Farby Matrixu
V komixe Matrix predstavuje zopár autorov (medzi inými aj Neil Gaiman alebo Bill Sienkiewicz) svoj pohľad na svet vytvorený bratmi Wachovskými. Toto je môj pohľad, síce bez obrázkov, ale dúfam, že vám i napriek tomu aspoň trochu vyfarbí deň.
Môj otec mi vždy vravieval, že najdôležitejšia vec v živote človeka je viera. "Vždy ver sám sebe, a nikdy neprehráš." Život ma presvedčil, že mal pravdu. Nezáleží na tom, čo vravia iní, ani čo si myslia, dôležité je to, v čo verím sám.
Pre malého chlapca, ktorý sa narodil s vrodenou poruchou zraku, to boli slová, ktoré ho viedli tmou. Tie slová ma viedli dlhým tunelom a ja som veril, že na jeho konci uvidím svetlo.
"Nastav pravú ruku, to čo cítiš na dlani sú antidepresívna," vravia mi o mnoho rokov neskôr. "V druhej ruke máš džús. Vlož si lieky do úst a zapi ich. Pomôžu ti zahnať sny."
Bolo to v deväťdesiatom piatom, keď sa mi sníval prvý z tých záhadných, temných a neuveriteľne živých snov, ktoré ma nakoniec priviedli na toto bezútešné miesto, plné nedôvery, strachu, pomočených prikrývok a nočných výkrikov - do štátneho sanatória pre duševne chorých.
"Čo je to vlastne duševná porucha?" pýtam sa doktorky deň, čo deň a ona na mňa vždy vytiahne akúsi príliš múdru doktorskú poučku z doktorskej knihy a ja mám pocit, že sa mi stále nedostalo tej správnej odpovede.
Prvý sen bol zo všetkých najživší, naliehavý ako srdcový záchvat, ktorý zrazu vybuble z hĺbky chorého tela na hladinu - po ňom už nič nebude také ako pred tým. V tom sne kráčam po chodníku. Slepeckou palicou ohmatávam ulicu - naráža o múrik, pravidelne ako tikanie náramkových hodín, tik - tak, tik - tak. Je pravé poludnie a slnko ma páli na tvári. Svet okolo mňa tečie ako rozvodnená rieka, autá trúbia, vtáky spievajú, útržky rozhovorov sa vynárajú z pod hladiny veľkomesta, aby sa nadýchli a opäť vnorili do zabudnutia. Život slepca je plný fantázie. Neexistujú presné definície, konkrétne tvary; existujú len zvuky a vône a to, čo si z nich vytvorí.
V tom sne sa náhle zastavím uprostred ulice, pretože všetky zvuky na chvíľu zhasli.
Ozve sa výkrik a po ňom ďalší. Všetci zrazu kričia cez seba, svetom zaznejú ohlušujúce detonácie, ktoré ho štvrtia na malé kúsočky a tie sa mi sypú k nohám.
Rieka sa vyliala z koryta, zaplavila ma a svet okolo mňa sa ponoril do ticha.
Tik - tak, tik - tak. Palica naráža o múr. Tik - tak, tik - a zrazu švihne do prázdna. Cítim starý známy puch krčmy. Cigaretový dym prefiltrovaný ľudskými pľúcami sa prevaľuje vzduchom. Ako vyzerá dym? napadne ma. Svet stále mlčí, len kdesi z tmy sa ozve tiché šumenie. Slepec spozná zapnutý televízor aj cez stenu - počujem piskot kdesi uprostred hlavy, chlpy na rukách a krku sa mi vztýčia. Kráčam do dymu a pachu zvetraného piva za jediným zvukom v hluchote sveta.
"Takto vyzerá koniec sveta?" pýta sa hlásateľ a jeho hlas sa trasie na dôkaz, že to čo vraví nie je nič nové, je to fakt, ktorému však ešte stále nemôže uveriť. "Toto je koniec sveta," vraví a po chvíli vyplnenej vzdialeným šumom pokračuje: "Nie sú dostupné žiadne správy, ktoré by nám napovedali, kde to začalo, na tom však nezáleží. Vypukla vzbura strojov. Umelá inteligencia prevzala vládu nad riadiacim systémom. Obranné systémy krajín sa obrátili proti svojim tvorcom a zaútočili na strategické miesta. Boli obsadené hlavné mestá, vodcovia štátov sú verejne popravovaní. Z neznámeho dôvodu stroje chytajú ľudí a odnášajú ich nevedno kam. Toto vysielanie prebieha vďaka využitiu zastaranej technológie bez podpory moderných zariadení. Opakujem, umelá inteligencia prevzala vládu nad svetom. Bože, pomôž nám všetkým, toto je koniec. Koniec."
