Na stope démonov
Pes zákona, texaský jazdec Dane Travis, stopuje démona do mesta Abilene na hraniaciach Texasu.
Abilene, Texas, júl 1883
Nastalo poludnie a horúčava ovládla mesto, vytratil sa aj bzukot múch z okolitých rančov. Smrť visela vo vzduchu.
Dane Travis odpočíval na verande hotela, kde s vyloženými nohami pozoroval okolie a neustále vrtel chvostom. Do Abilene ho priviedla stopa a hoci bol výborným stopárom, s čuchom, podľa ktorého aj strieľal, o vrahovi vedel málo. Podľa dĺžky kroku mal vyše dvoch metrov a s obľubou žuval tabak, dôkazom boli semiačka pri táborisku, ktoré vystopoval.
Zo salóna naproti vyleteli dvaja muži a rozvírili ticho a prach. Pes zákona pozoroval súboj s napätím. Ruka pomaly skĺzla k revolveru.
„Odvisneš, Mood,“ zvrieskol starší z mužov. „Za Codyho mi zaplatíš!“
„Keby som chcel jedného z tvojich chlapov odpraviť, spravím to potichu. Bol by si prvý na rade, Rick Morisson.“
„Mám svedka o tom, ako si chlapca zmlátil. Videl, čoho je schopná tvoja bosorka. Vyhrážal si sa mu...“
„Mal vypité, tak dostal na hubu. No a čo?“
„Je mŕtvy. Včera v noci si ho zabil.“
„To je lož!“
„Už som poslal po šerifa.“
„Ty zbabelý skunk! Ja ťa...“
„Kenedy Mood,“ zakričal muž s hviezdou na prsiach, „tu je Bill Morisson a mierim ti na hlavu. Takže ak nechceš, aby som tvojim mozgom pokropil ulicu, hneď sa upokojíš. Odhoď zbraň. Si zatknutý. “
„Začo?“
„Za vraždu.“
Pre texaských jazdcoch boli takéto prípady na dennom poriadku. Dane ich už tiež zopár riešil. Keď mesto ovláda jedna rodina, málokto sa dočkal spravodlivosti, či poriadneho súdu. Vládol zákon silnejšieho. Nevedel, čo presne je za tým zatknutím, ale nijako mu nemohol prísť na chuť.
Bolo to príliš okaté.
Dane chcel zistiť viac, ale ani sa nestihol postaviť, keď na ulicu vybehla červenovláska a zaútočila. Vzduch okolo nej sa zavlnil a zazelenal. Nechty zabodla šerifovi do tváre, ale nemala šancu. Mladá žena padla do prachu ulice. Rick k nej priskočil a niečo jej tlmene povedal. Žena naštvane zachrčala a zaprskala.
Okamih nato vyskočila a stratila sa v bočnej uličke
Ulice mesta sa zaľudnili, ale i tak ostala vo vzduchu visieť akási ťažoba. Dane mal pocit, že sa zmenil celý svet. Odkedy bol pri zrode temných síl, Západ sa stal ešte desivejším miestom. Prežil útok démonov a potom, ako zomrel, sa znovu narodil. Bohužiaľ jeho podoba sa zmenila a z človeka sa stal buldog na dvoch nohách. Hneď sa vydal stopovať zlo. Aj sem ho vyprevadil major Jones s istým účelom.
„Nájdi vraha a možno pochopíš, prečo si prežil.“
Dusno vrátilo Danea do prítomnosti. Vstal a rýchlymi krokmi zamieril medzi domy. Tušil, kto by mu mohol pomôcť. Toho, ktorý rozsekal bankára na kusy, musí dostať, čo najskôr. A popritom sa možno pozrie aj na prípad Kenedyho Mooda.
Dane chvíľu blúdil, kým našiel správny dom. Zaklopal na dvere a čakal s rukami ďaleko od revolverov. Pánty zavŕzgali, objavila sa hlaveň spencerovky.
„Čo chcete? A čo ste zač?“ ozval sa drsný hlas.
„Dane Travis. Hľadám pomoc.“
„Ste na zlej adrese. Vypadnite.“
„Pomôžem vám oslobodiť brata.“
Plavovlasý muž za hlavňou pušky stratil reč. Chvíľu sa v dome nič nepohlo. Dane vedel ako si ich získať. Vojna medzi Moodovcami a Gatesovou bandou bola v Texase legendou. Kenedyho tak rýchlo nespoznal, ale Dannyho Mooda, majstra v streľbe na tristo stôp, poznal okamžite.
„Nerozumiem vám,“ zašomral Danny.
„Šerif práve zatkol Kenedyho Mooda a ja mám také tušenie, že s falošným obvinením. Viem vám pomôcť, ale pomôžte aj vy mne.“
„Neviem, kto je...“
„Váš brat.“
„Vravím vám, nepoznám. Moje meno je Tyler Red...“
„Áno, tak si hovoríte od tej prestrelky v Carryho kaňone. Tam ste skoncovali s Gatesovou bandou a začali ste nový život. Pár rokov ste pôsobil ako šerif v St.Loius, ale ďalšie leto ste sa vrátili. Dodge City, Marmaton, Roswel a mnohé ďalšie. Mám pokračovať, alebo ma pozvete dnu? Strácame čas.“
„Skloň tú pušku, strýko.“
Za červenovlasým mužom sa objavila dievčina, ktorá zaútočila na šerifa – a tajomne sa na Danea usmiala.
