Opatrne rozhŕňal dlaňou ešte horúci popol. Keď mal vytvorený kruh, vybral z koženého vrecúška zaveseného na krku päť malých, vyhladených a ligotajúcich sa zázračných kamienkov. Zovrel ich do päste a obradne obtancoval kruh, pričom podupával bosými nohami po suchej zemi. Zamumlal nejaké zaklínadlá a hodil kamienky do popola. Keď sa zvírený popol usadil, Jaka-Jaro si čupol vedľa kruhu a pohupujúc rytmicky bokmi sa sústredene pozeral pred seba. Kúzla začali pomaly pôsobiť, pocítil v sebe silu spojenia. Bol v buši sám už vyše dvoch týždňov a hľadal v starodávnej mágii silu prírody a predkov. Zrak sa mu zakalil, privrel oči a načúval vnútornému hlasu, ktorý ním prechádzal ako žeravé ihly. Zo strácajúceho sa rytmického dupania začul, akoby z obrovskej diaľky znieť hlas, "Jasné svetlo sa dotklo zeme, tam priamo za skalami, nebude z neho oheň, ani dážď." Hlas stíchol, Jaka-Jaro vybral kamienky z popola, očistil ich a vložil späť do vrecúška. Obzrel sa okolo a odtrhol niekoľko zelených listov. Rozdrvil ich v ruke a zmiešal s popolom. Potom si tou zmesou prstom natrel dve linky na čelo a dve na každé líce. Ďalšie si urobil od krku až po prirodzenie. Zodvihol zo zeme oštep a rýchlou, hojdavou chôdzou zmizol v riedkom poraste smerom ku skalám, o ktorých hovoril hlas.

Tesne pri skalách stálo niečo ako helikoptéra bez vrtule. Pred ňou, od zlosti celý červený v tvári, zúrivo vykrikoval Edmund Peter Ryder. Svetoznámy miliardár, pred ktorým sa triasli aj iní ľudia, nielen Bill Regg, sprievodca najdrahšej a najoriginálnejšej cestovnej kancelárie na svete.

"Ty idiot, povedz čo sa stalo? Kde vlastne sme? A akej dobe?"

"Neviem pane, naozaj vám neviem odpovedať na vaše otázky," trasľavým hlasom odpovedal Bill, chudý, malý tridsiatnik, s odstávajúcimi ušami trčiacimi spod strapatej hrivy blond vlasov. Okuliare s hrubými sklami si pridŕžal rukou, aby mu od tiku, ktorý mu mykal hlavou, nespadli.

"Tak kto mi odpovie? Ty si už na ulici, a celú tú skurvenú kanceláriu, kvôli ktorej sme tu zničím, zadupem vás všetkých do zeme. Zmizni mi z očí a choď to opraviť, za chvíľu bude tma."

Niekoľko krokov opodiaľ na zemi sedela Ryderova o tridsať rokov mladšia, super atraktívna, v poradí piata manželka Sharon, s priateľkou Katy a jej manželom Bertom Carsonom. Vstala a pristúpila k manželovi.

"Miláčik," nežne zašveholila a obtrela sa slabo uväznenými silikónovými proporciami o jeho chrbát. "Nerozčuľuj sa, vieš, že ti to lekár zakázal, zvýši sa ti tlak. Snáď ma nechceš rok po svadbe urobiť vdovou?" Aj keď by to bolo super ty chren starý, bodaj by si ťa čert vzal hneď teraz, ale pochybujem, že v tejto pustine nejakí sú. A pokračovala zaliečavým hlasom, "Nič strašného sa nestalo. Možná zažijeme nejaké skutočné dobrodružstvo, nie len to čo nám naaranžujú. Cítim, že to bude vzrušujúce." Zapriadla ako mačka a siahla mu rukou do rozkroku.

Ryder bol od Sharon o pol hlavy menší a aj keď sa o neho starala armáda špecialistov vyzeral dosť schátralo. Surovo jej odstrčil ruku.