Potom, s hlasným chrapotom statickej elektriny, stíchne aj prijímač. Čosi prerazí stenu vedľa mňa. Počujem zavíjanie hydrauliky, pásy drviace sutinu. Snažím sa utiecť, ale nemám kam. Škrípanie stroja silnie a v mojej hlave sa blysne jasný obraz (tank križuje námestie, delo mieri na zástup demonštrantov) a potom mi mocný úder mi vypína vedomie.
Tá veta mi však znela v hlave ešte aj potom, čo som sa prebudil. Koniec...
"Nastav pravú ruku. To, čo cítiš na dlani sú antidepresíva."
Zobudil som sa vo svojej posteli vo svojom byte na svojej ulici v mojom meste. Ibaže sa zdalo, že mi to všetko vôbec nepatrí. Obliekol som sa, oholil som sa a našiel svoju slepeckú palicu. Stála opretá o stenu vedľa vchodových dverí tak ako vždy. Zišiel som po schodoch a ponoril sa do ruchu veľkomesta; rieka áut tiekla okolo mňa hlučne a smradľavo ako vždy, vtáky spievali tak ako vždy a palica narážala do múra, presne tak ako vždy; tik - tak, tik - tak. Svet plynul ďalej tak ako pred tým. Lenže kdesi vo mne rástlo podozrenie, že sa stalo čosi zlé. Napriek všetkému som vedel, že svet už nie je taký, aký býval.
Zastavil som uprostred ulice. Začal som kričať. Najprv vo svojom vnútri, ale potreba prebudiť sa zo zlého sna, mi dodala silu, takže o chvíľu som už reval na celú ulicu. Bol to krik slepca, ktorý mal ostatným otvoriť oči. Ibaže ľudia ostali slepí.
"Prečo si to urobil, Izák? Prečo si vtedy tak nepríčetne kričal?" pýta sa ma doktorka každý deň a ja jej dávam každý deň tú istú odpoveď: "Pretože sa stalo niečo zlé. Neviem presne čo, som predsa obyčajný úbožiak bez zraku, ale jedno viem. Deje sa tu čosi zvláštne. Všetci okolo predstierate, že nie, ale ja viem, že sa čosi deje. Svet sa zbláznil."
Nie, znie jej odpoveď. Každý deň povie to isté, jej hlas je pri tom pokojný a vyrovnaný, akoby sa snažila preniesť svoj kľud a vyrovnanosť na mňa. Nie, svet sa nezbláznil. Žiadna vzbura, žiadny koniec sveta. Všetko je v takmer v poriadku. Aj ja som vraj takmer v poriadku - až na malú duševnú poruchu som oukej. Vraj najlepší spôsob, ako si pomôcť je priznať si to. Priznať si, že to ja som ten, kto sa zbláznil a nie svet. Až potom vraj bude všetko v úplnom poriadku.
Lenže ja som pevne veril, že mám pravdu. Veril som, že so svetom sa naozaj stalo niečo zlé.
Niekoľko dní na to, čo ma zavreli v blázinci (po tom, čo som sa niekoľko hodín na hlavnom námestí snažil presvedčiť ľudí, že žijú v klamstve, že všetko okolo nich je len papier pokreslený obrázkami, ktoré sú na nerozoznanie od predlohy - papier, ktorý teba roztrhnúť a zistiť, čo sa skrýva za ním) sa mi sníval druhý sen.
"To čo máš na dlani..." Poznáte to. Vložil som si lieky do úst a spláchol džúsom. Keď za sebou sestra zavrela dvere a nechala ma samého vo svojej vypolstrovanej cele, vypľul som ich späť do dlane a vopchal do vrecka nohavíc, aby som ich na druhý deň spláchol s ranným močom. Ľahol som si do postele a zavrel oči.
