-VENOVANÉ FIRME FIREBIRD A PROGRAMÁTORSKEJ SKUPINE TORUS-

Vyhnúť sa boju bolo nemožné. Ťažké zväzkové lasery thargoidského krížniku dorážali na slabnúce štíty lode typu Fer De Lance. Jej veliteľ sa márne snažil rýchlym manévrovaním vyhnúť laserovým lúčom. Dobre si uvedomoval, že streľba raketami na thargoid vybavený modulom ECM je hlúposť a preto keď mu slabá detonácia oznámila skazu pristávacieho počítača zasiahnutého výbojom energie, nahmatal poistku energetickej bomby, odklopil ju a silne tresol po spínači.

Jasná žiara ho na chvíľu oslepila a loď sa mierne zatriasla v energetickej vlne. Potom nasledovalo prekvapenie - tá prekliata loď stála neporušená na mieste a jej hlavne mierili na poloroztavenú Fer De Lance. Zdesený komandér spravil posledné, čo mohol pre záchranu lode urobiť - aktivizoval hyprerskokové systémy.

"Pripravte sa na prechod do medzipriestoru" - hlásil žiarivý nápis na obrazovke a pod ním sa postupne odpočítavali čísla. 9... 8... 7... 6... V tom thargoidský krížnik opäť zahájil paľbu...

"To nemyslíte vážne?! 94 Creditov za tonu?! Čo kradnem? Bodaj by ste do roku skrachovali! To si nechajte, radšej poletím z balastom, ako vysoliť toľké kredity!" Peter Jameson bol nadmieru vytočený. Trepal sa cez štvrť galaxie, aby tu nakúpil lacný tovar, takmer ho to stálo život, keď ho v susednom systéme prepadla letka pirátov a nakoniec... škoda rečí. Zavrel sa radšej v svojej Cobre Mk III a začal ju pripravovať na štart.

Peter nebol nijaký nováčik. Mal už nalietaných pekných pár rokov a jeho loď patrila medzi tie najlepšie. Svoju Cobru kúpil asi pred troma rokmi a nevedel si ju vynachváliť. Do jej vybavenia investoval celý majetok, ale podľa všetkého sa mu to vyplatilo - dôkazom toho bol aj fakt, že ešte stále žil.

Nepatril medzi ľudí, ktorí by sa vyhýbali boju. Dokazovali to aj početné odreniny a výmoly v trupe jeho lode. Nie že by sa živil ako lovec koristi, ale život vo Federácii ôsmich galaxií nebol prechádzkou ružovým sadom. Našťastie Peter už toho preskákal dosť a odznak členov vesmírnej Elity tiež nedostal len tak.

Otočil loď chrbtom k tunajšej Coriolisovej stanici, ktorú ako si sám pre seba zafrflal už nikdy v živote nechce vidieť a aktivizoval hyperskokový systém.

Vykrtkoval sa (ako Peter posmešne nazýval výstup z medzipriestoru) v akomsi zabudnutom systéme s nevysloviteľným názvom

Hakchrkvrx a oči mu priam vyskočili z jamiek. Že ich stretne práve tu nečakal ani v najhoršom sne...

Bol to nešťastný zásah - trysky hyperpohonovej jednotky zatavil tak dokonale, že všetky bezpečnostné poistky sa povyrážali a prechod do medzipriestoru sa stal holou nemožnosťou. Komandéra zalial studený pot. Ostávalo mu jediné riešenie - záchranný čln!

Fer De Lance sa otriasala údermi laserových lúčov. Prebehol ústrednou chodbou a prielezom sa spustil do podpalubia. Poplašné svetlá blikali ako šialené a zvestovali mu blížiaci sa zánik lode.

Vtom sa loď prudko zatriasla, niečo strašne zapraskalo a doslova pred nosom sa mu zavrela ochranná prepážka. Komandér sa vrhol k jej presklenému priezoru aby zistil, čo sa vlastne stalo a zdesením cúvol. Zadná časť lode so záchranným člnom prestala existovať. Teraz ho už mohol zachrániť jedine zázrak...