„Ja som už o vás počula, pán Travis.“
„Bohužiaľ, nie je čím sa chváliť. Veď sa pozrite lepšie ako vyzerám.“
„Netárajte hlúposti. Počula som o vás skôr, ako vám to stalo. Už vtedy ste boli veľmi známy texaský jazdec. Poďte dnu, porozprávame sa.“
„Alisson.“
Dievča ráznym gestom umlčala strýka a pozvala Danea ďalej. Danny vošiel posledný, hneď potom ako skontroloval obidve strany ulice.
Problém s Moodovcami bol ten, že boli v tomto kraji noví. Potom, ako sa dostavala železnica, pritiahla ich vidina rýchleho zisku a lacných pozemkov. Ľahko a za slušnú cenu skúpili niekoľko tisíc akrov a stali sa tak konkurentmi najväčšieho rančera v kraji. Varovali ich, aby nebojovali proti nemu, ale Kenedy sa nebál.
Tak začali Rick Morisson najímať strelcov.
Napätá situácia trvala vyše polroka. Už neraz ich skúšali vyprovokovať, ale darilo sa im zachovať chladnú hlavu. Dvakrát dokonca dostali ponuku na odkúpenie ranča, ale Moodovci neustúpili. Nevedeli im prísť na kobylku, až do dnešného rána.
„Cody nebol zloduch, akými sú Rick Morisson, či jeho predák Corney Dore. Mal iba tú smolu, že patril k nim. Padla mu do oka moja neter a tak prišiel za bratom požiadať ju o ruku. Dobre, že mu nedolámal väzy.“
„Bol to úbožiak. Klamár.“
„Alisson, keby nepracoval pre Morissonovcov, bol by z neho súci chlap. No odvtedy ako mu tvoj otec vyprášil kožuch, zapáral pri každej príležitosti. A keď k tomu zistil, že ťa špehuje, praskli mu nervy.“
„To vážne?,“ divil sa Dane.
„Aj mňa to naštvalo, ale brat skutočne soptil. Včera večer sadol na koňa a vyrazil do mesta. Našiel Codyho, opitého na mol a vyhrážal sa mu, že ak ho ešte raz prichytí v blízkosti ranča, odstrelí mu hlavu. Keď sa vrátil, stručne mi povedal, čo sa stalo a išiel spať. Dnes ráno našli Codyho mŕtveho. Blízko močiarov.“
„Kde to je?“
„Na hranici medzi pozemkami. Ráno sme sa vydali všetci traja nakúpiť pár vecí. Tento dom mi patrí, ale veľmi sa tu nezdržiavame. Väčšinou sme na ranči, pretože máme málo mužov. Keď sme prišli do mesta, rozdelili sme sa a Kenedy narazil na Ricka.“
Odmlčali sa. Dane mal nad čím rozmýšľať. Bolo to akési veľmi jednoduché a priehľadné. Ani si to neuvedomil, ale začal uvažovať nahlas.
„Dva súperiace ranče, na jednej strane vy, na druhej rodina, ktorej patrí okolie a časť mesta. Všetka konkurencia odpadla. Zostali ste iba vy. A teraz jedného z vás obvinili z vraždy.“
„To nie je všetko. Môj brat nikdy nikoho nerozsekal.“
Dane zastrihal ušami. Žeby to súviselo s vrahom, ktorého stopujem?
„Na kusy?“
„Áno. Bol som pritom, keď svedok opisoval, v akom stave našli chlapca. Starý Pat Blackstone jachtal, že ešte nikdy v živote nič také nevidel. Hovoril niečo o diela démonov.“
„Mal pravdu.“
„Už ste sa s niečím podobným stretli?“
„Priviedlo ma to sem.“
Alisson sa prebrala z letargie a gúľala očami na Danea. Doslova mu visela na perách, ako keby mal povedať niečo, čo jej môže ublížiť.
Kým skončil večer objasnil im, že stopuje vraha, ktorý vylúpil banku na hraniciach s Mexikom a bankára rozsekal na kusy. Keď sa Dane, konečne ocitol v hotelovej posteli, bol veľmi unavený a oči sa mu zatváral sami od seba.
Bolo tomu už dávno, kedy sa vyspal bez nočných morí.
Na druhý deň Dane zamieril rovno k šerifovi. Za ním kráčala stará Lizzy. Kto ju nepoznal, považoval by ju za zviera na odstrel. Dokázala sa bezstarostne šuchtať prériou obklopená svorkou šakalov a pripomínala skôr mulicu ako koňa. Málokto vedel, že pod prešediveným zovňajškom blčal divý plameň. Často ho zachránila jej rýchlosť a vytrvalosť. Okrem toho, bolo to jediné zviera, ktoré znieslo v sedle dvojnohého buldoga.
Dorazili k cieľu. Lizzy sklonila hlavu, obtrela sa mu o plece a zastala meter od zábradlia. Nepriväzoval ju, nemohol tušiť, ako bude mať od šerifa naponáhlo a kobyla by bez neho tak či tak neodišla.
