Šesťročný chlapček sa strhol zo sna. Nepozná také číslo, ktoré by spočítalo koľkokrát sa v noci zobudil na ruch a záhadné svetlo vychádzajúce zo šuflíka jeho malej komody. Dnes už ani nekričal, vedel čo sa bude diať. Rovno si prikryl hlavu dekou a z ďialky vyzeral ako nie úplne otvorený klobúčik hladkej muchotrávky. Uši si nezakrýval, len vďaka sluchu vedel kedy sa celý tento nočný incident končí. Zo šuflíka sa ozývalo mumlanie a pokriky vydávané veľmi vysokými hláskami, niečo ako keby sa myši nadýchali hélia.

Niekedy sa ozývalo aj slabé praskanie, ako keď sa prstami puká bublinková fólia. Raz dokonca bolo cítiť spáleninu a dym. To bolo jediný krát kedy mu rodičia dovolili spať pri nich. Ocko si myslel, že vyhorela niektorá z elektrických zásuviek. Ráno keď mu kontrolovali izbu všetko fungovalo, len na detských teplákoch našli malú vypálenú dierku, ako od cigarety. Maminka sa ho niekoľkokrát spýtala či sa nehral so zapaľovačom alebo tak, no postupne sa na tento zážitok zabudlo a rodičia brali chlapcove výkriky len ako zlé sny.

Chlapček netušil ako dlho táto žiara zo šuflíka vychádza, no keď už mal pocit, že hlasy a tichý ruch ustupuje odkryl si hlavu a pozrel smerom ku komode. Stredný šuflík bol trochu pootvorený a žiara pravidelne s pulzovaním ustupovala.

Takto to ďalej nepôjde rozhodol sa chlapček. Nikto mu nesmie takto vystrájať v jeho izbe. Spomenul si na svoj vzor Kevina z filmu Sám doma. Kevin dokázal ubrániť celý dom, takže on dokáže uchrániť svoju izbu.

Keď žiara úplne zmizla rýchlo vstal a prebehol ku komode. Povytiahol stredný šuflík a vytiahol z neho všetky svoje pyžamká a spodné prádlo. Silou ich napchal do horného a dolného šuflíka. Stredný šuflík zíval prázdnotou. Chlapček musí zistiť čo ho to skoro každú noc terorizuje. Zobral zo stolíka kriedy a začal vyfarbovať dno šuflíka. Ak tam niečo chodí na kriedovom povrchu to určite zanechá veľa stôp. Hranu šuflíka natrel tyčinkovým lepidlom a zaliezol naspäť do postele. Chvíľu ešte rozmýšľal aké „pasce“ by ešte mohol na nočných votrelcov nastražiť a postupne sa prepadol do hlbokého spánku.

Najbližšie štyri noci a nedialo nič. No na piatu noc chlapček od nervozity nemohol spať. Snažil sa nasilu držať oči zatvorené no len sa mu za viečkami zjavovali ohňostroje. Práve v momente keď otvoril oči začala zo šuflíka sálať teplá oranžová žiara. Tentoraz si nezakryl celú hlavu, zakryl sa len po nos a plný adrenalínu čakal čo sa bude diať. Šuflík sa tentoraz neotvoril, žiaril len pozdĺž horného okraja. Ruch bol tichší no znel nejako naliehavejšie.

Chlapček pošepky počítal aby mal predstavu ako dlho to celé trvá. Bol na čísle dvadsaťštyri, keď žiara v dvoch zapulzovaniach zmizla. Trvalo to to dvadsaťštyri hodín alebo minút alebo sekúnd povedal si potichu a vstal z postele.

Bosými nôžkami precupital k písaciemu stolíku, kde si zobral malú svietiacu kľúčenku. Potom prebehol ku komode a pootvoril stredný šuflík asi na dva centimetre. Nič sa nedialo, nič sa nehýbalo ani nič nepočul. Otvoril teda šuflík úplne. Kriedová vrstva bola narušená nespočetným množstvom tenkých línií. V pásiku potretom tyčinkovým lepidlom sa nachádzalo stovky čierno-zelených bodiek, veľkých ako mravce.

Chlapček odbehol k stolíku po lupu, po ceste naspäť rozsvietil svetlo v celej izbe. Chcel sa zblízka pozrieť čo to tam zostalo za stopy. Pri prvom pohľade cez zväčšovacie sklo zalapal po dychu. V lepidlovej bariére ležali miniatúrni vojaci, niektorí sa dokonca ešte hýbali. Lupa nedovoľovala aby im videl do tváre no postrehol pohyb malých končatín. Pokúsil sa prstom do jedného štuchnúť no pravdepodobne ho rozmliaždil.

Tak toto sú moji nepriatelia, pomyslel si. Stál proti armáde malilinkých vojakov. Pousmial sa a zlomyseľne prešiel prstom po celej dĺžke lepidlovej bariéry. Dnes ich zaskočil lepidlom a dali sa ihneď na útek, nabudúce ich zničím úplne.

Utrel si lepkavý prst do pyžamových nohavíl, zhasol svetlo a zaliezol do postele. Zaspával s myšlienkou na odplatu za nespočet prestrachovaných nocí. Pri najbližšej návšteve miniarmády sa toto všetko skončí.

Chlapček mal už veľmi dlho nerušený spánok, no nepoľavil v ostražitosti. Na hrane stredného šuflíka mal zavesený zvonček, ktorý ho mal zobudiť v prípade invázie „komodských vojakov“, ako ich začal v hlave nazývať. Pri najmenšom pootvorení šuflíka by zvonček spadol do boxu plného plechových autíčok. Teraz je to už len hra trpezlivosti a ostražitosti.

Zazvonenie zvončeka po páde medzi autíčka sa ozvalo deň pred Vianocami. Chlapček bol v jednej sekunde na nohách, v druhej sekunde už držal v rukách fľašu pomarančovej limonády, ktorú mal na tento prípad pripravenú pri posteli. V priebehu piatich sekúnd už nalieval dva litre limonády do prázdneho šuflíka. Toto nemajú šancu rozchodiť, pomyslel si. Pomyslel aj na výprask, ktorý určite dostane za zničené oblečenie v šuflíku pod bojiskom. No jeden deň s boľavým zadkom mu stál za to, že sa vysporiadal s miniatúrnymi inváziami z Komodska a môže naďalej v noci pokojne spávať.