Prípravná komora sa otvára a náš tým sa za pár sekúnd ocitá vo vzduchotesnej miestnosti. Všetko je pripravené. Onedlho sa dvere von otvoria a naše nohy ako prvé spočinú na novoobjavenej planéte FX-150. Podľa protokolu má nárok na prvý krok kapitán lode. Andersová sa nervózne škerí a napráva si rukavice.

Miko sa bojí, ale nedáva to najavo. Prezrádza ju len tiché šomranie v jej rodnej reči. Pomôžem jej s nastavením kombinézy, pretože jej malé japonské prsty nedočiahnu úplne na dno rukavíc.

„Jedna minúta.“ Ozve sa z reproduktoru. Všetci stíchnu a netrpezlivo sledujú odpočet.

„Tím 1 pripravený?“ ozíva sa Andersová.

„Larsová pripravená.“ Poviem hlasnejšie, než som chcela.

„Patrol pripravený.“ Zaznie Jim za mnou. Obrátim sa neho a on na mňa žmurkne.

„Tchanová pripravená.“ Pípne Miko.

„Lewis chce vidieť mimozemšťana.“ Zasmeje sa obor za mnou.

Všetci si zavzdychneme. Vari nevie, že od nástupu do prípravnej komory sa všetko zaznamenáva?

„Beriem to, ako áno.“ Opraví ho kapitánka s úškrnom a nahlas odpočítava posledných desať sekúnd.

„Päť, štyry, tri.“

Loď zavŕzga pod náporom vetra.

„Jeden.“ Ozve sa dvere sa s blikajúcim výstražným svetlom otvárajú.

Andersová zoskočí a zem sa okolo jej kombinézy jemne zapráši.

Nasledujem ja a Jim. Lewis jemne odstrčí Miko a hrnie sa vpred ako malé decko.

„Juhú!“ zakričí keď vyskočí a ihneď kontroluje tepelné stopy. „Kdeže sa schovávaš, ty malá potvora?“

Prevrátim oči.

„Jedenásť hodín, päťdesiat minút miestneho času, náš tím práve robí prvé kroky po novoobjavenej planéte FX-150. Zatiaľ žiadny kontakt, ale sme pripravení.“ Náznakom ruky nás pobáda, aby sme si pripravili zbrane.

V sluchátkach počuť dych ďalších štyroch ľudí, no ten môj je akosi najviac kľudný. Snažím sa šetriť kyslík, po predošlej skúsenosti na R-175ke. Takto mi to vystačí na dve hodiny ľahkou chôdzou. Akurát na prieskum a odobratie vzoriek.

„Pôda pod nami má mierne červenú farbu. Je sypká, bez známok hydratácie. Hýbeme sa severozápadne, ideme do kopca. Zem nepokrýva žiadna vegetácia. Zatiaľ žiadny náznak života.“ Zaznamenáva si Miko.

„Nekrič hop, kým...“ povie kopa svalov predo mnou, keď v tom opäť nárazovo zafúka vietor. Zatnem zuby a mám čo robiť, aby som sa udržala na zemi. Miko sa mimovoľne chytí za Lewisa, no ten sa len šialene smeje.

„To je žúžo, baby! Čo tak nejakú muzičku?“

„Nie!“ skríkneme zborovo, no on už nahral dáta a tak sa nám v ušiach prikráda hlas Lea Moracchioliho a jeho cover verzia piesne Ghostbusters.

„Ty si magor.“ Potľape ho po pleci Jim, kým Lewis imituje vymýtanie duchov.

Mikne mi kútikmi. Každý deň sa pýtam, ako prešiel psychotestami.

Vietor uberie na intenzite a nám sa otvára výhľad na údolie.

„Môj ty kokot!“ hlesne práve dotancovaný Lewis, keď v tom kapitánka ide vyletieť z kože a mimikou mu zrýchlene ukazuje aby si dával pozor na ústa.

„No čo, je to popiči!“ vykríkne smiechom.

Na to mu Andersová ukáže prostredník a všetci sa nemo sústredíme na možné nebezpečenstvo. Údolie totiž pokrýva nespočetné množstvo obrích vajec popretkávaných pavučinami. Prudko sa otočím doprava. Tlak mám zvýšený. No bol to len kamienok, čo odpadol zo skaly.