„Buď pripravená,“ povedal Dane potichu a vykročil po schodoch.
Šerif ho privítal s namierenou winchestrovkou a pozorne si cudzinca premeral od hlavy po päty.
„Vytiahnite tie búchačky, čo vás tak ťažia za opaskom a položte ich na stôl. Nič neskúšajte, dnes som nervózny.“
„Ok. Aj tak nie som dobrý strelec.“
Dane zachytil pohŕdavý úsmev. Vždy robil všetko preto, aby ho protivníci podcenili. Získal tak výhodu. Okrem toho vedel, kedy nemá pokúšať osud. Zaumienil si, že nezomrie skôr ako nájde toho, kto zmenil jeho život a dal mu novú tvár. Odopol opasok a hodil colty na stôl.
„Každého tak vítate, šerif?“
„Kto ste a čo tu chcete? A čo to máte s ksichtom? Odporné.“
„Moje meno je Travis. Prišiel som sa porozprávať s väzňom.“
„Zoberte si opasok naspäť a okamžite vypadnite!“
„Ten muž, ktorého ste včera zajali, má pre mňa istú informáciu. Musím sa s ním porozprávať.“
„Practe sa.“
Dane bol neuveriteľne rýchly. Šerif na sekundu zaváhal a už sa váľal v rohu miestnosti. Dane bol odjakživa rýchly, ale reakcie sa vďaka premene ešte zrýchlili. Skôr ako sa stihol šerif postaviť, Dane k nemu priskočil a silným úderom ho poslal do ríše snov.
O hodinu neskôr precválal texaský jazdec popod vývesný štít ranča RM a zastavil Lizzy pred hlavnou budovou. Privítala ho malá armáda.
Keď sa chystal zosadnúť, priskočil k nemu chudý, šľachovitý muž a rázne mu vytrhol uzdu z rúk. Pes zákona strnul. Jastrabími očami si premeral kovboja, podľa opisu, ktorý mu dali Moodovci, mal pred sebou predáka.
Na tvári mal odpornú hnisajúcu jazvu. Dane mal pocit, že ten muž sa nedávno stretol s niečím, čomu nedokázal vzdorovať. Čo ak sa stretol s démonom?
„Pekne sa otočte a upaľujte kadeľahšie,“ zahrmel Corney Dore. „Cudzincov nemáme radi.“
„Počul som, že najímate strelcov.“
„Strelcov, nie strážnych psov.“
Kovboji vyprskli do smiechu. Dane sa uškľabil a bez mihnutia oka tasil. Vystrelil. Atmosféra zhustla, smiech okamžite vystriedalo napäté ticho. Dvadsať chlapov videlo diery v predákovom klobúku, ktorý dopadol do prachu. Vzdialenosť medzi dierami bola menšia ako dolárová minca.
„Skurvený bastard. Ako si sa opovážil?!“
„Môžem vám to ukázať aj druhý raz. Čo vy nato?“
Rick Morisson rozrazil dvere hlavnej budovy a dunivo zatlieskal. „Netreba, pane. Náhodou by ste netrafili a musel by som hľadať nového predáka.“
Rančer ho pozval dovnútra a Dane konečne zosadol. Priviazal kobylu a rozvážnym krokom odkráčal do domu. Stihol ešte hodiť opatrný pohľad k blízkej výšine, odkiaľ ho pozoroval oslobodený Kenedy. Dúfal, že kým bude dnu, neurobí žiadnu hlúposť.
„Čo vás priviedlo k nám?,“ privítal ho rančer v bohato zariadenom salóniku. „Najímam iba najlepších.“
„Videli ste ma. Dokážem presne strieľať kedykoľvek.“
„Áno, to vám verím.“
„Tak kde je problém?“
„Nemám vo zvyku najímať si texaských jazdcov, pán Travis.“
„Imponuje mi váš dôvtip. Môj ksicht je známejší viac, ako som čakal.“
„Mám spoľahlivé zdroje, neunikne mi nič. Keď sa objavila správa o rangerovi s tvárou buldoga, ihneď ma to zaujalo. Musel to byť masaker, tam dolu vo Waco. Iba z toho čo som počul, my vlasy stávajú dupkom. Už dávno som vás túžil stretnúť.“
„Nezdieľam vaše nadšenie, Morisson.“
„Áno, chápem. Stále texaský jazdec?“
Dane iba žmurkol.
„Chvalabohu,“ vydýchol rančer s úľavou. „Istoty musia byť, ale poviem vám jedno. Toto je moja zem. Tu platia moje zákony a žiadny texaský jazdec mi nebude nič prikazovať. Takže si môžete svoje rady strčiť za klobúk a odcválať.“
„Naháňam vraha a stopa ma priviedla až sem. Myslím, že ho nájdem niekde na tomto ranči.“
„Čo ste sa zbláznili, Travis?“
„Ktorý z vašich mužov bol pred dvomi týždňami v Rockdale?“
„Rockdale? Kde to je?“
Zvieracie inštinkty bili na poplach. Naozaj bohatý rančer spozornel pri zmienke o meste, kde zavraždili bankára? Stopy ho doviedli do Abilene a rančer si najímal strelcov. Mohlo sa stať, že si najal vraha bez toho, aby o tom vedel? Bola to jedna z možností, skôr sa ale prikláňal k tomu, že rančer o vrahovi vie.