Thargoidia boli oddávna najväčšími nepriateľmi ľudí. Tato hmyzia forma života nepoznala kompromisy a žila len pre to, aby si podmaňovala ostatné civilizácie. Bitevným lodiam Federácie sa podarilo zatlačiť väčšinu thargoidských krížnikov do medzigalaktického priestoru, napriek tomu sa však stávalo, že niektorý z nich zavítal aj do priestoru federácie. Stávalo sa to však zriedkavo a tak nečudo, že

Petra Jamesona tak prekvapilo stretnutie zoči-voči s thargoidom. Krížnik sa vznášal iba zopár kilometrov od neho a usilovne likvidoval federálnu loď typu Fer De Lance...

Krížnik bol zrejme príliš zaneprázdnený svojou obeťou a nejako musel prehliadnuť Jamesonovu Cobru Mk III. Ten sa samozrejme okamžite chytil šance, zaujal výhodnú palebnú pozíciu a začal thargoid obšťastňovať dávkami energie svojho laseru.

Chvíľu trvalo, kým si posádka thargoidu uvedomila, čo sa vlastne deje a preniesla paľbu zo smrteľne zranenej Fer De Lance na Cobru.

Dva energetické zväzky Jamesonovho laseru však už stihli vykonať kus dobrej práce a štíty thargoidu boli zoslabené.

Cobra sa tiež otriasala v energetickom daždi a Peter bol veľmi rád, že jeho posledná investícia smerovala do posilnenia energobánk jeho Cobry.

Na povrchu Thargoidu sa začali objavovať drobné záblesky. Jeho silové štíty museli mlieť z posledného... Peter skontroloval stav svojich energobánk a mierne sa znepokojil. Vedel, že ak by mu padli štítu, životnosť jeho lode voči thargoidským zbraniam by merali iba sekundy.

Avšak vážnejšie poškodiť trup takej veľkej lode, akou je thargoid nie je sranda a situácia začínala vyzerať povážlivo.

Peter nemal moc rád školu, ale čo-to sa na neho počas štúdia v pilotnej akadémii na Lave nalepilo a zrejme práve preto mu akosi z podvedomia vystúpilo rozloženie vnútorných systémov thargoidu. Ešte chvíľu zaváhal, ale výpadok ďalšej energobanky ho prinútil konať okamžite. Stočil Cobru do obrátky, podletel thargoid, zamieril hlavne laseru na jeho spodnú časť a stlačil spúšť. Spodná časť thargoidu sa začala deformovať pod náporom energie, ale vydržala. Peter stavil všetko na jednu kartu. Zhodil štíty a všetku energiu presmeroval do predného laseru. Zamieril a zaťal päste... ak to teraz... Niekoľko energetických výbojov zasiahlo spodok thargoidu, prerazilo ho a ďalší vnikol do nádrže s quiriom a vyvolal v nej termonukleárne reakcie. Thargoid sa roztrhol ako obrovská bomba a jeho trosky sa rozleteli do priestoru, vyrábajúc ďalšie výmoly na povrchu Cobry Mk III...

"Čo sa stalo? Žijem? Ako je to možné?" - takéto a podobné otázky vírili hlavou komandérovi, keď sa zdvihol z dlážky Fer De Lance a začal krivkať na veliteľský mostík. Teda vlastne na to, čo bolo kedysi veliteľským mostíkom. Pozrel cez priezor a nemohol veriť vlastným očiam. Thargoid zmizol a jeho loď obletovala osamelá Cobra Mk III.

Komandér sa rozhliadol dookola. Teda žije - zatiaľ. No ako začal testovať jednotlivé systémy lode pochopil, že na tomto svet už asi dlho nepobudne - motory zničené, čln zničený, zásobníky vzduchu poškodené, riadiace centrum nefunkčné, podporné systémy sa nehlásili...