"Čuš ty krava neukojená, aj tak si ty všetkému na vine. Ty si si vymyslela túto šialenú dovolenku. Ty si chcela stráviť romantické chvíle v luxusnom zariadení podľa posledných výmyslov degenerovanej civilizácie, umiestnenom kdesi na tichomorskom ostrove stáročia pred tým, ako boli objavené."

Sharon prebehol očami studený blesk nenávisti, ale ovládla sa. Vedela, že jej chvíľa ešte nenastala, ale raz to bude. Raz sa aj tak vystrieš a necháš mi všetky tvoje prachy a ja si budem užívať, ty starý namyslený chmuľo. "EP prestaň skôr, ako budeš niečo ľutovať. Túto dovolenku si mi sľúbil, prisahal si, že na ňu pôjdeme na prvé výročie svadby, keď si kľačal predo mnou na kolenách a žiadal si ma o ruku."

Ryder nestihol odpovedať. Pozrel prekvapene Sharon poza chrbát a zodvihol ruku. Len vydýchol, "Tam." Všetci sa otočili. Niekoľko metrov od nich, medzi sklami stál Jaka-Jaro. Mierne spotená čierna koža sa mu leskla v červenajúcich lúčoch slnka. Šedo zelené pásy ťahajúce sa po svalnatom tele sa pohybovali spolu s tým, ako dýchal a vytvárali dojem po ňom sa vinúcich hadov. Ako prízrak z neznámeho sveta. Stál úplne nahý s oštepom v ruke a pozeral na nich.

"To je pračlovek, my sme v minulosti," zdesene zašeptala Kate rýchle sa prežehnala.

Sharon zvedavo prechádzala očami po čiernej, pomaľovanej postave od hlavy smerom dole. Tam v strede sa zastavila a zmohla sa len na, "Ouuú."

Jaka-Jaro otvoril ústa, ale len vyceril biele zuby do oslnivého úsmevu. Pristúpil niekoľko krokov bližšie, zapichol oštep do zeme, prekrížil si ruky na prsiach a mierne sa uklonil. Potom ukázal prstom na svoju hruď a chrapľavým, ale zrozumiteľným hlasom prehovoril "Jaka-Jaro."

Stále v šoku z pohľadu na čierne nahé telo so svalmi Apolóna, stáli zarazene a nevedeli čo robiť. Prvá sa prebrala Sharon a konečne odtrhla oči z jeho rozkroku. Opatrne pristúpila k nemu, ukázala prstom na jeho hruď, aj keď zrak jej opäť zablúdil dole, a zopakovala, "Jaka-Jaro," potom ukázala na seba a pokračovala, "Sharon." Jaka-Jaro sa usmial a kývol hlavou. Sharon ukázala na ostatných, "Kate, EP, Bert a Bill." Jaka-Jaro opäť vyceril zuby, ukázal na seba, "Jaka-Jaro", potom postupne na ostatných, "Saron, Kesy, Ejp, Bet, Bil." Otočil sa spýtavým pohľadom na Sharon. Tá nadšene zatlieskala, "Výborne Jaka-Jaro." Ten sa zasmial, obtancoval dvakrát oštep a zopakoval to ešte raz.

"Bill, dones niečo, nech si môžeme pripiť s našim novým známym, aby vedel, že sme civilizovaný ľudia," poznamenala Sharon, ktorej zrak sa neustále vracal na čiernu postavu a hlavne jeho prirodzenie. Bill sa objavil s fľašou Jack Daniel´sa a nalial všetkým do pohárov. Jeden podal "návšteve". Jaka-Jaro zobral pohár a pozeral na ostatných, čo s tým má spraviť. Potom, keď videl. Čo robia ostatní, ho ovoňal a vypil na jeden dúšok. Spokojne mľaskol.

"Preboha", zdesene povedal EP "čo to pili v praveku, keď ho tá whisky ani trochu nezatriasla?"

Miesto odpovedi, natiahol Jaka-Jaro ruku s pohárom k Billovi, usmial sa, vyceril zuby a povedal, "Jaka-Jaro oug."