Dane Travis v krátkosti opísal, čo sa stalo. Banku prepadol neznámy muž, vzal peniaze v hodnote pár tisíc dolárov a zanechal za sebou krvavé kúpele. Bankára našli rozsekaného na kusy.
„V dnešných časoch asi nič nezvyčajné,“ zhodnotil rančer. „Ani jeden z mojich mužov to nemohol urobiť, ručím za nich. Ako ste prišli na nápad, že sa nachádza na mojom ranči?“
„Vášho chlapca našli v rovnakom stave,“ zafunel pes zákona. „Cody? Tak sa volal?“
„Prišli ste zbytočne. Za tou vraždou je Kenedy Mood, mám nato dôkazy. Nájdete ho v cele môjho brata v meste.“
„Mohol by som si to overiť?“
Rančer zaváhal. Očividne niečo tajil. Zašomral poznámku o tom, kto sa vŕta tam, kde nemá, zle dopadne. Následne sa doširoka usmial.
„Pat Blackstone vám všetko povie a ak bude treba aj vás zavedie na miesto vraždy. Zavolám vám ho.“
„Budem vám povďačný.“
„Tu ste skončili, Travis,“ zavrčal Rick. „Chcel som s vami jednať milo a rozumne, ale špehúňov nemám rád. Keď sa presvedčíte na vlastné očí, už vás nechcem viac vidieť.“
Dane si bol istý, že narazil na správnu stopu. Teraz už išlo iba o to, ako nájsť vraha a dokázať mu zločin. Pes zákona bol presvedčený, že šiesty zmysel ho neklame. Démon bol veľmi blízko.
V tichosti čakal na kovboja. Ranger pokojne stál a s rukami v bok bol pripravený na všetko. Čo chvíľa strihol ušami a nasal cudzie pachy, ale tak, aby to starý rančer nezbadal. Niečo viselo vo vzduchu. Do salónika vošiel Corney Dore a zagánil na texaského jazdca.
„Šéfko, už je tu.“
„Dobre, pošli ho dnu.“
„Prišla aj zásielka z mesta, ktorú ste tak dlho očakávali.“
„Ach áno,“ zajachtal tučniak, „zabudol som. Idem. Dúfam, že vám nebude vadiť, Travis, keď si na chvíľu odskočím.“
„Poslúžte si.“
Dane očakával pascu. Hneď ako sa obaja muži vytratili z miestnosti, priskočil k dverám a s prstom na spúšti ich opatrne odchýlil. Mal šťastie, na chodbe nikto neostal na stráži. Pomaly sa zakrádal ďalej. Keď dorazil k hlavnému vchodu, do nosa mu prenikol korenistý pach morfia. Podráždene zavrtel hlavou a dusene zaprskal.
Začul tlmený rozhovor odniekiaľ z verandy. Ani zlepšené zmysly mu nepomohli, cez mohutné dvere veľa nepočul, iba útržky. Ani jedna z informácií ho nepotešila.
Morissonovci niekoho uniesli. Takže preto ten zápach? Nedávno išiel po chodbe niekto, koho omámili, aby ho zneškodnili. Únos mal zaručiť, že sa Kenedy Mood podvolí a konečne odíde z mesta. Texaský jazdec predpokladal, že majú v rukách jeho dcéru. Zaťal päste. Ak sa jej niečo stane, neručí za seba. Tá dievčina si ho získala od prvého slova.
Nebolo času nazvyš. Druhé, čo sa dozvedel, bolo dôležitejšie. Predpokladal správne, chystali sa na neho a mal to zariadiť spomínaný svedok Pat Blackstone. Hlasy sa priblížili, kľučka sa pohla.
Na poschodie dobehol Dane v tom istom momente ako Rick Morisson vošiel do chodby. Labou si zakryl tlamu, aby ho hlasné dychčanie neprezradilo a namieril na biely klobúk revolver. Keby sa čo i len na palec zdvihol k nemu, okamžite by ho odpravil. Starý rančer v pokoji pokračoval ku salóniku.
O chvíľu zistí, že Dane niekam zmizol.
Už viac nečakal a rozbehol sa za pachom. Neomylný čuch ho doviedol k posledným dverám, ku ktorým pritisol ucho a počúval. Niekto tam bol, cítil ho, ale nehýbal sa. Pevne zovrel revolver, druhou labou stisol kľučku a chcel otvoriť dvere, ale narazil na odpor. Rýchlo sa vrhol na zem.
Streľba zahrmela súčasne. Buldog mieril presne a šerif, ktorý sa na chodbe záhadne objavil, nemal žiadnu šancu. Zasiahol ho do priamo do hrude. Dane vyskočil na nohy a vrhol sa oproti dverám. Vyvalil ich až na tretí pokus. Dnu sa dostal v okamihu, ako na schodoch zadunel dupot nôh. Už vedel, koho uniesli.
Začala prestrelka.