Vtom sa z reproduktoru komunikačnej konzoly ozvalo šumenie. "Aspoň voľačo tu funguje" - pomyslel si komandér a stlačil akceptáciu príjmu.

"Cobra Mk III volá Fer De Lance. Počujete ma? Tu veliteľ Jameson. Volám Fer De Lance! Sakra, ak je tam ešte niekto živý, tak nech sa ozve!"

Komandér chytil mikrofón a zapol ho.

Prečo sa len nechce predstaviť? - vŕtalo Petrovi hlavou po chvíľke rozhovoru. "A čo záchranný čln?" - povedal do mikrofónu.

"Bol zničený v prestrelke."

"A pohonná jednotka? Aspoň núdzový zdroj..."

"Prosím vás, pochopte, že všetko čo na palube funguje je tento intercom, gravitačný generátor a likvidátor odpadkov."

"Môžem zavolať pomoc z Coriolisovej stanice..."

"...hej, a kým príde, budem bez kyslíku. Nie, to je zbytočné."

"Ako vám mám teda pomôcť, sakra?" - Peter už fakt ničomu nechápal. Akoby tomu chlapovi vôbec nezáležalo na živote...

"Hm... asi nijako. Táto škrupina sa o chvíľu odoberie na večný odpočinok a mňa si pribalí zo sebou - nie, nesnažte sa ma presvedčiť o opaku, sám najlepšie viem, ako na tom som. Ale... Kto vlastne ste, Jameson? Lovec koristi?"

"Ach nie," - Peter sa musel usmiať - "bojujem len keď je to nevyhnutné... Inak som obchodníkom."

"Hmm... tak asi nič... aké máte zaradenie?"

Peter na chvíľu zaváhal, ale... tu sa už ničím tajiť nemusí.

"No... od minulého roka... Elite. Kód databanky GalCopu 771229, pre overenie." - odrapotal do mikrofónu. Komandéra na druhej strane intercomu to zrejme prekvapilo, lebo sa na chvíľu odmlčal. Možno však len uvažoval...

"Okej" - ozval sa po chvíli, "verím vám. Nič iné mi ostatne neostáva. Prezradím vám, prečo ma napadol ten krížnik..."

Peter sa musel usmiať - ak thargoidská loď stretne hocijaký čln federácie, bol by zázrak, keby ho nenapadla! To isté povedal aj do mikrofónu. O to viac ho prekvapila odpoveď: "Ale veď to ani neboli Thargoidia!"

Peter si myslel, že buďto scvokol on, alebo neznámy na druhej strane. Kto iný môže byť v thargoide ak nie Thargoidia? "Nerozumiem... akože nie Thargoidia?"

"No, je to trochu zložitejšie... Ale veď viete, že thargoidské krížniky sú držané flotilou v medzigalaktickom priestore!"

"Tak ako mi to vysvetlíte, veď...."

"...počkať! Samozrejme, nemohli ste to vedieť. Na verejnosti sa to nehovorí. Nie, nebolil to Thargoidia. Toto bola loď GalCopu. Vojenská loď - stupeň utajenia A1. Inak povedané, prísne utajovaný krížnik tajnej služby Federácie..."

- Petrovi sa zahmlilo pred očami - ľudia v thargoidskom krížniku?! Čo sa mu to ten človek snaží nahovoriť? Prečo by potom útočili na federálnu loď? Jedine že by...

"Chcete povedať, že teda na vás útočili, lebo..."

"...lebo som toho vedel asi trochu viac, ako by sa patrilo. Stal som sa nevyhovujúcim. Mala to byť čistá práca - ale akosi sa nerátalo s vašou prítomnosťou." - poznamenal neznámy sarkasticky.