Bill mu znovu nalial, Jaka-Jaro whisky doslova hodil do seba a opäť si hlasne mľaskol.

"No, predstavovanie skončilo," poznamenal urazene E.P., "dajte mu niečo na oblečenie, kto sa pozerať na ten jeho..."

"Komplex menejcennosti," zachichotala sa Sharon Kate do ucha.

Jaka-Jaro si nechal naliať od Billa ďalší pohár whisky a spokojne sa vzdialil niekoľko metrov, sadol si na kameň a pozeral pred seba. E.P. hučal do Billa, aby to konečne opravil a mohli z tejto debilnej, primitívnej minulosti zmiznúť.

"Pane, neviem prísť na chybu, nemáme elektrinu a dnu je už tma, až ráno sa môžem na to pozrieť. Budeme tu musieť prespať. A určite nás už hľadajú, keďže sme nedorazili včas do hotela."

"Ty blbec," zhučal E.P., "kde nás hľadajú, v ktorej dobe? To si myslíš, že budú pátrať tisíce rokov dozadu, po celej zemi?"

"Pane, kvôli vám určite."

Sharon s Kate sedeli bokom a potichu sa rozprávali. "Kate, videla si to telo? Neskutočné, úžasné, a to sme si mysleli že tí chudáci v praveku boli podvyživení. Oni snáď majú niekde v jaskyni posilňovňu. A videla si aj to? Bože môj, ja som také niečo ešte v živote nevidela. A videla som ich skutočne dosť. Viem si živo predstaviť, aký bude, keď sa mu postaví. Neskutočné, sen každej ženy."

"Nemám také skúsenosti, ako ty, ale súhlasím s tebou."

Slnko v buši zapadá veľmi rýchlo. Stratenci v minulosti sa ukryli v svojom stroji času, ktorý sa leskol červených lúčoch zapadajúceho slnke ako obrie, deformované vajce. Jaka-Jaro sa oprel o skaly a pozeral ľahostajne na mesiac. Vtom sa pri ňom objavila Sharon. Navoňaná, s blúzkou hlboko rozopnutou a fľašou whisky v ruke. Sadla si vedľa neho a podala mu fľašu. Chcel sa napiť, ale bola zavretá. Zobral ju za hrdlo, rozpačito pokrčil ramenami a potom podal ju späť. Sharon sa rozosmiala, "Prepáč, zabudla som, že ty ešte nemôžeš nič vedieť o šroubovacom uzávere." Podala mu otvorenú fľašu.

"Jaka-Jaro hisky, Saron hisky?" povedal a vyceril zuby do úsmevu.

Sharon len mlčky prikývla a naznačila mu, aby sa napil. Potom sa napila ona. Keď si brala fľašu od neho, len tak, ako náhodou mu zašla rukou medzi nohy. Jaka-Jaro sa tváril, ako by sa nič nedialo. Nepohol sa a ona ruku neodtiahla, len po chvíli, keď sa to tam začalo hýbať a rásť, spravila, "Ouuú."

Jaka-Jaro si zobral späť fľašu a zľahka roztiahol nohy. Sharon fascinovaná začala pohybovať rukou a rozprávať, "Vieš Jaka-Jaro, viem, že mi nerozumieš, ale aj tak mi bude lepšie, keď ti to poviem. Vieš, ja nie som taká, ako by si si mohol myslieť, ale ty si najúžasnejší muž, akého som v živote stretla. A toto, no vieš čo myslím, neverila by som , že to môže existovať." Sharon len tak potichu zavyla, "Ouuú."

Jaka-Jaro sa stále tváril, ako by sa mu medzi nohami nič nedialo. Zobral si od nej fľašu a povedal, "Saron, Jaka-Jaro hisky oug."

