Byzantská space opera v podaní Arkady Martineovej
Recenzia knihy Vzpomínka zvaná říše, ktorá okúzli fanúšikov klasických space opier, prepracovaných príbehov a výborne napísaných postáv.
Keď je kniha poctená víťazstvom v prestížnej súťaži Hugo Awards, je to veľkolepý moment. Keď sa to však podarí autorke s jej debutovým románom, fanúšikovská základňa fantastiky musí poriadne zbystriť pozornosť. Práve takýto kúsok sa podaril Arkady Martineovej v roku 2019. Anotácia knihy Spomienka zvaná ríša sľubuje zaujímavý mix politických prieťahov a galaktického kolonializmu, postavených na cyberpunkových základoch.
Úvodné strany románu vtiahnu čitateľa do sveta krkolomných názvov, z ktorých sa miestami točí hlava. V knihe autorka využíva klasické klišé medzihviezdneho impéria, v tomto prípade ide o Teixkalánsku ríšu pripomínajúcu starú Byzanciu, ktorá rozťahuje svoje imperialistické chápadlá do cudzích svetov, kde šíri svoj svetonázor i svoj najcennejší domáci produkt – poéziu. Tú v hlavnom meste impéria ovláda úplne každý domorodec. Je totiž oficiálnym jazykom vyššej komunikácie, ku ktorej patrí žurnalistika, diplomacia alebo socializácia miestnej aristokracie.
Martineová sa s jazykom a názvami vyhrala ozaj veľkolepo. Každé z oficiálnych povolaní ríše nesie svoje osobité pomenovanie. Či už je to zamestnanec ministerstva informácií – askhreta, cisársky osobný radca – ezuazuakat, alebo veliteľ flotily – jaotlekh. A je nutné podotknúť, že sa s týmito názvami čitateľ stretáva počas celého príbehu. Nejde preto len o akýsi excentrický autorský rozmar, ale o koncepčné budovanie galaktickej kultúry, ktorej poznávanie môže byť ozajstným zážitkom.
A práve kultúru ríše Teixkalán spoznáva na vlastnej koži aj Mahit Dzamarová, veľvyslankyňa vzdialenej malej vesmírnej stanice Lsel. Práve jej pripadne tak trocha nechcené privilégium stať sa lselskou vyslankyňou pri cisárskom dvore, pričom ako reprezentantka staničnej kultúry prináša do srdca rozpínavého suseda aj kus neteixkalánskej technológie v podobe neuračipu.
Táto maličkosť bude hrať v deji dôležitú rolu, pretože ako zisťujeme, práve spomínaná lselská technológia, imago umožňujúci uchovávanie a zdieľanie duší z generácie na generáciu, nesie imprint vedomia Mahitinho predchodcu, zavraždeného veľvyslanca Yskandra Aghavna. Kto ho zabil? Prečo? A hrozí rovnaké nebezpečenstvo aj Mahit? Skvelý spoločenský a technický setup s napínavým politicko-mocenským príbehom dostane výrazný detektívny podtón. Karty sú rozdané, hra môže začať.
A nebude to veru ľahká partia. Mahit sa hneď po príchode do centra ríše snaží vypátrať príčinu smrti svojho predchodcu, ktorého pätnásťročnú zálohu mysle nosí priamo v lebke a hneď skraja čelí hneď niekoľkým pokusom o atentát. Spolu so svojou kultúrnou asistentkou, Trojitou Posidoniou, preniká do hĺbok teixkalánskej politiky, stretáva vplyvných ministrov, či potenciálnych nástupcov trónu. Naráža nielen na všadeprítomnú dvornú etiketu, ale aj intrigy či plány v plánoch v iných plánoch, pritom postupne sleduje, ako samotná ríša čelí politicko-spoločenskému zemetraseniu, s epicentrom priamo v paláci.