Peter tomu stále nemohol uveriť. Ako by sa niečo také... Zrazu ho napadla strašná myšlienka. Vrhol sa ku konzole palubného počítača a začal do nej ako šialený klepať nejaké požiadavky. O chvíľu sa mu na termináli objavil údaj, ktorý zavážil viac ako všetky argumenty:

meno: Peter Jameson

zaradenie: Elite

legálny status: Utečenec

Takže bol utečencom. Za thargoidský krížnik sa dávajú bohaté odmeny. Pri takomto legálnom statuse sa začala jeho životnosť merať na hodiny. Vo vesmíre už nebolo jedinej lode, ktorá by na neho nezaútočila...

Peter zanadával, tresol od zlosti do konzoly až sa z nej zaiskrilo a nazlostene zavrčal do mikrofónu: "No fajn... ako vidím, máte pravdu. A teraz mi pekne vyklopte pravdu, keď už som sa kvôli vám dostal do tejto kaše!"

Komandéra na druhej strane to zrejme prekvapilo. "No.. je to dosť zvláštna informácia a neviem..."

"Čo neviete?! Človek sa snaží pomôcť druhému a označkujú ho za Utečenca! Takže by som rád vedel, čomu môžem ďakovať za to, že som v tom až po uši...."

"Dobre... kľud... v poriadku... vy ste to chceli. Skrátka, s týmom svojich priateľov sme zistili, že ľudstvo nepochádza z Lave ale z úplne inej planéty... Čo je s vami, človeče?!"

Zdesený výkrik neznámeho komandéra bol vlastne celkom vhodnou reakciou na neľudské zachrčanie z Petrových úst. Keby ho pred pár minútami nebol vyšokoval správou, ktorú si ihneď mohol potvrdiť, označil by ho za klamára. Takto to bol druhý úder v priebehu necelej hodiny... Čo ho ešte dnes čaká? Ľudstvo že nie je z Lave? A čo všetky evolučné teórie? Azda tento človek chce prekonať stovky rokov výskumu najväčších vedcov v histórii Lave?

"Mám taký dojem, že mi budete musieť niečo vysvetliť..." - zachrčal Peter do mikrofónu.

"Napätie sa pomaly stupňovalo. A po tom, čo prvá medzihviezdna výprava opustila Zem, vypukol vojnový konflikt.

Všetko sa to začalo na Faethone - jeho kolonizátori sa chceli osamostatniť spod nadvlády zeme a vyhlásil nezávislosť. Zem ich podmienky odmietla akceptovať. No prerátala sa - na Faethone žili príslušníci istej teroristickej skupiny, ktorí neváhali vyslať smrtiace nukleárne hlavice v ústrety rodnej planéty. Po ich explózii sa časť Zeme zmenila na tečúcu lávu a jej obyvateľom neostala nijaká šanca na prežitie. Automatické stanice Phobos a Deimos, postavené na obežnej dráhe Marsu, podnikli odvetný úder a vrhli svoj smrtiaci náklad na Faethon. Z prvej ľuďmi osídlenej planéty - Mars mal nevhodnú atmosféru - ostal iba dlhý pás asteroidov medzi Marsom a Jupiterom.

V čase keď bol život na Zemi vyhladený a Faethon explodoval, loď Pallas prvej medzihviezdnej výpravy preťala obežnú dráhu Neptúna.

Posádka lode, ktorá po mnoho generácií mala letieť k druhej najbližšej hviezde, sledovala dianie na Zemi so vzrastajúcim nepokojom. Keď bolo po všetkom bolo jasné, že toto je cesta bez návratu. Na palube našťastie panoval pokoj a po mnohých storočiach potomkovia pôvodnej výpravy dorazili k sústave Alfa Centaurus. Nezhodli sa však s tamojšími obyvateľmi a tak si iba doplnili zásoby a piloti zamierili provu Pallady k ďalšej hviezde.

