať. Ibaže teraz sa jeden (kopec?), zdal bližšie než by mal byť.

Keďže mu to nedalo, nespokojne žmúril daným smerom snažiac sa dopátrať danej záhade na chlp. Avšak ako na ten kopec zazerá, pastierovi príde divno ako ten kopec vyzerá. Obzerá si ho zľava doprava, z hora dole a…

Zrazu mu ťukne do čela: Tak počkať! Ako to, že ten kopec je tak blízko toho veľkého valu? Nie, však je prakticky na ňom. Ibaže ten kopec vyzerá píliš divno.

Znepokojene sa zamračil na daný útvar u ktorého si uvedomil že to vyzerá skôr ako nejaké opevnenie okolo dákeho kopca. Čím dlhšie sa pozeral tým viac začal rozpoznávať, že toto nebude nič prirodzeného. Hoci rozpoznal dáke tie domy na vrcholku, celý ten tvar mu nedával zmysel. Avšak až si položil otázku či to celé nie je dajaký veľký dom?… až vtedy konečne uzrel, že to nie je žiadny kopec. Dokonca si uvedomil, že keď si ľahol tak to tam nebolo. Nie, toto je niečo veľké… má to (kolesá?)... a prišlo to po tom veľkom vale?… Je to koč?… Však je to obrovské.

Rýchlo vyskočil na nohy a dal si poriadnu facku či azda neblúzni.

Takmer spadol na zadok, ale bolesť ktorú cítil na líci bola skutočná.

Ešte raz pohliadol daným smerom a (tá vec?) tam ešte stále bola. Dokonca uzrel niečo ako veľkú bránu u úpätí, ktorá bola dokorán otvorená a dáke body z nej šli von.

Obhliadol sa po svojich ovciach, ktorých výrazy boli plné obáv z neznámeho. Preto sa rozhodol, že je treba konať. Musí nazad do dediny. Musí im povedať čo vydeľ. Preto tak ako bol zvolal na svoje stádo a začal ich hnať domov. Ani ho neprekvapilo, keď tentoraz sa žiadna z nich nevzpierala a netrucovala. Možno boli chytrejšie než on. A možno vedeli, že doma budú v (bezpečí?). Ale nateraz sa museli ponáhľať.

Keď si pastier spomenul na šamanové príbehy u večerného ohňa, tak nebolo pochýb že mýticky vlak…

...sa vrátil.