V mojom sne najprv zazvonil telefón.
Drnčanie sa nieslo tichými chodbami sanatória ako volanie z druhého sveta a ja som zrazu vedel, že patrí mne. Ja som ten, koho volá. Zdvihol som hlavu a úplne zbytočne otvoril oči.
Čiasi ruka mi pevne stisla rameno. Strhol som sa. Moja izba bola predsa prázdna a zamknutá. Nepočul som štrnganie klúčov, ani tiché vŕzganie pántov. A predsa tam so mnou ktosi bol. Uši, na ktoré som sa celý život spoliehal, ma zradili.
"Kto je to?" zvolal som do večnej tmy, ktorá ma obklopovala celý život. Hlas sa mi triasol.
"Len pokoj," povedal hlas. Bol to dobrý hlas, to som vedel takmer okamžite. Mám dokonalý sluch, ktorým som dokážem naladiť klavír lepšie ako ladička. Ľudský hlas je ako hudobný nástroj - znie tak, ako na ňom človek hrá. A ja počujem každý falošný tón.
"Kto si?" spýtal som sa.
"To nie je podstatné. Dôležitejšie je, kto si ty?"
"Možno pre teba," skúsil som. "Votrel si sa do zamknutej miestnosti bez toho, aby som ťa začul. Chcem vedieť, kto si. Odpovedz."
Chvíľu bolo ticho. Počul som, ako dýcha. Pravidelne a hlboko. Má dobrú kondíciu, usúdil som. Je veľký, pretože potrebuje veľa vzduchu. Stojí ani nie meter odo mňa. Čo odo mňa chce?
"Som ten, ktorý ťa hľadal. Som ten, ktorý ťa našiel. A teraz sa pýtam prečo? Kto si, že som ťa potreboval nájsť?"
"Rozprávaš nezmysly, chlapče," odpovedal som. "Ak to nevieš ty, kto iný má poznať odpovede na tvoje otázky?"
"Verím, že ty," znela odpoveď. "Stačí, ak mi povieš, kto si."
Zrazu som toho mal dosť. Stále dokola tie isté otázky. Kto si? Prečo si kričal? Prečo si tak hrozne šialený? A stále dokola. Mal som toho po krk. A tak som mu to vypľul do tej jeho neviditeľnej tváre. Nakoniec, bol to iba sen.
"Kto som?" zvolal som. "Tak ja ti poviem, kto som, cudzinec. Som nikto. Nemám meno a nemám tvár. Nemám zrak, som bezradný úbohý slepec uväznený v sanatóriu pre bláznov. A to len preto, lebo verím, že tento svet sa posral. Jedného dňa sa posral a ja som asi jediný na svete, kto si to pamätá. A keďže som jediný, znamená to, že som blázon. Áno, cudzinec, to je odpoveď na tvoju otázku.
Som blázon. Pretože ešte stále verím, že mám pravdu."
Nastalo ticho, v ktorom zneli len vzdialené stony spiacich pacientov a občasné praskanie ústredného kúrenia. Muž dlho nič nepovedal. Po chvíli som dostal strach, že bol len výplodom môjho chorého mozgu.
No nakoniec prehovoril. Na moje prekvapenie v jeho hlase zaznel úžas. A tiež radosť.
"Tak je to teda," zašepkal. Jeho ruka sa ma opäť dotkla, tentoraz mäkko a priateľsky. "Taká je teda pravda." Podľa tónu jeho hlasu som nadobudol istotu, že sa usmieva. "Trvalo mi dlho, kým som vystopoval tvoj kód. Hmm. Tvoj kód. Je to to najzvláštnejšie zoskupenie čísiel aké som v živote videl. Rozhádzané a neusporiadané, no zato podivne pevné. Vraví o sile tvojej viery. Nikdy som neveril, že po tomto svete chodí človek, ktorý pozná pravdu, bez toho, aby videl svet, ktorý je skrytý. Skutočný svet. Neveril som, že existuje niekto, kto si naň spomína. Ale teraz vidím, že som sa mýlil.