Nepredstaviteľne dlho loď blúdila vesmírom od hviezdy k hviezde a na Zemi prešili milióny rokov, kým prapravnuci pôvodných obyvateľov zazreli v priezoroch svojej gigantickej lode obývateľnú planétu a dali jej meno - Lave. Bohužiaľ, pristávací manéver zlyhal a Pallas sa rozbila vo vrcholoch Lavy. Posádka túto katastrofu šťastne prežila, no ich potomkovia zabudli na Zem i na Pallas a vrátili sa do dôb jaskynných ľudí. A prešli ďalšie tisícky rokov, kým znovuobjavili kozmický pohon a začali osídľovať galaxiu..."

Petrovi trvalo hodnú chvíľu, kým strávil všetky tieto nové informácie. Jeho mozog pracoval na plný výkon - ale stále akosi nechápal...

Prečo? Čo je to za nezmysel - Zem? A ako vôbec... Zvedavosť v ňom hlodala čoraz viac.

"Ja tomu skrátka nemôžem uveriť..." - vyhlásil napokon. "Je to všetko príliš fantastické, aby to mohla byť pravda. A keby aj - prečo práve VY by ste na to došli?"

"Hm... Toho som sa bál najviac. Ale keď to nie je pravda, ako vysvetlíte ten status Utečenca?" Tentokrát komandér zaťal do živého.

"Ale... veď..." - začal bláboliť Peter. Komadér ho však opäť prerušil: "Viete, vy sa živíte obchodom a bojom. Ja som skúmal históriu. Bol som archeológom..."

Peter si spomenul na nejaké vtipy o bláznoch, hrabúcich sa v zemi a tváriacich sa, že robia niečo nesmierne dôležité. Že archeológ...

Osobne to považoval za hlúposť. Ale komandér pokračoval: "Naša výprava mala preskúmať pozostatky pravekých osídlení na Veľkej piesočnej púšti Lavy. Dlho sa nám nedarilo a už sme to chceli zabaliť, keď sme zrazu narazili na nesmierne zaujímavé praveké artefakty.

Nerozumeli sme tomu, lebo žiadna výprava nikdy nič podobné nenašla. Dostali sme druhý dych a nakoniec bola naša práca korunovaná úspechom." Komandér sa odmlčal a Peter sa chytil za hlavu - sedieť v rozstrieľanej lodi, naháňaný všetkými silami GalCopu - to je úspech?!

"Keď sme odkrývali nánosy usadenín, narazili sme na niečo zvláštne. Nebola to skala, lebo to vydávalo plechový zvuk, ale nič podobné nikto z nás ešte nevidel. A bolo to obrovské. Až neskôr sme zistili, že sme našli vrak Pallady... Je to neuveriteľné, ale neznáma zliatina, z ktorej bola postavená, prežila nespočetné množstvo rokov prakticky bez ujmy. Čoskoro sme nadobudli presvedčenie, že táto loď nielenže nepochádza z Lave, ale ani zo žiadnej inej známej planéty. Po troch týždňoch ustavičnej práce sme sa doslova prekopali a presekali na veliteľský mostík. Tu nás čakalo najväčšie prekvapenie - niekoľko plne funkčných holografických kryštálov. Z nich sme pochopili pravdu o Lave a Zemi - bol to nepochybne objav tisícročia. Okamžite sme odoslali správu na archeologický inštitút Lave, no tá nikdy nedorazila k adresátom. Na spiatočnej ceste náš glider havaroval. Bola to náhoda? Vtedy som si myslel, že áno. Dvaja z piatich členov výpravy zahynuli. Nám, zvyšným trom, neostávalo nič iné, ako pokračovať peši. Na druhý deň ostali dvaja - priateľ zomrel v silných kŕčoch.