Izbu pohltil strelný prach, úlomky dosiek, rozkazy a rev ranených. Dane nepočítal súperov, no keď sa mu podarilo spoločne s Dannym Moodom vytrepať z domu, zostali mu iba dva náboje. Danny mu bol k ničomu, sotva sa držal na nohách. Pes zákona krvácal z ramena, ale nebolo to nič vážne. Určite by ich dokázal oboch zachrániť, keby neniesol bremeno.
Obávaný šerif zo St.Loius zakopol a spadol do prachu. V tom istom momente z domu vyrazilo niečo diabolské a zrazilo Danea kamennou päsťou. Bolestivo prevrátil očami a bezvládne sa roztiahol na zemi, obostrela ho temnota.
Keď znovu precitol, privítal ho svet na „druhej“ strane. Veľmi dobre poznal toto desivé miesto, vracal sa do neho každú noc odkedy sa otvorila pekelná brána a on sa stal jeho súčasťou. Hľadel na krvavočervené slnko. Po čiernej oblohe krúžili stovky démonov, vrhali sa z výšky nadol a jačali ako zmyslov zbavené. Sklonil zrak. Zem bola čierna na uhoľ, posiata vybielenými lebkami, vyliezali z nich tisícky lariev, mnohonožiek a pavúkov
Démoni sa zniesli až k povrchu, obklopili ho chladom smrti a začali mu trhať ľudskú kožu. Zase bol človekom.
Plný zúfalstva a bezmocnosti sa oháňal okolo zúrivých duchov a snažil sa im odolať. Do uší mu prenikalo syčanie neľudských bytostí, ktoré sa zmenilo na škriekajúci piskot. Dane zakolísal, klesol na kolená. Na holom tele pocítil zuby stovky kreatúr. Zavyl a začal búchať do zeme. Každým úderom zo seba strhol jedného netvora a krv kropila odhalené telo páchnucim obsahom. Síl mu rýchlo ubúdalo. Démoni z neho vysávali život.
Nebolo úniku.
Vysilene zdvihol zrak. Jeho ľudská tvár pôsobila hrôzostrašne, vlasy mal zalepené od krvi, bledá pokožka sa strácala a kosti sa vynárali na povrch. Medzi odhalenými ďasnami sa mihol zošúverený jazyk.
„Prečo ja?“
Odpovedal mu zlovestný smiech sprevádzaný divokým zvonením a znásobený diabolskou ozvenou. Krúživý vír strachu sa zmenil. Neurčité tvary nabrali prekvapivo ostré kontúry a odhalili umorené tváre, alebo to čo z nich zostalo. Chýbala im koža, z očí, nosa a úst im vyliezali červy najrôznejších veľkostí. Dane začal vracať.
Keď skončil a utrel si tvár od zvratkov, objavila sa pred ním kamenná tvár.
Patrila starému mužovi, ktorého zdobil pramienok strieborných vlasov a pokožka zo skalnej sutiny. Oči blčali nenávistným plameňom. Tušil, že práve tohto muža hľadá a musí mu čeliť. Začínal si namýšľať, že svet temnoty mu pomáha a odhaľuje nebezpečenstvá na cestách. Keď si to uvedomil, démoni sa stratili a on sa prebral do reality.
Otvoril oči.
Kamenný muž stál priamo nad ním.
„Buďte opatrní, Travis. Keby som s vami nemal plány, dávno ho nechám, nech vás rozseká.“
Hmlisté videnie sa zaostrilo a Dane hľadel na tučného rančera. Pes zákona zavrčal. Bolestivo napol svaly, ale nepomohlo to, povrazy držali pevne. Rick Morisson sa pohŕdavo usmial, krátko napriahol a kopol ho pod rebrá.
Dane zaskučal.
Situácia vyzerala veľmi bledo. Nevedel sa hýbať, bol vydaný rančerovi napospas a démon zjavne čakal na príležitosť. Bolo otázne dokedy bude rešpektovať rozkazy svojho pána.
Keď ho Morisson prestal kopať, pokúsil sa Dane pohnúť hlavou. Išlo to ťažko, ale nakoniec bol s výsledkom spokojný. Danny ležal neďaleko, zviazaný do kozla, s ústami dokorán a zatvorenými očami. Zatiaľ žil, ale veľmi trpel. Za ním stálo tucet kovbojov s koltmi a puškami v rukách. Lizzy a svoje zbrane nikde nevidel.
Vyzeralo to skutočne zle.
„Dúfam, že máte pekný výhľad. Užite si ho, pretože máte pred sebou poslednú cestu.“
Niečie ruky ho nešetrne zodvihli a naložili na koňa. Ten nervózne zadupal, ale nepohol sa. Prehodili cez neho mexické poncho a čoskoro nato sa jazdci pohli. Po polhodine rýchleho cvalu, ktorú texaský jazdec takmer ani nevnímal, sa terén zmenil a začali zostupovať. Teplo ustúpilo a kým dorazili do cieľa, Dane drkotal zubami od hnusnej zimy, ktorá prenikala až do morku kostí. Zastali a na ľadovú zem dopadli dve telá.