Poviem ti teda to, čo už sám vieš. Svet, v ktorom žiješ naozaj nie je skutočný. Cítiš to a veríš tomu, ale nechápeš to. Ja ti to teda vysvetlím. Realita, ktorú vnímaš, je program, ktorý beží v našich uväznených mozgoch ako premietanie v kine, ako hra na počítači alebo platňa na gramofóne. Vyber si, čo sa ti najviac hodí. Ten program sa volá Matrix. Vytvorili ho stroje, aby nás mohli ovládať. Vymazali nám spomienky na to, čo bolo pred tým, a uväznili nás v ilúzií. Taká je skutočnosť. A i keď sa našlo zopár takých, ktorí to tušili a snažili sa nájsť pravdu, ty jediný máš spomienky na to, čo sa stalo. Ako sa to stalo."
Spomenul som si na svoj sen, na pach cigaretového dymu a piskot televízneho signálu uprostred mojej hlavy. Na vystrašený hlas
toto je koniec sveta
moderátora a vzdialené hučanie strojov. A potom ticho.
Akoby mi čítal myšlienky, muž povedal: "Ak si za ten dlhý čas začal myslieť, že to bol len sen, ber moju návštevu ako posilnenie svojej viery. A teraz vstaň."
Nahmatal som podaná ruku, ktorá mi pomohla na nohy.
"Nastav dlane."
Urobil som, ako mi kázal. Pocítil som, ako mi do nich padlo čosi drobné. Do každej malý kúsok čohosi.
"To, čo cítiš na dlaniach sú ampulky. V pravej ruke máš červenú a v ľavej modrú. Ak chceš spoznať pravdu, zješ prvú, ak máš strach, zješ tú druhú. Musíš si vybrať teraz. Tak? Čo urobíš, slepec?"
Stál som tam uprostred svojej cely, dlane obrátené k stropu a pred sebou rozhodnutie. Okolo mňa tma. Večná tma. Tma, ktorá ma sprevádzala od narodenia. Tma počas celého života a tma potom, čo tu už nebudem. Aké bude moje rozhodnutie? Váhal som. Čo to cudzinec vravel? Zober tú prvú, ak chceš poznať pravdu. Tú druhú, ak máš strach. Lenže cudzinec to nechápal. Neprežil celý život v temnote. Nebol odkázaný na zvuky a pachy, zatiaľ čo farby... farby vybledli v tme.
Zrazu som vedel, čo urobím. Rozhodol som sa. Vložil som si do úst ampulku. Tentoraz som nemal žiadny džús. Prehltol som teda na sucho.
"Ach ták," povedal muž. Bol to tón pochopenia, čo zaznel v jeho hlase? Myslím, že áno. "Zbohom," povedal a jeho dych utíchol. Zrazu ho nebolo.
Ľahol som si späť do postele a zavrel oči, akoby sa tým čosi zmenilo. Nezmenilo. Stále tá istá tma a v nej vzdialené drnčanie telefónu. Zaspal som takmer okamžite.
"Tvoj problém spočíva v tom, že nedokážeš prijať holý fakt," povedala doktorka na druhý deň ráno. "Tvoje sny sú len a len sny. A pokiaľ si nepriznáš, že by na tom mohlo byť aspoň trochu pravdy, dotiaľ ti nedokážem pomôcť."
Sedel som na tvrdej stoličke v ordinácií. Jej hlas sa rozzúrene odrážal od holých stien. To bolo samozrejme pochopiteľné, doktorka bola totiž pekelne nabrúsená. V to ráno som sa totiž neobťažoval so zahľadením stôp a pri upratovaní mojej cely sa našli lieky, ktoré som deň pred tým nezjedol.
"Čo sa vám to stalo, pani doktorka?" spýtal som sa mäkko. Moja otázka ju prekvapila.
"Čo tým myslíš?" Môj pohľad sa jej očividne nepáčil. Možno bol príliš prítomný, príliš konkrétny. Možno jej už viac nepripadal ako pohľad slepca, ktorým som bol ešte deň pred tým.
"Myslím jazvu na vašom čele. Tú veľkú jazvu, čo vyzerá ako spomienka na vážnu nehodu. Čo sa stalo? Opitý vodič? Ľad na ceste alebo zúrivý manžel?"
