Dievčatko
PnP
Sedela v tmavej miestnosti, kde jediným zdrojom svetla bola stolová lampa. Snažila sa zaostriť na muža za stolom. S kýmsi hovoril cez telefón, no jej zmysly neboli dostatočne ostré na to, aby zistila s kým, či o čom. Muž odrazu ukončil hovor a zamieril priamo k nej.
Inštinkty zapracovali, strhla sa, čo jej spôsobilo ľahkú nevoľnosť. A strach. Nevedela prečo, no bála sa.
"Lena, počuješ ma?" sklonil sa k nej a tichým hlasom k nej prehovoril.
Jeho hlas bol láskavý. Podmanivý. Strach sa akoby rozplynul.
"Lena, vnímaš ma?" Trochu s ňou zatriasol a vtedy jej došlo, že mu neodpovedala.
"Á… áno," zadrhával sa jej hlas. V hrdle mala úplne sucho.
"Na, napi sa," podal jej pohár vody.
"Vieš, kto som?" spýtal sa.
Pokrútila hlavou. Zdalo sa jej, že je to niekto známy, možno aj blízky, ale nedokázala si vybaviť žiadne podrobnosti.
"To nevadí, neboj sa. Znamená to, že lieky už zapracovali. Teraz ma musíš pozorne počúvať," povedal a hľadel jej priamo do očí.
Vytiahol z vrecka fotku a strčil jej ju rovno pred tvár.
Reflexy mala spomalené a chvíľu trvalo, kým zaostrila na obrázok. Bolo na ňom malé dievča so strapatými vlasmi. Sedelo na zemi, v náručí malo medvedíka a smiali sa. Leninu opojenú myseľ zrazu čosi zaujalo. Na krku dievčatka visela retiazka s akýmisi kľúčikom.
"Musíš ju nájsť, Lena. Je to otázka života a smrti. Dokážeš to."
Viac už nepočula. Zavrela oči a ponorila sa do drogového sna.
Prebudila sa v záhrade. Cítila sa doma. Slnko jej hrialo tvár. Vo vzduchu bola vôňa levandúľ. Obzrela sa a zbadala fialový pás voňavých kríkov. Za ním si všimla dievča z fotky. Točilo sa do kruhu. Keď zbadali Lenu, zarazilo sa a utieklo smerom k domu.
Lena si ho doteraz nevšimla. Bol tu vôbec? Dom viktoriánskeho vzhľadu s dvoma krídlami a zvláštnou červenou strechou. Kde sa tu vzal?
Lena sa vybrala smerom k nemu a po pár krokoch bola dnu. Odrazu ju prepadol strach. No cítila aj čosi iné, čo ju ťahalo na druhé poschodie.
Vydala sa po mohutnom schodisku. Schody sa jej takmer rozpadávali pod nohami, musela utekať. Stiesnený pocit v bruchu, srdce jej divoko bilo.
"Musíš ju nájsť! Míňa sa ti čas!' znel jej hlas v hlave.
Vybehla na poschodie a ocitla sa na chodbe plných dverí. Ako bežala po chodbe, všetky sa prudko otvárala.
'Kde si?' chytalo ju zúfalstvo.
Až dorazila do cieľa. Jedny dvere sa neotvorili.
"Je za tými dverami!" rozkazoval jej hlas.
Skúsila to. Nič. Dvere sa ani nepohli.
"Len ty ich dokážeš otvoriť. Sústreď sa!"
Odrazu sa dvere odchýlili. Lena vstúpila dnu. Dievčatko stalo chrbtom k nej.
"Hej," prehovorila ticho, aby ju nevyplašila.
"Našla som ťa," zaplavil ju akýsi smútok zmiešaný s radosťou.
Dievčatko sa otočilo. Lena zamrzla. Cítila strach ako jej prešiel celým telom.
Dievčatko mlčalo. Dalo si dolu retiazku a bez slova ju podalo Lene.
"Nemala si ma opustiť," posledné slová, ktoré počula, kým sa prebrala.
Lena otvorila oči. V dlani zvierala kľúčik. Nechápala, ako sa tam dostal.
Muž k nej pribehol a prudko jej roztvoril dlaň.
"Konečne," vzdychol a vzal kľúčik.
Otvoril dvere a vybehol na chodbu plnú dverí. Bežal ako o život, až dobehol do cieľa.
Vsunul kľúčik a otočil ním.
Jemne otvoril dvere, ktoré na protest zavŕzgali.
Vo vnútri stálo strapaté dievčatko otočené k oknu.
"Lena," šepol muž.
Dievčatko sa otočilo a zlovestne sa usmialo.
Bolo slobodné.
ama_rilla
*
Diskusia
Veles
Tie krátke vety sa mi páčia, alebo dalo by sa na nich zapracovať, aj trošku ten príbeh rozvinúť. Je tam celá jeho podstata, ale dosť oklieštená si myslím. Ak by si to prepracovala do klasickej poviedky, tak by bola veľmi dobrá podľa mňa :)
20.08.2022
Tie krátke vety sa mi páčia, alebo dalo by sa na nich zapracovať, aj trošku ten príbeh rozvinúť. Je tam celá jeho podstata, ale dosť oklieštená si myslím. Ak by si to prepracovala do klasickej poviedky, tak by bola veľmi dobrá podľa mňa :)
20.08.2022
ama_rilla
Určite dalo, je to taká rýchlovka :D Už som dlho nemala čas sa zapojiť, tak som to tentokrát chcela stihnúť.
21.08.2022
Určite dalo, je to taká rýchlovka :D Už som dlho nemala čas sa zapojiť, tak som to tentokrát chcela stihnúť.
21.08.2022
YaYa
Poviedka pekne sprostredkúvala stiesnenú atmosféru, ale aj tu mi na konci chýbali nejaké informácie na úplné pochopenie. Asi to bolo tým obmedzeným časom.
21.08.2022
Poviedka pekne sprostredkúvala stiesnenú atmosféru, ale aj tu mi na konci chýbali nejaké informácie na úplné pochopenie. Asi to bolo tým obmedzeným časom.
21.08.2022
Milan "Miňo" Tichý
Veľmi dobré tempo rozprávania ale chýbal mi jasnejší záver. Dalo by sa stým ďalej pracovať
21.08.2022
Veľmi dobré tempo rozprávania ale chýbal mi jasnejší záver. Dalo by sa stým ďalej pracovať
21.08.2022
Olex
Ahoj,
podarilo sa ti vybudovať atmosféru napätia a strachu. Otvorený mystický záver mi nevadí, zostáva tam priestor pre vlastnú fantáziu. Chýbal mi úvod, nejaké zoznámenie s postavami, prostredím, aký bol podnet, aby sa následne udialo to čo opisuješ.
22.08.2022
Ahoj,
podarilo sa ti vybudovať atmosféru napätia a strachu. Otvorený mystický záver mi nevadí, zostáva tam priestor pre vlastnú fantáziu. Chýbal mi úvod, nejaké zoznámenie s postavami, prostredím, aký bol podnet, aby sa následne udialo to čo opisuješ.
22.08.2022
ama_rilla
Ďakujem každému, kto si našiel čas prečítať si toto minidielko... Beriem na vedomie všetky pripomienky, vskutku tomu veľa chýba, bola to skôr taká zábavka pre mňa :)
22.08.2022
Ďakujem každému, kto si našiel čas prečítať si toto minidielko... Beriem na vedomie všetky pripomienky, vskutku tomu veľa chýba, bola to skôr taká zábavka pre mňa :)
22.08.2022