No to ma poser. Poviem si v duchu, keď si uvedomím, že to čo tie vajcia vyliahlo muselo byť väčšie, ako naša loď.

Miko si zase niečo mrmle po Japonsky a kapitánka nám rukou káže ísť vpred. Leo nám do toho spieva Uptown Funk a Lewis sa zase začína nepríčetne hýbať. Som rada, že oblek tlmí jeho pohyby, no mohol by aj hlúpe nápady.

„Thermokamera nepotvrdzje žiaden život. Hmm..“ zamĺkne Lewis. Zdá sa sklamaný.

„Uaaaa!“ vyskočí na neho Jim a imutuje votrelca.

„Nebuď sklamaný ja som mimozenšťan!“ zasmeje sa a navzájom sa drgajú až to Jim neustojí a šmykne sa z kopca dole.

„Jim!“ zhíknem a vybehnem hneď za ním. Celý tím sa rozbehne, no kombinézy nás spomaľujú. I krátka vzdialenosť nám trvá večne, tak nestihneme prísť skôr, ako Jima zastaví náraz na prvé vajce. V ušiach počuť bolestný výkrik. Srdce mi tlčie ako o život.

„Lewis sken! Hneď!“ skríkne kapitánka, zatiaľ čo ja na svojho partnera len nemo zízam. Neschopná nič urobiť. Ohromená a zhrozená prúdom krvy, ktorý sa mu valí cez čelo.

„Nič mi nie je El.“ Povie napokon, no ja mu neverím.

Opäť nás prekvapí silný vietor, ktorý zahalí celé údolie červeným pieskom. Nevidieť ani na krok a tak sa všetci chytáme a chúlime pri Jimovi. Úkryt nám robí obrie vajce a tak mu vidím rovno do očí. V jeho helme sa niečo odráža. Zdalo sa mi to? Alebo to bol pohyb?

Mimovoľne sa otočím a zo začiatkom Leovej cover verzie Smells like teen spirit blednem strachom.

Laba, ktorá sa na mňa načahuje je pokrytá šupinami.

„Préééééč!“ zakričí Andersová a všetci sa rozpŕchnu, až na mňa a Jima.

„Bež! El!“ kričí kapitánka, no ja dvíham partnera zo zeme a podopieraním ho odhodím nabok. Príšra pred nami sa nezhoduje s ničím, čo sme doposiaľ videli. Má desivé oči a dlhé pazúry.

Dychtivo beriem Jima za ruku a ťahám ho preč. Vietor opäť zosilní a tak máme zťažený útek, no zachované krytie.

„Kurva! Kurva! To bol teda nápad!“ kričí Lewis a pomáha mi s Jimom.

Miko zakričí a jej signál utne.

Vštci sa zhorzíme a na malú sekundu uvažujeme, či ju ideme hľadať, no príšera nás môže nájsť.

„Predpokladám, že je to ich matka. Buď bude útočiť, alebo bude strážiť vajcia.“ Zaznie kapitánkyn hlas a konečne ju aj vidíme pred nami. Pridŕža Miko úplne na kopci.

„Dúfajme v tú druhú možnosť.“ Povie Jim a ja si uvedomím, že aj v napätej situácii je vtipný.

Vietor ustane v sekunde a naše kritie je odhalené.

„Bežtéééé!“ kričí Andersová a všetci ju poslušne nasledujú. Mama príšera sa otáča za nami a vyzerá naštvane.

„Asi som ju nasral tým, že som jej rozbil vajce.“ Zamrmle Jim.

„Asi ho chcela natvrdo.“ Zavtipkuje Lewis a to už dychčíme pár metrov od dverí.

„Andrsová, hlavný vchod tvoriť.“ Zakričí a dvere sa s blikaním otvárajú.

Príšera sa zakráda pomaly, je očividne prekvapená, aké mimozemské „vajce“ sa tu dostalo.

Andersová zadáva kód a dvere sa uzamknú. Nariadi autopilota a vzlietame.

Po chvíli ticha sa Lewis ozve.

„Mal som pravdu.“

Všetci naňho naštvane zízame.

„Planéta FX-150 obývaná.“ Hlesne kapitánka.

„Nebola to zase taká krása.“ Hlesnem a potľapkám Jima po ramene.

„Dnes žiadna praženica nebude.“