"O čom to preboha..." zvolala rozčúlene, ale nedokončila. Uvedomila si, že tu niečo nehrá. Čosi nebolo v poriadku, vravel výraz jej tváre, hlboké vrásky zvlnili jej čelo a prečiarkli jazvu akoby ju chceli vymazať.
Napriek tomu vyzerala naozaj krásne. Mala dlhé čierne vlasy a veľké modré oči, láskavé oči, oči ktoré sa starajú, oči, ktoré chcú pomôcť. Oči, ktoré však stále nič nechápali.
Cudzinec vravel, že červená mi ukáže pravdu. Lenže ja som si zobral modrú. Pretože len v tomto svete som schopný naozaj vidieť pravdu. Ako to presne povedal? Že Matrix je program v našich hlavách? Ilúzia? Čo to znamená?
Pre mňa to znamenalo jedno: v tomto svete nepotrebujem oči na to, aby som uvidel. Stačí veriť. A ja som veril. Veril som tak silno, ako sa len dá.
Doktorka sa pomaly postavila. Sledoval som ju upretým pohľadom a to jej naháňalo strach. Vystrašene cúvala preč.
Ach, bola taká krásna. Pretekal ňou vodopád kódov a tvaroval jej telo. Pomaly som sa učil čítať ten kód, ktorý nahradzoval realitu. Vravel o farbách a pocitoch, o spomienkach a túžbach.
Kráčam po ulici a okolo mňa tečie rieka áut. Slepeckou palicou narážam o múrik, ozýva sa pravidelné tik - tak, rytmus, ktorý poháňa môj krok. Už ju viac nepotrebujem. Hľadím na svet svojím vnútorným okom, čítam kód a žasnem. Môj otec mal pravdu. Keď človek verí, vidí nakoniec viac, ako ostatní.
Dan Torrent
Diskusia
Benjo (Anonym)
Pacilo sa mi to. Len ten koniec je "divny". Ak som to spravne pochopil, rozhodol sa vymenou za "zrak"ostat vaznom strojov. Co by sa este dalo pochopit. Ale z ohladom na predlohu, teda Matrix, mal po uziti svojej tabletky zabudnut. A on si este spomyna na svoje rozhodnutie. Alebo sa mylim?
20.01.2006
Pacilo sa mi to. Len ten koniec je "divny". Ak som to spravne pochopil, rozhodol sa vymenou za "zrak"ostat vaznom strojov. Co by sa este dalo pochopit. Ale z ohladom na predlohu, teda Matrix, mal po uziti svojej tabletky zabudnut. A on si este spomyna na svoje rozhodnutie. Alebo sa mylim?
20.01.2006
kanys (Anonym)
Bravo! Vyborny fandom.
20.01.2006
Bravo! Vyborny fandom.
20.01.2006
kanys (Anonym)
Benjo, jo aj mne to napadlo, ale napokon... Tabletka bola tiez iba kus kodu ktory vlastne uzivatel aplikoval v matrixe sam na seba. Ked bol ten slepec tak vynimocny, mozno sa ten kus kodu prejavil unho uplne inak ako mal, a preto zacal vidiet "Neovym" pohladom.
20.01.2006
Benjo, jo aj mne to napadlo, ale napokon... Tabletka bola tiez iba kus kodu ktory vlastne uzivatel aplikoval v matrixe sam na seba. Ked bol ten slepec tak vynimocny, mozno sa ten kus kodu prejavil unho uplne inak ako mal, a preto zacal vidiet "Neovym" pohladom.
20.01.2006
Benjo (Anonym)
Kanys: Hmm, ked si odmyslime zaklad (Matrix) a budeme na to pozerat ako na nieco nove, tak mi aj tak ten koniec strasne bije do oci. Ak si po uziti modrej tabletky(programoveho kodu) stale uvedomujem, ze som len sucastou programu, naco je potom ta cervena? Jej jediny vyznam je ten, ze ta asi dostane von s programu. Modra tabletka (program) mi vychadza ako dost sfusovana, pretoze ju vytvoril niekto kto nesuhlasi s ovladanim (vyuzivanim) ludi. Ten kto ju vytvaral predsa nemohol tusit, ze bude ponuknuta len slepcovi. Takze ak ju uzije niekto kto videl osobu od ktorej ju dostal, automaticky vychadza ako potencionalne nebezpecny pre tvorcu tabletiek. a ostatnych ktory sa uz von dostali. Pretoze predpokladat nepritomnost nejakeho kontrolneho software (policajt, agent Smith) by bola asi pochabost. Precital som si poviedku tri krat, ci mi nieco dolezite neuslo. Ten koniec asi desat krat, ale stale mi to tam vycnieva. Ale inak plati to co som uz napisal. Je to pekne a dobra (az na ten koniec) sa to cita. Mozno by bolo zaujimave vidiet ako to moze pokracovat.
