Fotopasca pre Moniku

„Naozaj ma niekto sleduje. Zostaň so mnou. Bojím sa byť teraz sama.“ Naliehala teraz už tichším hlasom.
Filmová história scifi
„Nie som paranoidná!“ kričala Monika.
„Naozaj ma niekto sleduje. Zostaň so mnou. Bojím sa byť teraz sama.“ Naliehala teraz už tichším hlasom.
Erikovi sa už dlhšie zdalo, že jeho partnerka je prehnane dramatická. Monika mu už štvrtý mesiac pílila uši s týmto nezmyslom. Niekto ma sleduje keď spím... Niekto ma sleduje keď sa idem prejsť s Punťom... Myslím, že mi chce ublížiť... Mal toho plné zuby. Väčšinu času trávili spolu a on si nič nezvyčajné nevšimol. Nič okrem jej pošahaného správania. Po týždni jej panických stavov ju začal posielať za psychológom. Dal jej dokonca ultimátum, že sa s ňou rozíde ak túto, podľa neho zjavnú paranoidnú schizofréniu nezačne riešiť.
Dnes to bolo obzvlášť nepríjemné, pretože musel ísť na dôležitý meeting, na ktorý si nemohol dovoliť meškať. Siahol preto na svoju zlatú zálohu, ktorú si zaobstaral asi po mesiaci jej ošiaľu.
„Tu máš...“ podal jej krabičku. Hodila na neho spýtavý pohľad.
„Je to fotopasca. Objednal som takú čo je pripojená na cloud, vždy keď sa pred ňou niečo pohne urobí fotku a pošle mi ju na mobil. Pozri.“
Erik svižne stisol gombík, zložil zo zariadenia ochranný kryt a elegantne švihol rukou pred objektývom. Do piatich sekúnd mu zavibroval telefón. Vytiahol ho z vrecka a ukázal Monike fotky jeho ruky. Fotopasca ich urobila asi desať, niektoré boli dokonca ostré napriek tomu ako rýchlo Erik švihol rukou pred objektívom. Monika začala vyzerať kľudnejšie. Zobrala si zariadenie do rúk a usmiala sa. Erikovy za ten čas zavibroval mobil asi tri krát.
„Má to aj nočné videnie?“ pýtala sa zvedavo. Erik súhlasne pritakal. Monika ho objala. Zariadenie vypla a dala si ho do tašky.
Dohodli sa s Erikom, že ho zapne hneď keď príde domov a prosila ho aby kontroloval fotky po každom zavibrovaní a zavolal políciu ak by na fotkách niekoho videl. Objala ho ešte raz a vybrala sa spokojne domov.
Erik sa zvítal s investormi. Títo ľudia mali rozhodnúť o jeho budúcnosti vo firme. Na prezentáciu sa pripravoval tri týždne. Išiel k počítaču nastaviť powerpointovú prezentáciu. Zavibroval mu mobil. Bola to správa od fotopasce, niekoľko fotiek Moniky mávajúcej na objektýv smejúcej sa od ucha k uchu. Asi práve prišla domov a zapla zariadenie v obývačke kde trávila najviac času. Usial sa a pripravoval prezentáciu ďalej. Ďalšie zavibrovanie. Tento krát bol na fotkách Punťo Monikin pes. Vyskočil na gauč a pozeral von oknom. Erik dokončil prípravu a vypol si mobil. Nič sa nestane. Monika aj tak len preháňa.
Prezentácia dopadla úžasne. Erik a jeho kolegovia sa rozhodli ísť oslavovať do neďalekého baru. Pili a oslavovali niekoľko hodín.
Na Moniku si Erik spomenul až ráno keď zapol mobil, ktorý vibroval asi päť minút vkuse. Začal si rýchlo prezerať fotky aby vedel Monike zhrnúť aký mala večer a nebol obvinený že ju nesledoval. Monika si sadla na gauč vedľa svojho psa. Monika vstala a odišla z izby. Monika sa vrátila s večerou ktorú jedla na gauči. Monikin pes žobral od Moniky jedlo. Monika vstala. Vo dverách do miestnosti sa objavilo biele tričko. Vo dverách do miestnosti sa objavilo biele tričko? Erik nazoomoval na tričko. Bolo to biele tričko, ktoré sa vznášalo len tak vo vzduchu. Erik si pošúchal oči. Tričko z fotky nezmizlo. Erik pokračoval v prezeraní si fotiek. Tričko sa približovalo k Monike, ktorá sa pokúsila otvoriť okno. Punťo sa skryl pod gauč. Na ďalšej sérii fotiek Monika bojovala proti tričku. Erik listoval fotkami čo najrýchlejšie to šlo nechápajúc na čo sa to pozerá. Na predposlednej sérii fotiek Monika ležala na gauči, tričko sa vznášalo nad ňou a z hrdla jej začali stekať pramienky krvy. Na poslednej sérii fotiek tričko odišlo z miestnosti.

maly_dadok

maly_dadok
Som Dadok. Tak.

Diskusia

Arcey
Dnes sa roztrhlo vrece s hororovými textami. Toto bolo síce pekne budované, ale pointu som tušil príliš skoro, skôr by som čakal niečo iné, ako že za ňou príde jej milenec, to by ma viac prekvapilo. Napísané ale príjemným štýlom, čítalo sa to v pohode.
25.11.2022
Monika Kandriková
Musím sem dať koment - lebo -- však vidíte. Som Monika. Nikto ma nesleduje. Ale upíri sú moja srdcovka. Pekné. :D :D
25.11.2022
Lucika
Mne sa to velmi pacilo, aj ked by to este mozno chcelo nieco trosku viac strasidelnejsie 😁 ten koniec sa skoncil prirychlo, ale chapem, hodinka ubehne ako voda :)
26.11.2022
Olex
Ahoj,
mne tiež chýbalo viac originality. Aj keď napísané je to slušne, trochu by som pritlačila na tú hororovú notu a nechala by som toho laxného frajera, aby sa o priateľku viac báť. Alebo naopak, urobila by som z upíra fešáka a nakoniec by s ním mohla Monika utiecť.
26.11.2022
Veles
Trochu to natiahnuť by tomu len prospelo, ale mne sa to celkom páčilo :D
26.11.2022
Ak sa chcete zapojiť do diskusie, musíte najprv poviedku ohodnotiť.