Zrejmá otrava... V noci sme sa striedali na stráži. Zo spánku ma prebrala pálčivá bolesť na hrudi. Na krku som nosil malý medailón, pamiatku po matke. Strela s laserovej pištole, ktorou sa ma chcel môj domnelý kolega zbaviť, sa odrazila od jeho lesklej strany a preťala mu hrdlo. Keď som ho prehľadal, pochopil som, že to tušili. Centrála GalCopu zaregistrovala neznámy objekt na satelitnej snímke a my sme to mali preskúmať. A ten, čo ležal mŕtvy vedľa mňa mal dávať pozor, ako to dopadne...

Jeho smrťou moje problémy neskončili. Skôr naopak. Na päty sa mi zavesili agenti GalCopu - už nikdy som neuvidel svoj domov. Ostala z neho iba kopa ohorených trámov... Spravili so mňa štvanú obeť, no na čiernom trhu som kúpil túto starú loď a rozhodol sa nájsť ZEM a ukázať ľudstvu pravdu. GalCop bol však rýchlejší - a ostatné už viete.!"

"Hm, ale ako ste chceli nájsť tú planétu? Pri tých dvoch stovkách miliónov sústav, registrovaných GalCopom..."

"V troskách Pallady bolo zopár máp... Postavenie hviezd sa za tie tisíce rokov síce zmenilo, ale mal som pár dobrých priateľov u astroarcheológov, ktorí mi pomohli... Poznáte sektor NHX/358?"

Peter si nechal zobraziť hviezdnu mapu a vyhľadal príslušný sektor.

"No, nebol som tam ešte, ale nie je to veľmi ďaleko..." - poznamenal.

"Je tam trojnásobná hviezdna sústava..."

"...Centaurus?" - prerušil ho Peter.

"Hej. Okolo hviezdy A obieha malá planéta - jej obyvatelia vyhynuli v bakteriologickej vojne. Toto bola prvá zastávka našich predkov. Ale všimnite si radšej Proximu - to je ten malý červený trpaslík."

"Vidím ju" - poznamenal Peter. "Ale je bez planét a..."

"Nie, nie tam! Pozrite 4.3 svetelného roka smerom k severu galaxie - je tam malá hviezdička označená ako Sol. Tuším nepreskúmaná..."

"Mám ju. Hviezda štvrtej veľkosti, planetárny systém nezistený." - odrecitoval Peter údaje z hviezdnej mapy.

Neznámy na druhej strane sa uchechtol - vraj "nezistený"! To isto! "Tretia planéta od Sol je Zem" - poznamenal sucho.

Peter pokýval hlavou: "Hm, mohol by som sa tam ísť pozrieť..."

"Je tu však jedno riziko. Je to zabudnutý svet, mimo obchodných trás... A tak je možné, že za tie roky, čo Pall..."

Cobra Mk III sa prudko otriasla v jasnom záblesku a Peter sa zvalil na podlahu. Núdzové kontrolky sa rozsvetľovali ako ohňostroj a hlásili rozsah poškodení rôznych častí lode. Peter si utrel krv, ktorá mu vyrazila z nosa a vrhol sa k pilotnému kreslu, kričiac rozkazy o aktivácii zbraňových systémov a vysunutí štítov. Bojová pohotovosť však bola zbytočná. Fer De Lance už neexistovala. Peter sa nikdy nedozvedel príčinu tejto skazy, no pravdepodobne sa v poškodenej lodi vznietili nádrže s Quiriom...

Maličká červená hviezda sústavy Alfa Centaurus - Proxima - sa stala svedkom nepríjemnej potýčky. Päť policajných lodí GalCopu triedy Viper útočilo na osamelú Cobru Mk III. Jej veliteľ sa úpenlivo bránil prevahe, no keď tretí Viper explodoval v oslnivej žiare, musel s ťažko poškodenou Cobrou utiecť do medzipriestoru...

Tranzit hyperpriestorom netrval dlho. Peter si zotrel z čela pot a ticho zanadával na adresu GalCopu. Do čerta, odkiaľ ten berie tie informácie... Peter naozaj nemohol očakávať pri Proxime také "milé" privítanie. Teraz sa však sústredil na riadenie a urovnal kurz k hviezde tunajšej deväťplanétovej sústavy - k Sol.