20.01.2006
Kanys: Hmm, ked si odmyslime zaklad (Matrix) a budeme na to pozerat ako na nieco nove, tak mi aj tak ten koniec strasne bije do oci. Ak si po uziti modrej tabletky(programoveho kodu) stale uvedomujem, ze som len sucastou programu, naco je potom ta cervena? Jej jediny vyznam je ten, ze ta asi dostane von s programu. Modra tabletka (program) mi vychadza ako dost sfusovana, pretoze ju vytvoril niekto kto nesuhlasi s ovladanim (vyuzivanim) ludi. Ten kto ju vytvaral predsa nemohol tusit, ze bude ponuknuta len slepcovi. Takze ak ju uzije niekto kto videl osobu od ktorej ju dostal, automaticky vychadza ako potencionalne nebezpecny pre tvorcu tabletiek. a ostatnych ktory sa uz von dostali. Pretoze predpokladat nepritomnost nejakeho kontrolneho software (policajt, agent Smith) by bola asi pochabost. Precital som si poviedku tri krat, ci mi nieco dolezite neuslo. Ten koniec asi desat krat, ale stale mi to tam vycnieva. Ale inak plati to co som uz napisal. Je to pekne a dobra (az na ten koniec) sa to cita. Mozno by bolo zaujimave vidiet ako to moze pokracovat.
20.01.2006
marcus
No ked som si precital nazov, povedal som si .. booze zase matrix, ale po precitani musim povedat ze je to fakt velmi kvalitne. Velmi sa mi to pacilo. Zeby na scifi.sk prichadzala opat kvalita? Hodnotenie 10/10
20.01.2006
No ked som si precital nazov, povedal som si .. booze zase matrix, ale po precitani musim povedat ze je to fakt velmi kvalitne. Velmi sa mi to pacilo. Zeby na scifi.sk prichadzala opat kvalita? Hodnotenie 10/10
20.01.2006
SARS
Slusna poviedka. Originalny napad (hlavne myslienka s modrou tabletkou). Jedine mi nejde do hlavy a to je casova os. Z filmov so m pochopil (mozte ma opravit, pretoze som necital ani komix, ani som nevidel animatrix), ze dokial zacali "ponukat tabletky" presla dlha doba (podla mna aspon 100 rokov), tak ako si to moze hlavny hrdina pamatat? Budem rad, ked ma niekto (znalejsi sveta Matrixu) ma vyvedie z omylu.
20.01.2006
Slusna poviedka. Originalny napad (hlavne myslienka s modrou tabletkou). Jedine mi nejde do hlavy a to je casova os. Z filmov so m pochopil (mozte ma opravit, pretoze som necital ani komix, ani som nevidel animatrix), ze dokial zacali "ponukat tabletky" presla dlha doba (podla mna aspon 100 rokov), tak ako si to moze hlavny hrdina pamatat? Budem rad, ked ma niekto (znalejsi sveta Matrixu) ma vyvedie z omylu.