Napätie v príbehu nepoľavuje snáď ani v jednej kapitole. Udalosti na Teixkaláne naberajú na intenzite a s narastajúcim počtom otočených stránok stúpa počet intríg, kríz a zvratov. Autorka pritom šikovne využíva napätie vo svoj prospech, manipuluje postavami a čitateľmi zároveň a až do nečakaného odhalenia ich drží na špičkách. Pre tento účel využíva takmer všetky jedinečné atribúty svojho diela. Podsúva imago ako nástroj, schopný priniesť mocným nesmrteľnosť. Zneužíva moc kolektívneho myslenia bezpečnostných zložiek aby boli vždy a všade informované a prichystané zasiahnuť. A zahráva sa s politikou a kolonializmom, ktorého hlad nasýti len nikdy neutíchajúce požieranie svojho okolia.
Okrem vnútorného dialógu a slovných prestreliek sa nebojí ísť aj do priamej akcie. Zo vznešených postáv, šermujúcich pomocou tých správnych slov, vytvára intrigánov a oportunistov, ktorí sú kvôli vlastnému prospechu ochotní podraziť aj tých najbližších ľudí. Vypúšťa do vesmíru légie vesmírnych korábov aby viedla dobyvačnú vojnu, kým sa srdce impéria takmer rúca v základoch.
No hlavným plusom románu je uveriteľnosť jeho postáv. Či už ide o lselskú veľvyslankyňu, starého cisára Šestorakého Smera, ktorý sa bojí smrti a straty moci, alebo akúkoľvek inú postavu, od vedľajšieho pomocníka až po vysokého ministerského úradníka s menom zloženým z číslovky a prírodného objektu, všetci svoje úlohy zohrávajú dokonale. Príbehu tak okrem autenticity nechýba ani logická nepriestreľnosť, ktorá je pri politických príbehoch základom úspechu.
Záver: Po prečítaní tohto diela sa vôbec nedivím tomu, že kniha obstála v celosvetovej konkurencii silných etablovaných autorov. Je totiž politicky vyzretá, vyvažuje vedecko-fantastickú stránku s ľudskosťou, a vie, kedy má premyslene zatlačiť na akciu. Ako diplomatická dráma o galaktickom impériu poteší určite každého milovníka sofistikovanej space opery. A som extrémne zvedavý, ako na vynikajúci príbeh nadviazala autorka v pokračovaní Pustina zvaná mír.
Pod oboma menami píše o zahraničnej politike, rétorike, propagande a okrajových oblastiach sveta. Do fantastického žánru vstúpila v roku 2019 románom A Memory Called Empire (č. ako Vzpomínka zvaná říše), novo poňatou space operou z prostredia Teixkalánskej ríše, pretkávanou intrigami, v ktorej naplno využila svoje vzdelanie zamerané na Byzanciu. O tri roky neskôr jej vyšlo priame pokračovanie s názvom A Desolation Called Peace (č. ako Pustina zvaná mír) (2021). Obe knihy boli ovenčené cenou Hugo Award v kategórii Najlepší román, pričom druhý diel získal aj cenu Locus v rovnakej kategóri. A hoci je dualógia ukončená, podľa vlastných slov s osudmi Teixkalánskej ríše ešte zďaleka neskončila a plánuje sa do nej vrátiť.
V súčasnosti žije v Novom Mexicu (USA) so svojou manželkou Vivian Shawovou.
Hodnotenie: 85%
Arkady Mertine - Vzpomínka zvaná říše
Pôvodný názov: A Memory Called Empire (2019)
Séria: Teixkalán #1 (Teixcalaan #1)
Vydavateľstvo: Host
Rok vydania: 2021
Jazyk: český
Počet strán: 455
Väzba: viazaná / pevná s papierovým obalom
Obálka: Jamie Jones
Preklad: Václav Kadlec
ISBN: 978-80-275-0611-8
Najčítanejšie
Najčítanejšie
jemiplano
Čo nezabije poézia, musí tiecť krvou slov.