Najlepší zamestnanec
PNP
Robot A560 bol veľmi obľúbeným modelom na prácu v službách. Rýchly, pohotový, nenáročný a nespoločenský. Nemal naprogramované žiadne hlúposti ako nálady alebo zvedavosť, jeho komunikácia sa striktne držala pracovných tém. No, témy bolo silné slovo. On ani netémil. On len dával vhodné otázky na získanie pracovných inštrukcií.
Robot A560 bol jedným z hlavných dôvodov, prečo bol McDonald stále na vrchole aj v dvadsiatom treťom storočí.
Stačilo, aby zákazník pozdravil, a Áčko sa už pýtalo: „Hovädzie alebo hydina?“
„Ach, dnes si dám sliepočku.“
„Sliepočka. Grilovaná alebo vyprážaná? Tu alebo so sebou?“
Otázky sa sypali, za deň si ich robot vypočul aj zo tisíc, aké mäso, ako ho pripraviť... A to bolo vlastne všetko. Nič iné sa ho nikto nikdy nepýtal. Stále to isté, donekonečna, každý deň, tisíci a tisícikrát, navždy a naveky.
To však našťastie robota A560 vôbec, ale vôbec netrápilo. Emočný kvocient nemal žiaden, stereotypné otázky mu nerobili najmenší problém a opakovanie pohybov, pri ktorých jeho ťažká sekerka porcovala čerstvé mäso a mlácačka ho hádzala na gril či do oleja, mu spôsobovalo čosi, čo by sa s istým zveličením dalo nazvať slovom radosťou.
Robot A560 bol proste trieda!
Tak 40 rokov dozadu.
Momentálne bol zaseknutý. A to už posledných pätnásť rokov. Vzhľadom na jeho pracovnú náplň si to ale nikto nevšimol. Občas sa síce stalo, že sa ho ktosi, obzvlášť nové, emóciami prekypujúci model robota s naodnulovanou karosériou, pokúsil koketne zatiahnuť do rozhovoru a on na to len odvrkol: „Grilované alebo vyprážané?“, no zakaždým to pripísali jeho neexistujúcim móresom.
Ako si už vážený čitateľ isto všimol, v dvadsiatom treťom storočí sa žilo rýchlo. A tak, odrazu, z ničoho nič sa stalo, že si McDonald našiel pre svoju existenciu lepšie miesto a do ich starej budovy sa nasťahoval nový podnájomník. Veľké oblé M zvesili a nahradili novou vyleštenou tabuľou a stáli zákazníci sa museli po svoj obed vybrať inými cestami.
Inou cestou sa však nevybral robot A560, lebo, nuž, nemohol. Zacyklil sa už pred rokmi a odcykliť by sa mohol, iba ak by si nejaký šikovný programátor to jeho zacyklenie všimol.
Lenže si nevšimol. Tak ako si A560 nevšimol, že na tabuli, ktorá nahradila veľké, žlté M, bolo po novom napísané: Petshop. A rovnako tak si to nevšimol ani nikto zo zamestnancov, kým áčko nevybavilo prvé štyri objedávky.
B.T. Niromwell
Má rada: dobrú literatúru, dobré béčka, knihy, filmy, rýpanie do začínajúcich autorov.
Nemá rada: zlú literatúru, ľudí, čo používajú slovo "moc" ako príslovku
Diskusia
Arcey
Je obdivuhodné, čo všetko dokážu napísať autori za hodinu - klobúk dolu. Toto malo aj úvod, aj záver a ešte k tomu aj vtipný. Paráda!
24.09.2022
Je obdivuhodné, čo všetko dokážu napísať autori za hodinu - klobúk dolu. Toto malo aj úvod, aj záver a ešte k tomu aj vtipný. Paráda!
24.09.2022
cyberstorm
zlá Bea, zlá... Asi by sme mali napisat majitelovi Elizy a Niny, aby sa o ne zacinal obavat... !!! :D
24.09.2022
zlá Bea, zlá... Asi by sme mali napisat majitelovi Elizy a Niny, aby sa o ne zacinal obavat... !!! :D
24.09.2022
Olex
Ahoj,
poviedka sa mi veľmi páčila. Vlastne najsilnejším momentom je pointa, ktorá ma dostala. No, bolo to už trochu cez čiaru, ale ja mám čierny humor rada:))
24.09.2022
Ahoj,
poviedka sa mi veľmi páčila. Vlastne najsilnejším momentom je pointa, ktorá ma dostala. No, bolo to už trochu cez čiaru, ale ja mám čierny humor rada:))
24.09.2022
Martin Chabada
Pointa až v poslednej vete. A dovtedy som netušil o čo vlastne ide.
P.S.: Ako ako introvert postihnutý miernou sociofóbiou milujem objednávacie automaty v inkriminovanom reťazci. Teraz ich budem mať ešte radšej. :-)
26.09.2022
Pointa až v poslednej vete. A dovtedy som netušil o čo vlastne ide.
P.S.: Ako ako introvert postihnutý miernou sociofóbiou milujem objednávacie automaty v inkriminovanom reťazci. Teraz ich budem mať ešte radšej. :-)
26.09.2022
Magda Medvecká
To bolo skvelé :D Veľmi sa mi páčilo, že to začínalo ako taká feel good poviedka a posledná veta to zabila. Okamih mi trvalo, než mi to došlo a potom som sa tak hrozne, trochu znechutene zasmiala a išla si to prečítať znova.
26.09.2022
To bolo skvelé :D Veľmi sa mi páčilo, že to začínalo ako taká feel good poviedka a posledná veta to zabila. Okamih mi trvalo, než mi to došlo a potom som sa tak hrozne, trochu znechutene zasmiala a išla si to prečítať znova.
26.09.2022
Joey Thorke
Páčilo sa mi, že to malo pointu, niekam to šlo a prišlo. Aj keď mikro a "na počkanie", poviedka by podľa mňa mala byť ucelená vec a tu sa to podarilo.
Zopár vecí, ktoré ma vyrušili by som zmazala ("Ako si už vážený čitateľ isto všimol") alebo zmenila ("by sa s istým zveličením dalo nazvať slovom radosťou"), ale vysoko hodnotím to, že aj napriek krátkosti času to aj gramaticky a štylisticky bolo veľmi slušné.
26.09.2022
Páčilo sa mi, že to malo pointu, niekam to šlo a prišlo. Aj keď mikro a "na počkanie", poviedka by podľa mňa mala byť ucelená vec a tu sa to podarilo.
Zopár vecí, ktoré ma vyrušili by som zmazala ("Ako si už vážený čitateľ isto všimol") alebo zmenila ("by sa s istým zveličením dalo nazvať slovom radosťou"), ale vysoko hodnotím to, že aj napriek krátkosti času to aj gramaticky a štylisticky bolo veľmi slušné.
26.09.2022
Monika Kandriková
Viac-menej vtípek, ale podarený. HEHE, keď pôjdem najbližšie po rybičky do akvária, predavača si doooobre obzriem. :D :D Dobrý nápad a solídne spracovanie. Ako obyčajne. :D
28.09.2022
Viac-menej vtípek, ale podarený. HEHE, keď pôjdem najbližšie po rybičky do akvária, predavača si doooobre obzriem. :D :D Dobrý nápad a solídne spracovanie. Ako obyčajne. :D
28.09.2022