Poncho zmizlo, prudké svetlo ho oslepilo a trvalo dlho, kým si zvykol. Údolie, v ktorom sa ocitli, malo tvar panvice. Po okrajoch strmých svahov vykukovali stromy bez známok života, nikde nebolo ani lístka, či opadanej kôry. Slnko klesalo k obzoru a dodalo pahýľom farbu ohňa, vietor s nimi kýval v divokej hre. Celá dolina bola posiata štrkom a pieskom, bez väčších kameňov, či porastu. Uprostred priehlbiny sa rysoval kamenný kríž.
Povrch kameňa bol pofŕkaný krvou a pri päte sa čosi lesklo. Dane zaostril zrak a zaškrípal zubami. Boli to lebky, kopec lebiek, ktoré obkolesovali kríž v tvare špirály.
„Úchvatné,“ zahučal za nimi rančerov hlas, „nemám pravdu, Travis?“
„Čo to má byť? Obetisko?“
„Miesto vášho posledného odpočinku.“
„Už som videl aj horšie.“
„Som rád, že nestrácate zmysel pre humor. Nie ste ani prvý ani posledný.“
„Takže tých vrážd bolo viac?“
„Už ich ani nepočítam. Mali ste smolu, že ste sa mi priplietli do cesty. Dnes zomriete, Travis, ale predtým ešte splníte jeden cieľ.“
„Ani keď ma poprosíte.“
„Ty pes! Ešte máš tú drzosť? Som zvedavý, ako sa budeš tváriť, keď si osobne podám to dievča.“
„Čo vám spravila?“
„Stojí mi v ceste, aby som ovládol toto mesto. Viete, môj zabijak nie je jediný, ktorý sa vynoril zo sveta démonov v tomto kraji. Patrí k nim aj tá prekliata bosorka.“
„Nie je mi všetko jasné, ale viem si spočítať dve a dve. Ak to bude v mojich silách, zabijem vás.“
„Nedajte sa vysmiať. Vy ste návnada, Travis.“
Slnko zapadlo a obrovské búrkové mračná ovládli večernú oblohu. V diaľke sa zablyslo. Oboch zajatcov priviazali ku krížu. Pat Blackstone stál obďaleč a neustále prevŕtaval rangera nevraživým pohľadom. Odpútal sa od neho až potom, ako sa do čoraz silnejšieho vetra vznieslo neľudské kvílenie.
Rick zdvihol hlavu. „Už sa blíži. Budete svedkom súboja medzi démonmi. Nič lepšieho si nemôžete želať.“
„Keby som si predsa len mohol vybrať...“
Desivé zadunenie Danea prerušilo. Z tieňa kamenného kríža sa pomalým krokom vynorila Alisson Moodová vo svojej pravej podobe. Po útlej a šarmantnej postave nebolo ani pamiatky – údolím kráčal krvilačný démon z belasými krídlami, ostrými pazúrmi a hruďou, za ktorú by sa nemusel žiadny obor hanbiť.
„Vedel som, že prídeš, drahá.“
„Bolo od teba nerozumné,“ zanôtila medovo, „že si zajal môjho strýka a texaského jazdca. Urobil si chybu. Dnes to všetko skončí.“
„Nezabudla si tak na istú maličkosť?“
Pat Blackstone sa vynoril spoza rančera. Tvár mu zosivela, na pokožke sa objavili kamenisté vrásy a ruky zaťal v päsť tak, že to pripomínalo lavínu v Skalnatých horách. Krátko pozrel na Morissona a vrhol sa na harpyu.
Náhle sa stalo pár vecí naraz. Nad údolím zahrmel výstrel, Dane pocítil medzi rukami chladnú oceľ a tučný vládca Abilene zakolísal v posmrtnom kŕči. Tasil obidva kolty, ale už nestihol vystreliť.
Pes zákona vyskočil a rozbehol sa k prekvapeným kovbojom. Nezaoberal sa tým, prečo mu démon v Alissoninej koži prerezal putá. Dvomi skokmi dorazil k najbližšiemu mužovi, vytrhol mu z vrecka revolver a spustil paľbu. Prsty mal meravé, ale so zbraňou v ruke sa mu krv v žilách rozprúdila rýchlo.
Na zemi zavládlo peklo.
Okrídlená tancovala tanec smrti. Kamenný netvor sa snažil zo všetkých síl zasiahnuť ju, ale ani raz sa mu to nepodarilo. Démonov pohltil mrak prachu, kameňa a štrku. Dane ten súboj nevnímal. Sám mal čo robiť, aby odolal náporu, do ktorého sa dostal. Strelec nad údolím mu výdatne pomáhal, ale kým sa dolu zniesla noc, Dane padol. Nasledoval ho kamenný démon v koži Pata Blackstona a príšerné zavýjanie harpye, ktorá ho zachránila.
Dane stratil vedomie. Všetky zvuky uhasli, zostala iba tma.
A tisíce lebiek.
Precitol znovu vo svete príšer. Jedna lebka sa oddelila od ostatných a v žiarivom ohni zhorela priamo pred jeho očami. Bol to prvý démon, ktorého sa mu podarilo vrátiť do satanovho brlohu. Množstvo ďalších čakalo.
List hľadaných vyzeral veľmi dlhý.
Arcey
Som planetárny bojovník a ťažký knihožrút, ktorý sa v slabých chvíľkach snaží písať.
