Zo spánku ju vyrušilo pípanie. Prudko sa posadila na posteli a chvíľku bola zmätená, kde sa nachádza a koľko je hodín. Pozrela sa na mobil, boli tri hodiny v noci. Pípanie neprestávalo. Postavila sa a prešla k monitoru na stolíku v spálni. Blikala červená kontrolka a na monitore svietil odkaz. Fotopasca niečo zachytila. Panebože, určite to zas bude len nejaký mýval. V poslednej dobe ich tu behá akosi veľa. Sú premnožené, pomyslela si a s hlasným zívnutím naň klikla.

No to, čo tam videla, ju okamžite prebralo. Pošúchala si oči, a znova si prehrala kratučké video, ktoré jej kamera natočila.

„Nie, to nemôže byť pravda,“ zalapala po dychu.

Na obrazovke sa na ňu vyškierala bledá pretiahnutá tvár so špicatou bradou, s očami z ktorých aj napriek nejasnej kvalite videa sršala krvilačnosť. Dlhé mastné vlasy sa jej lepili po bokoch tváre a viali za ňou, keď sa ponáhľala po trávniku hľadať svoju obeť. Laura si bola istá tým, že hľadí na Čiernu Annis podľa jej dlhých železných pazúrov, ktoré mala namiesto nechtov.

Tak predsa je skutočná. Jej babička jej zvykla rozprávať strašidelné príbehy o nechutnej čarodejnici, ktorá kedysi žila na tomto svete a živila sa ľudským mäsom, najmä deťmi. Na nejaký čas vraj zmizla, no jej babička bola presvedčená, že sa raz vráti.

Keď si Laura pred nedávnom zaobstarala fotopascu kvôli zvyšujúcej sa kriminalite v ich okolí, veru jej aj Čierna Annis prišla na rozum. Nie, že by tomu verila, no predsa len, žije sama so svojou šesťročnou dcérkou. Aj vďaka tomu, že znova objavila čaro detskej fantázie, mala pocit, že možné je všetko. A nielen to pekné a dobré.

Od nahratia videa ubehli štyri minúty. Prebehla do Moninej izby a s veľkou úľavou ju našla sladko spať vo svojej posteli. No dokedy tam budú v bezpečí? Všetky dvere a okná boli zamknuté, no nevedela, či tá striga neovláda aj nejaké čary.

Vtom začula škrabanie na hlavné dvere. Strhla sa. Srdce sa jej prudko rozbúchalo. Ona sa určite dostane dnu! Ujdú cez okno? Budú tam v bezpečí? Zavolá políciu? Vôbec nevedela, čo má robiť.

Mona sa zavrtela, pomaly otvorila oči.

„Mami? Už je čas vstávať?“ spýtala sa rozospatým hlasom.

„Ššš, zlatko, bude to v poriadku.“

No nebolo. Ozvalo sa hlasné buchnutie, akoby sa niekto celým telom hodil do dverí. Mona zvreskla.

Laura ju schmatla, navliekla jej župan a obula papuče. Pevne verila, že tá stvora sa dnu nedostane, no ak by to bolo nevyhnutné, pobežia preč aj v pyžamách. Vzala ju za ruku a ťahala ju do kuchyne. Mona cítila matkin strach, no poslúchla ju, keď jej ukázala, že má byť úplne potichu. Laura čo najtichšie vytiahla zo stojana nôž a pevne ho stisla v ruke.

Tentoraz sa ozvalo škriabanie po stene. Striga zvonku obchádzala domček a pritom pazúrmi škriabala po stene. Potom nastalo krátke ticho prerušované Moninými tlmenými vzlykmi a Lauriným prerývaným dychom.

Zarinčalo sklo. Laura nadskočila. Zvuk prichádzal zo spálne. Preboha! Je dnu! prebehlo jej mysľou. Hneď na to sa ozval zvuk pripomínajúci škrípanie zubov. Približovala sa.

Laura schmatla Monu za ruku a vliekla ju opačným smerom do obývačky a odtiaľ k hlavnému vchodu. K najbližším susedom je to len šesťdesiat metrov, to dokážu prebehnúť. Verila, že to zvládnu. Odomkla hlavné dvere a vybehli na terasu do inak pokojnej noci. Prebehli na trávnik. Už to nie je ďaleko.

Obzrela sa, či ich stvora prenasleduje a zbadala ju vo dverách. Striga vykríkla škrekľavým hlasom, pri ktorom Laure stuhla krv v žilách. Stále kričala, až im hučalo v hlavách. Mona si zrazu vymanila ruku z maminej a prikryla si obe uši. Laura spravila to isté. Nôž nehlučne dopadol do trávy. Hlava jej išla prasknúť, obe sa začali zvíjať na zemi. Laura sa pozviechala, objala svoju dcéru a ťahala ju preč od zla, ktoré sa k nim náhle rozbehlo.

Nedám ti svoju dcéru, Laura zdvihla Monu do náručia a bežala s ňou k susedom. Celkom zabudla na zbraň, ktorú si zobrala z domu.

No vtom cítila, ako ju niečo zdrapilo za členok a ona stratila rovnováhu. Znova sa ocitli na tráve vlhkej od rosy. Na nohe pocítila prenikavú bolesť. S hrôzou sa otočila a videla, že striga jej dodriapala lýtko, prudko sa postavila, obehla Lauru a už bola pri Mone.

"Nieee!" vykríkla a tiež sa postavila.

Čierna Annis sa zaškľabila diabolským úškrnom, ktorý sa rozľahol na jej bledomodrej pokožke, vystrela ruku a spravila rýchly pohyb.

Laura si ani nestihla uvedomiť, čo sa stalo. Strigu a jej dcéru, ktorá sa v jej rukách metala ako o život, ostriekali pramienky krvi.

Všimla si Monin zdesený pohľad, ktorý vystriedala beznádej a nekonečný strach.

To bolo to posledné, čo Laura videla. Jej zrak zastrela čierna tma a zomrela s vedomím, že prehrala.

***

O 30 rokov neskôr...

Zhrbená žena so zvráskavenou bledomodrou pokožkou a dlhými mastnými vlasmi, sa prechádzala po trávniku. Bola hmla, no ona vedela, kde sa nachádza. Kedysi tu bývala. Jej matka jej zomrela pred očami, presne na tomto mieste. Na chvíľku jej prázdne srdce zalial žiaľ, no vzápätí ho vystriedal neuhasínajúci smäd po ľudskej krvi. Cítila ju všade naokolo.