Manévrovanie s loďou mu robilo isté problémy - ľavá smerová tryska jeho Cobry išla iba na 46 percentný výkon - a pravá bola zničená úplne. Loď sa pomaly približovala k tretej planéte. Jej belasá farba Petrovi až nápadne pripomínala Lave...

Toto nečakal. Predstavoval si Zem ako mŕtvu čiernu planétu v troskách, zničenú nukleárnou explóziou a vôbec nie ako planétu s moriami a s atmosféru s bielymi škvrnami oblakov...

Peter začal navádzať Cobru na orbitálnu dráhu. Potlačil nepoddajnú riadiacu páku smerom nadol... Odrazu tichý šum motorov prehlušil rámus poplašnej sirény a Peter od prekvapenia skoro vyskočil z kresla. Núdzové svetlá sa rozblikali a osvetľovali vnútorné priestory

Cobry svojim mihotavým svetlom. Peter začal divoko trieskať do klávesnice, aby zistil, čo sa to vlastne stalo.

Príčinu odhalil takmer okamžite - bočná nádrž Quiria bola bez tlaku. Jej stena musela prasknúť pri prestrelke... Vlastne nie, to už by tu nebol. Zrejme až po nej, pri tom šialenom úteku do medzripriestoru. Každopádne, Quirium cez trhlinu v nádrži uniklo do priestoru.

Navigačné trysky boli bez paliva! Vtom sa loď prudko zatriasla a Peter sa zrútil na podlahu. Rýchlo sa vyškriabal k riadiacej páke a celou silou ju potiahol. Bolo to márne. Loď bola neovládateľná a už vnikla do atmosféry. Vibrácie prudko vzrástli a Petra odhodilo do pilotného kresla. Odtiaľ z hrôzou sledoval, ako vypadli energobanky a ako zlyháva atmosferický štít... Pohľad mu mimovoľne zablúdil na panorámu Zeme, zobrazenú na ústrednom monitore. Vtom to zazrel a všetko pochopil. Všetko, čo už nešťastný komandér z Fer De Lance nestihol povedať. Život je takmer nezničiteľný. Polovica planéty bola zničená, druhá ostala zamorená rádioaktívnym žiarením. A predsa život na nej nevyhynul, a aj keď jeho vyššie formy nepochybne museli vznikať znovu, po čase opäť nadobudol pôvodnú dokonalosť.

A jediný

A jediný pohľad na mesto, skutočné mesto, podobné tým na Lave Petrovi prezradil, že sa tu vyvinula aj koruna tvorstva - človek. Cobra Mk III sa však už nezadržateľne rútila k povrchu planéty...

30. júna roku 1908 o siedmej hodine a sedemnástich minútach za silného rachotu preťalo oblohu nad sibírskou tajgou veľké žiariace teleso a zmizlo v pralese. Nasledovala ohromná explózia, ktorej žiaru bolo vidieť až do vzdialenosti 800 kilometrov od miesta výbuchu.

Seizmografy na celom svete zaznamenali otrasy pôdy. O 19 rokov neskôr sa na miesto explózie dostala výskumná výprava pod vedením geológa L. A. Kulika. Všade naokolo ležali povyvrácané stromy, spálené požiarom. No keď sa dostali k epicentru výbuchu, čakalo ich prekvapenie - po očakávanom meteorickom kráteri nikde nebolo ani stopy. A tak sa tugzonská katastrofa zaradila medzi ďalšie nevysvetlené záhady Zeme... pohľad na mesto, skutočné mesto, podobné tým na Lave Petrovi prezradil, že sa tu vyvinula aj koruna tvorstva - človek. Cobra Mk III sa však už nezadržateľne rútila k povrchu planéty...