Diskusia
Veles
Zaujímavý námet, spojenie divokého západu a mágie, videl som to už v zopár hrách. Bolo tam zopár gramatických chýb, niektoré boli aj väčšie, tie mi trochu rezali oči. Príbeh bol solídny, ale občas som sa strácal v tom množstve postáv. A neviem, možno som to len nepostrehol, ale prečo teda zmenil rangera na toho buldoga?
03.11.2022
Zaujímavý námet, spojenie divokého západu a mágie, videl som to už v zopár hrách. Bolo tam zopár gramatických chýb, niektoré boli aj väčšie, tie mi trochu rezali oči. Príbeh bol solídny, ale občas som sa strácal v tom množstve postáv. A neviem, možno som to len nepostrehol, ale prečo teda zmenil rangera na toho buldoga?
03.11.2022
Arcey
@Veles: Ďakujem za prečítanie. Toto je konkrétne môj piaty príbeh so psom zákona. Prvú (chronologicky) poviedku, kde sa vysvetlí prečo sa z neho stal buldog na dvoch nohách som ešte ani nenapísal ale mám ju v pláne. Nechcem v každom príbehu dopodrobna vysvetlovať, čo sa kedysi stalo, preto je tam iba náznak. Myslím, že pre tento text je dostatočné vedieť, že prešiel premenou počas zrodu démonov na Divokom západe. Možno tých postáv je tam veľa a čitateľ musí byť naozaj sústredený, ale mne tam sedí každá jedna. Čo sa týka gramatických chýb, som celkom prekvapený, lebo ani po opätovnom prečítaní nič také, čo reže oči nevidím, iba pár preklepov a nejaké chybičky z nepozornosti. Daj mi vedieť, kde boli tie chyby, nech si dám pozor nabudúce, možno som ich naozaj nevidel.
03.11.2022
@Veles: Ďakujem za prečítanie. Toto je konkrétne môj piaty príbeh so psom zákona. Prvú (chronologicky) poviedku, kde sa vysvetlí prečo sa z neho stal buldog na dvoch nohách som ešte ani nenapísal ale mám ju v pláne. Nechcem v každom príbehu dopodrobna vysvetlovať, čo sa kedysi stalo, preto je tam iba náznak. Myslím, že pre tento text je dostatočné vedieť, že prešiel premenou počas zrodu démonov na Divokom západe. Možno tých postáv je tam veľa a čitateľ musí byť naozaj sústredený, ale mne tam sedí každá jedna. Čo sa týka gramatických chýb, som celkom prekvapený, lebo ani po opätovnom prečítaní nič také, čo reže oči nevidím, iba pár preklepov a nejaké chybičky z nepozornosti. Daj mi vedieť, kde boli tie chyby, nech si dám pozor nabudúce, možno som ich naozaj nevidel.
03.11.2022
Veles
Možno som to trochu prehnal že mi to reže oči, ale boli tam, nájdem ti ich :) Tu mám tri, ktoré som našiel: "Tak začali Rick..." "niečo o diela démonov" a "nočných morí". Nechcel som kopírovať celé vety, istotne to nájdeš v texte. A mám taký pocit že niekde ti chýbajú čiarky, a inokedy zase prevyšujú, no nie som si tým celkom istý. Tak som zvedavý na ďalšie príhody Travisa. A dobre poznám autorskú slepotu, najmä keď si človek sám musí robiť betareadera :)
03.11.2022
Možno som to trochu prehnal že mi to reže oči, ale boli tam, nájdem ti ich :) Tu mám tri, ktoré som našiel: "Tak začali Rick..." "niečo o diela démonov" a "nočných morí". Nechcel som kopírovať celé vety, istotne to nájdeš v texte. A mám taký pocit že niekde ti chýbajú čiarky, a inokedy zase prevyšujú, no nie som si tým celkom istý. Tak som zvedavý na ďalšie príhody Travisa. A dobre poznám autorskú slepotu, najmä keď si človek sám musí robiť betareadera :)
03.11.2022
Olex
Ahoj,
páčila sa mi postava psa zákona. Aj príbeh bol napínavý a pobavil. Určite by ma bavilo čítať aj rozsiahlejšie dielo s touto tematikou – možno novela? Text musí byť opravený – štylistika, skloňovanie (ešte chyba - vlasy sa my - správne mi). Na poviedku je v príbehu príliš postáv. V románe sú čitateľovi postavy postupne predstavované, na to nie je v poviedke čas a sústredenie sa na toľké postavy odvádza pozornosť od deja.
04.11.2022
Ahoj,
páčila sa mi postava psa zákona. Aj príbeh bol napínavý a pobavil. Určite by ma bavilo čítať aj rozsiahlejšie dielo s touto tematikou – možno novela? Text musí byť opravený – štylistika, skloňovanie (ešte chyba - vlasy sa my - správne mi). Na poviedku je v príbehu príliš postáv. V románe sú čitateľovi postavy postupne predstavované, na to nie je v poviedke čas a sústredenie sa na toľké postavy odvádza pozornosť od deja.
