N`Drallk hľadel do mŕtvych očí posledného strážcu a pomaly vytiahol nôž z jeho hrdla. Pokropila ho čerstvá krv. Vojak sa zosunul na zem. Chlapec si ho viac nevšímal, otvoril bezpečnostný panel a naťukal sedemmiestny kód. Nikdy nechápal, prečo ich nepriatelia počítali v sedmičkovej sústave, ale bolo mu to úplne jedno.

Chvíľu pozoroval zadané čísla. Zatvoril oči a krátko sa pomodlil k Stvoriteľovi. Ak zadal nesprávnu kombináciu, všetka námaha vyjde nazmar. Nadýchol sa a stlačil červené tlačidlo.

Oceľové dvere nehlučne zmizli.

N`Drallk si vydýchol. Ostražito vrhol pohľad za seba, ale okrem desiatok mŕtvol v bielych kombinézach nikoho iného nevidel. Utrel si zakrvavený nôž do nohavíc z palmových listov a opatrne vstúpil do miestnosti pred sebou.

Mala štvorcový tvar a všetky steny boli približne rovnako ďaleko od seba. Vláda tu záplava svetla. Chvíľu mu trvalo, kým si zvykol. Mal za sebou cestu po nekonečných tmavých chodbách s rôznymi navigačnými symbolmi a takmer v úplne tme.

Ocitol sa na správnom mieste, čo dokazoval aj trojuholníkový stojan uprostred miestnosti. Na podstavci z neznámeho zlatého materiálu ležal predmet podobný dračiemu vajcu. Nie, žeby chlapec dakedy videl draka, alebo ich vajcia, presne takto ich zobrazovala posvätná kniha čarodejov zo Stromu.

Myseľ mu zaplavil pocit radosti a šťastia.

Dokázal to.

Vedel, ale že sa nachádza iba v polovici cesty. Ako vyvolený z kmeňa mal misu, od ktorej záviseli životy všetkých jeho ľudí. Nemohol si dovoliť stáť na mieste a radovať sa predčasne. Určite už niekoho za ním nepriatelia poslali.

Dvomi skokmi priskočil k podstavcu, vzal vajce a vložil si ho torby prevesenej cez plece. O minútu neskôr už miestnosť a najbližšie chodby zívali prázdnotou. Chlapec zmizol.

Bol na ceste domov.

* * * * *

N`Drallk zoskočil z výťahu ešte pred tým ako úplne dosadol na oceľovú dlažbu. Dopadol do podrepu a okamžite sa prevalil do odpadového kanálu vedľa výťahovej šachty. Uhol sa v poslednej chvíli. Nad jeho hlavou na kovových stenách zaduneli guľky.

Rýchlo prebehol bludiskom ventilačných chodieb až sa dostal k zamrežovanému otvoru. Skrčil nohy a silno vykopol. Mreže vyleteli ako zátka zo šampanského. Bolo to ľahké, nakoľko stáli iba položené o otvor potom ako cez ne prenikol do nepriateľského komplexu.

Skočil dolu, po pár metroch dopadol do mäkkého porastu. Privítal ho vlhký vzduch domova. Posledného domova, ktorý ešte nepodľahol nepriateľom nech už prišli odkiaľkoľvek. Keď zdvihol hlavu, mal ho pred sebou.

Projekt Yggdrassil.

Domov posledného odporu. Domov, ktorý musí zachrániť za každú cenu. Domov, ktorý zo všetkých strán obklopovala mohutná kruhová stavba vysoká stovky metrov.

N`Drallk si buchol päsťou po hrudi a potom švihol rukou k stromu.

Vydržte! Už je na ceste.

* * * * *

Na vonkajšej hranici oceľového sídliska sa otvorili desiatky dverí a do povetria vyleteli Sliediči. Mali rôzne tvary, rôzne schopnosti. Ich úlohou bolo nájsť narušiteľa a eliminovať ho skôr ako sa mu podarí dostať sa na posledné miesto rebelov.

Ešte ani raz nezlyhali

* * * * *

N`Drallk vedel, čo ha čaká. Prvý oceľový stroj sa mu podarilo poraziť ešte skôr ako dorazil ku kmeňu domovského stromu. Musel uznať, že mal aj kusisko šťastia, ale keď hovorili, že je vyvolený, museli mať pravdu. Po sto rokoch bol prvým, ktorého kmeň videl ako záchrancu. Nemohla to byť náhoda.

Paľbu z elektronickej pušky trénoval celé roky len a len na túto príležitosť. Zostrelil nepriateľa a pohltila ho džungľa porastu na úpätí domova.

* * * * *

Chlapec šplhal už niekoľko minút bez toho, aby ho nejaký stroj našiel. Patril k jedným z najšikovnejších šplhačov v celom kmeni, dokázal sa po mohutnom strome pohybovať rýchlo ako blesk a medzi svojimi nemal žiadnu konkurenciu.

Aj to prispelo, že vybrali práve jeho.

Chytil sa za pravé stehno, krvácal. Pred pár minútami musel čeliť siedmym objektom naraz, ale vďaka šikovnosti sa mu podarilo poraziť ich do jedného. Nebol ale dostatočne pohotový, uštedrili mu pár zranení.

Musel sa zastaviť a svoje zranenia si rýchlo ošetriť. Stroje totiž boli tak naprogramované, aby dokázali stopovať aj podľa kvapiek krvi. Roztrhol si šatku z torby na pár kúskov a obviazal si stehno a ľavé predlaktie.

Potom pokračoval vyššie.

* * * * *

Posledný stroj ho dostihol až tesne pred cieľom. Už videl obrysy oltáru, keď ho zasiahla prudká bolesť do chrbta. Artefakt mu vypadol z torby a chlapec sa v bolestiach zrútil dolu. Na jeho veľké šťastie sa zachytil na jednom z konárov stromu.

Napriek bolestiam sa zdvihol a snažil sa dostať naspäť hore. Musel to dokázať. Bol tak blízko. Všetci na neho spoliehali.

V bolestiach postupoval ďalej. Stroj sa práve nakláňal nad dračím vajcom, keď N`Drallk vyliezol z húštiny a skočil na neho. Boj trval krátko.

Chlapec zvíťazil, ale už nič viac necítil.

* * * * *

Celý kmeň sa zhromaždil okolo mŕtvoly vyvoleného a vzdal mu úctu. Vďaka nemu mohli dračie vajce vložiť do centrály Projektu a všetkých nepriateľov okolo nich poraziť a zničiť. Nad horizontom už nebola vidieť žiadna oceľová stavba. Slnko po mnohých rokoch vyšlo nad vrchmi v diaľke a osvietilo posledný živý strom na Zemi.

Posledný, ktorý prežil útok mimozemšťanov.

Projekt Yggdrassil.