S úsmevom sa napila a pokračovala rukou aj vo svojom monológu, "Ty si najúžasnejší už len preto, lebo mi nepovieš, aby som čušala, že som hus. Ty počúvaš a počúvaš. Ktovie, keby si rozumel, čo by si povedal." Sharon zastenala. Rukou pokračovala a tvárila sa pritom ako panna Orleánska. "Neviem, ako to robíte vy s vašimi ženami, ale prežili ste, tak asi dobre. Vieš, ouuú, ja som sa pred rokom vydala za toho starigáňa, samozrejme pre peniaze, ale to som netušila, že si nič neužijem. V dome ochranka, na jachte posádka a vyberá asi len samých eunuchov. Ja som na tom nebola zvyknutá. Ouuúúú."

Jaka-Jaro konečne zareagoval., napil sa a pokojným hlasom sa opýtal.

"Saron, Jaka-Jaro, grŕ-grn?"

"Neviem, čo to znamená grŕ-grn, ale ak je to čo si myslím, tak áno," túžobne zavzdychala a začala zo seba strhávať šaty.

Prešla dosť dlhá chvíľa. Bolo počuť len "Ouuúúú, ouuúúú. Sharon spokojne oddychovala. Jaka-Jaro sa opýtal. "Saron, Jaka-Jaro, grŕ-grn oug?" A potom sa pýtal znovu a ešte raz.

Slnko stálo už dosť vysoko. Bill sa beznádejne pokúšal opraviť stroj času. E.P. zúrivo pobehoval okolo a Sharon sa potichu zverovala Kate so svojim neuveriteľným nočným zážitkom. Jaka-Jaro potichu vstúpil a postavil sa Billovi za chrbát. Naraz natiahol ruku a chcel sa dotknúť otvoreného ovládacieho panelu. Bill zdesene vyskočil a vykríkol.

"Jaka-Jaro nie, nedotýkaj sa toho, to nie je oštep. Niečo poserieš a E.P. ma zabije, keď sa odtiaľto rýchle nedostaneme."

Jaka-Jaro mu položil prst na ústa a čistou oxfordskou angličtinou povedal. "Len pokoj, viem kde je chyba, hneď to opravím."

Billovi ovisla sánka, oči mu skoro vyskočili cez okuliare a začal koktať. "Čo, čo to znamená? Kto si? Kde sme? Kedy sme?"

"Som Dr. Conner Wrighly a pochádzam odtiaľto. Sme v Austrálii, v našej dobe, žiadnom praveku. Som špecialista na elektronické vybavenie a tento stroj som pomáhal konštruovať. Nie je v tom žiadny problém."

"Ale prečo tu beháš nahý?" Bill Regg len tak vydýchol.

"Raz za rok sa vraciam do svojho rodiska, vraciam sa ku koreňom, k našim tradíciám a prastarej mágii, aby som sa nestratil v tom bláznivom svete. Vždy tu strávim jeden mesiac životom ako moji predkovia a z toho čo načerpám, žijem ďalší rok."

"Ty si rozumel všetkému, o čom sa tu rozprávalo?"

"Samozrejme."

"Predpokladám, že si sa dobre bavil."

"Lepšie, ako by som bol očakával." Jaka-Jaro niekoľkými pohybmi opravil chybu a vyceril na Billa zuby.

"Nikomu to neprezraď, opravil si to ty a tým si snáď zachrániš miesto a budúcnosť. EP ti bude nakoniec vďačný, že si ho zachránil, aj so ženou pred pravekými divochmi. Ktovie čo by sa mohlo stať."

Turisti v čase spokojne nasadali do svojho stroja. Bill sa tváril spokojne a aj E.P. sa k nemu správal slušne, možno až vďačne. Na rozlúčku blahosklonne potľapkal Jako-Jara po pleci a dal mu fľašu whisky. Ten sa usmial a opäť vyceril biele zuby.

"Jaka-Jaro, hisky oug."

Sharon sa lúčila posledná. Nenápadne sa mu obtrela o pohlavie a zašepkala nežne do ucha, "Bol si úžasný miláčik."

"Jaka-Jaro sa usmial, prešiel jej rukou po zadku a nežne jej zašeptal do uška, "You too, darling."