20.01.2006
draculin
Vies co mi JEDINE vadilo? Ze to bol Matrix..takze sme pointu aj vsetko ostatne vlastne mohli vytusit dopredu. Ak by to bola imaginarna buducnost bez Matrixu (len v niecom podobna)..P.K.Dick ako vysity,nie? :o)
23.01.2006
Vies co mi JEDINE vadilo? Ze to bol Matrix..takze sme pointu aj vsetko ostatne vlastne mohli vytusit dopredu. Ak by to bola imaginarna buducnost bez Matrixu (len v niecom podobna)..P.K.Dick ako vysity,nie? :o)
23.01.2006
kanys (Anonym)
Mno, benjo. Cervena bola "part of a tracing program to pinpoint your location" :). V preklade sucast stopovacieho programu urceneho na presne urcenie jeho polohy, fyzickej, v elektrarni a nemala nic spolocne s akymkolvek uvedomenim si cohokolvek. Modra bola urcena na to ze mal clovek po nej zabudnut ale to nemeni nic na tom ze je to "piece of code". Tym chcem povedat, ked sa trochu venujes IT vsimni si ze kazdy zlozitejsi kus kodu automaticky obsahuje velke mnozstvo bugov a exploitov ktore niekto druhy moze vyuzit, pretoze paci-nepaci bol spraveny clovekom tak ako vsetko okolo nas. To znamena ze ten kusok kodu ktory mal vymazat urcite data zo slepcovej pamate (modra pilulka) tiez mohol obsahovat urcite bugy a exploity, ktore slepcova vynimocna mysel mohla podvedome zneuzit :) Mozno to zneje ako kokotina, ale ludsky mozog a ludska mysel je pre cloveka samotneho nezmapovatelne uzemie a nikto nevie co sa na urovni naseho podvedomia odohrava. Je to proste moj nazor.
23.01.2006
Mno, benjo. Cervena bola "part of a tracing program to pinpoint your location" :). V preklade sucast stopovacieho programu urceneho na presne urcenie jeho polohy, fyzickej, v elektrarni a nemala nic spolocne s akymkolvek uvedomenim si cohokolvek. Modra bola urcena na to ze mal clovek po nej zabudnut ale to nemeni nic na tom ze je to "piece of code". Tym chcem povedat, ked sa trochu venujes IT vsimni si ze kazdy zlozitejsi kus kodu automaticky obsahuje velke mnozstvo bugov a exploitov ktore niekto druhy moze vyuzit, pretoze paci-nepaci bol spraveny clovekom tak ako vsetko okolo nas. To znamena ze ten kusok kodu ktory mal vymazat urcite data zo slepcovej pamate (modra pilulka) tiez mohol obsahovat urcite bugy a exploity, ktore slepcova vynimocna mysel mohla podvedome zneuzit :) Mozno to zneje ako kokotina, ale ludsky mozog a ludska mysel je pre cloveka samotneho nezmapovatelne uzemie a nikto nevie co sa na urovni naseho podvedomia odohrava. Je to proste moj nazor.
23.01.2006
Benjo (Anonym)
Kanys: Super, ano taketo vysvetlenie by som bral :-). Ale v tom pripade to chce asi pokracovanie, ktore to okato vysvetli.
24.01.2006
Kanys: Super, ano taketo vysvetlenie by som bral :-). Ale v tom pripade to chce asi pokracovanie, ktore to okato vysvetli.
24.01.2006
dan (Anonym)
dakujem za nazory, big big. Modru pilulku som bral ako symbol odmietnutia skutocneho sveta (pravdy), ale v postave slepca ziskava iny rozmer - moznost vidiet. Co niektori jej prijatim stracaju, slepec ziskava. O to mi slo. Som rad ze v tom vidite viac...
24.01.2006
dakujem za nazory, big big. Modru pilulku som bral ako symbol odmietnutia skutocneho sveta (pravdy), ale v postave slepca ziskava iny rozmer - moznost vidiet. Co niektori jej prijatim stracaju, slepec ziskava. O to mi slo. Som rad ze v tom vidite viac...
24.01.2006
s0[Nic] (Anonym)
Poviedka slusna. Cital som skoro so zatajenym dychom, a ten koniec nieje taky zly... ale aj tak, SARS ma pravdu. Aspon sa mi tak vidi. Ta casova linia je trochu zkratena. A aj keby nie, tak je zabudnuta jedna dolezita okolnost. A sice, ze vo filme sa vravi, ze ludia mozu byt aj priliz stari na odpojenie z matrixu. Ze si za ten dlhy cas zvyknu (co je vidiet aj na tom neviemakosavola z jednotky, co ich zradil a vyzadoval opatovne napojenie). Preco by ponukali odpojenie (tabletky) niekomu, kto je taky stary? A ak nebol stary, tak potom mu tu tabletku nemal kto ponuknut. Alebo zeby ten tajomny clovek v jeho "utulnej" polstrovanej izbe bol sam PRVY VYVOLENY??? Nemyslim. A aj keby hej, nedaval by mu tabletky... ci nie???