04.11.2022
Ray Janonoff
Nápad sa mi páči veľmi, dvojnohý buldog v kovbojskom klobúku s koltmi prekliato nízko... môže byť (len najprv je to iba hlava, potom na ranči sa spomína aj laba, tak si nie som istý podobou). Aj svet divokého západu, kde sú démoni medzi ľuďmi má svoje vlastné čaro, tu mi akurát nedochádza ako je to s Alisson - je súčasť rodiny, ale pravá podoba je démon? Teda bola človek a zmenila sa až potom alebo ako? To zase nie je tak podstatné, len som sa zamyslel.
Čo ma rušilo, okrem už spomínaných drobností bolo opakovanie podobných slov blízko seba (banka, bankár, diery, dierami, Dane bol neskutočne rýchly, Dane bol odjakživa rýchly), veľa "a" v súvetiach a veľa označení pre jednu postavu - Rick, Morisson, rančer, tučniak, podobne to mal hlavný hrdina. Počet postáv mi nevadil, skôr som si nebol na prvýkrát vždy istý, ku komu ktoré ďalšie označenie patrí.
Inak mi však príbeh priniesol množstvo otázok, na ktoré chcem hľadať odpovede v ďalších. Hlavne ma zaujíma, ako si ľudia poradia s démonmi, aké zbrane, munícia na nich platí - a hlavne, čo s tým plánuje robiť armáda:)
04.11.2022
Nápad sa mi páči veľmi, dvojnohý buldog v kovbojskom klobúku s koltmi prekliato nízko... môže byť (len najprv je to iba hlava, potom na ranči sa spomína aj laba, tak si nie som istý podobou). Aj svet divokého západu, kde sú démoni medzi ľuďmi má svoje vlastné čaro, tu mi akurát nedochádza ako je to s Alisson - je súčasť rodiny, ale pravá podoba je démon? Teda bola človek a zmenila sa až potom alebo ako? To zase nie je tak podstatné, len som sa zamyslel.
Čo ma rušilo, okrem už spomínaných drobností bolo opakovanie podobných slov blízko seba (banka, bankár, diery, dierami, Dane bol neskutočne rýchly, Dane bol odjakživa rýchly), veľa "a" v súvetiach a veľa označení pre jednu postavu - Rick, Morisson, rančer, tučniak, podobne to mal hlavný hrdina. Počet postáv mi nevadil, skôr som si nebol na prvýkrát vždy istý, ku komu ktoré ďalšie označenie patrí.
Inak mi však príbeh priniesol množstvo otázok, na ktoré chcem hľadať odpovede v ďalších. Hlavne ma zaujíma, ako si ľudia poradia s démonmi, aké zbrane, munícia na nich platí - a hlavne, čo s tým plánuje robiť armáda:)
04.11.2022
Lucika
Velmi zaujimava poviedka aj napad sa mi pacil. Co sa tyka spracovania, tak asi iba tolko, co spominali uz aj vyssie, a to, ze je tam prilis mnoho postav a trosku som sa pri citani stracala. Kazdopadne, tiez si to viem predstavit ako obsirnejsie dielo a celkom by ma zaujimali aj tie predchadzajuce casti :)
05.11.2022
Velmi zaujimava poviedka aj napad sa mi pacil. Co sa tyka spracovania, tak asi iba tolko, co spominali uz aj vyssie, a to, ze je tam prilis mnoho postav a trosku som sa pri citani stracala. Kazdopadne, tiez si to viem predstavit ako obsirnejsie dielo a celkom by ma zaujimali aj tie predchadzajuce casti :)
05.11.2022
Arcey
S tými postavami je to ošemetné, ktorá z nich by v poviedke nemusela byť? Ja som teraz upravoval a škrtol som mená šerifa a predáka z ranča. Aj tak mi tam ostalo 7 postáv, ale už neviem, ktorú by som škrtol, prípadne, ktoré by som zlúčil, aby to ešte dávalo zmysel.
06.11.2022
S tými postavami je to ošemetné, ktorá z nich by v poviedke nemusela byť? Ja som teraz upravoval a škrtol som mená šerifa a predáka z ranča. Aj tak mi tam ostalo 7 postáv, ale už neviem, ktorú by som škrtol, prípadne, ktoré by som zlúčil, aby to ešte dávalo zmysel.
06.11.2022
Hieronymus
Toto sa mi fakt páčilo, má to svoju atmosféru, nápad so psom zákona je trocha haluz, ale ok, určite stráviteľné. Tých postáv je tam fakt veľa, priveľa na to, aby si ich človek držal v hlave na tak malom priestore. Skús to všetko nahádzať do niečoho väčšieho, ak ich naozaj potrebuješ toľko do poviedky, tak im daj šancu sa viac ukázať v napríklad hore uvedenej novele, alebo z toho daj rovno román.
Inak super.
15.11.2022
Toto sa mi fakt páčilo, má to svoju atmosféru, nápad so psom zákona je trocha haluz, ale ok, určite stráviteľné. Tých postáv je tam fakt veľa, priveľa na to, aby si ich človek držal v hlave na tak malom priestore. Skús to všetko nahádzať do niečoho väčšieho, ak ich naozaj potrebuješ toľko do poviedky, tak im daj šancu sa viac ukázať v napríklad hore uvedenej novele, alebo z toho daj rovno román.
Inak super.
15.11.2022