25.01.2006
Poviedka slusna. Cital som skoro so zatajenym dychom, a ten koniec nieje taky zly... ale aj tak, SARS ma pravdu. Aspon sa mi tak vidi. Ta casova linia je trochu zkratena. A aj keby nie, tak je zabudnuta jedna dolezita okolnost. A sice, ze vo filme sa vravi, ze ludia mozu byt aj priliz stari na odpojenie z matrixu. Ze si za ten dlhy cas zvyknu (co je vidiet aj na tom neviemakosavola z jednotky, co ich zradil a vyzadoval opatovne napojenie). Preco by ponukali odpojenie (tabletky) niekomu, kto je taky stary? A ak nebol stary, tak potom mu tu tabletku nemal kto ponuknut. Alebo zeby ten tajomny clovek v jeho "utulnej" polstrovanej izbe bol sam PRVY VYVOLENY??? Nemyslim. A aj keby hej, nedaval by mu tabletky... ci nie???
25.01.2006
Trin (Anonym)
VYnorilo sa tu iekolko vskutku zaujimavych otazok a som velmi rada, ze konecne, ked som videla nieco o Matrixe, ze to nebola les sfusovana verzia.Povodne som to sice zacala citat s hlbokym nadychnutim,ale musim priznat, ze asi po prvych dvoch riadkoch som uz vedela, ze je to ine kafe. ZAujimave ako si cloevk rychlo urobi obraz..Naozaj som rada, ze konecne nieco dobre a ako poznamenal, niekto nadomnou, zeby sa sem vracala uroven?
Musim povedat, ze ten napad so slepcom, ktory si pametal povodny svet, a modrou tabletkou bo zaujimavy, ano dala by sa vytknut casova postupost,a le myslim, ze by sa to dalo logicky vysvetlit, keby to autor velmi chcel, pretoze hoci ma Matrix pevne hranice, ktore sa neoplati prekrocit(ako zistili uz niektori "spisovatelia" na tejto stranke) myslim si, ze si hranice Matrixu ako takeho posunul...A nebolo to na skodu...
A to ze si po modrej tabletke pametal, co sa stalo je riesenie, ktore cloveku len tak nenapadne...a suhlasim, ze ak je tabletka len cast kodu, tak potom moze s kodom v to slepcovi vytvorit nieco, co nikto necakal....takisto ako nikto nemohl cakat, ze si bude pametat povodny svet....Klobuk dole, som rada, ze si to sem napisal:-))))))))
28.01.2006
VYnorilo sa tu iekolko vskutku zaujimavych otazok a som velmi rada, ze konecne, ked som videla nieco o Matrixe, ze to nebola les sfusovana verzia.Povodne som to sice zacala citat s hlbokym nadychnutim,ale musim priznat, ze asi po prvych dvoch riadkoch som uz vedela, ze je to ine kafe. ZAujimave ako si cloevk rychlo urobi obraz..Naozaj som rada, ze konecne nieco dobre a ako poznamenal, niekto nadomnou, zeby sa sem vracala uroven?
Musim povedat, ze ten napad so slepcom, ktory si pametal povodny svet, a modrou tabletkou bo zaujimavy, ano dala by sa vytknut casova postupost,a le myslim, ze by sa to dalo logicky vysvetlit, keby to autor velmi chcel, pretoze hoci ma Matrix pevne hranice, ktore sa neoplati prekrocit(ako zistili uz niektori "spisovatelia" na tejto stranke) myslim si, ze si hranice Matrixu ako takeho posunul...A nebolo to na skodu...
A to ze si po modrej tabletke pametal, co sa stalo je riesenie, ktore cloveku len tak nenapadne...a suhlasim, ze ak je tabletka len cast kodu, tak potom moze s kodom v to slepcovi vytvorit nieco, co nikto necakal....takisto ako nikto nemohl cakat, ze si bude pametat povodny svet....Klobuk dole, som rada, ze si to sem napisal:-))))))))
28.01.2006