Tri nádherné slnečné dni
Prečo neprišla zima?
Keď bol Juraj dieťa, nosil na krku kľúče od bytu. Teraz mu tam visí zamestnanecká kartička. Priloží ju na snímač, ľahký sykot uvoľní cestu. Hoci je len v tričku a krátkych nohaviciach, ovalí ho dusno. Na ovládači klimatizácie nastaví najnižšiu teplotu.
Elektronický kalendár na stene ukazuje dvojku. Januárovú. Meteorológovia už mesiac popisujú vlnu horúčav. Zvaľujú ju na tropický vzduch z Afriky, či nezvyklé obrazce vzdušnej cirkulácie.
Spustí diagnostiku meracích prístrojov. Teplo im nesvedčí. Dnes tu bude sám, ostatní kolegovia sú ešte na dovolenkách.
Pri zvuku vrčiaceho kávovaru obdivuje obrovský plagát našej najbližšej hviezdy. Jurajova večná láska. Je aj za jeho vzdelaním astrofyzika, či zamestnaním v solárnom observatóriu.
Pomaly usrkáva z horúceho nápoja. Očami roluje po stĺpcoch nameraných dát. Skúsený zrak si všimne nezrovnalosť. Vráti sa o pár stránok späť a znovu kontroluje výpis. Je to tam. Hoci je to prakticky nemožné. Ignoruje to všetko, čo sa za roky štúdia, aj desaťročia praxe, naučil.
Celé doobedie kontroluje funkčnosť zariadení. Donekonečna spúšťa pokročilý diagnostický režim. Nenachádza žiadnu chybu. Nakoniec si stiahne aktuálne satelitné dáta. Aj tam to je.
Problém je so slnečnou konštantou. Množstvom energie, ktoré dopadá na jednotku plochy za sekundu. V princípe to nie je ani konštanta, počas jedenásťročného slnečného cyklu sa trochu mení. Približne o jedno promile. Teraz je však o celé percento vyššia.
Elegantne by to vysvetlilo vlnu horúčav. A znehodnotilo prakticky všetko, čo sme sa o Slnku zatiaľ naučili.
V hlave mu zazvoní alarm. Spomenie si na dávny, obskúrny článok. Jeho autor mal revolučné myšlienky, vedecká komunita ich ale nikdy nebrala úplne vážne.
Po chvíľke googlenia sa mu objaví na obrazovke. Keď ho laserová tlačiareň vypľuje, vezme zopár zvýrazňovačov. Vracia sa do vysokoškolských čias. Študuje rovnice, potlačený papier hýri farbami.
Začína mu to dávať zmysel. Hoci úplne jasné to zatiaľ nie je. Potrebuje viac dát.
Rýchlo do seba nahádže jedlo z mikrovlnky. Pozrie na hodinky, prepočíta časové pásma. Vytočí dlhé číslo.
„Hallo, Matthew Petrick speaking.“
„Tak nič, ja som volal Mateja Petríka ale asi ma prepojili na niekoho úplne iného.“
„Kto je tam?“ v jeho prízvuku je cítiť, že rodným jazykom už dlho nehovoril.
„Možno aj tvoj spolubývajúci z internátu,“ Jurajovi mysľou behajú spomienky na hektolitre spoločne vypitého piva.
„Ďuro, to si ty? A ozývaš sa len tak? Už dávno sme si nevolali.“
„No, v skutočnosti mám jednu prosbu. Počul som, že na univerzite máte nový detektor neutrín.“
„Hej, máme. Dáva ale nejaké divné výsledky, technici sa snažia nájsť chybu.“
„Vedel by si mi poslať aj tie chybné dáta? Potrebujem si overiť jednu teóriu.“
„Nerobí mi to problém. Ale upozorňujem ťa, nakoniec tam tú poruchu nájdu. Nekupuj si ešte frak na preberanie nobelovky,“ zakončí salvou smiechu.
O pár minút cinkne e-mail. V prílohe je Matejov súbor. Vyextrahuje z neho namerané hodnoty. Vloží ich do počítačového modelu Slnka, ktorý si vyrobil na základe prečítaného článku. Spustí simuláciu.
Pohľad na indikátor postupu ho znechutí. Odhadovaný čas výpočtu je približne týždeň. Vytočí iné, teraz už miestne, číslo.
„Čau, Ďuro. Ešte stále ma bolí hlava od Silvestra. Na pivo s tebou dnes nepôjdem,“ ozve sa ďalší bývalý spolužiak.
„Však to po tebe ani nechcem, ty ochľasta. Ako je vyťažený ten váš superpočítač?“
„Sú dovolenky, nič tam teraz nebeží.“
„Hodinka pre mňa by sa nenašla? Pokiaľ možno, bez zbytočných formalít.“
„V pohode, aspoň sa mikročipy trochu precvičia.“
Prístupové údaje sa mu objavia prakticky okamžite. Natiahne model do mašiny, odštartuje program. Indikátor postupu sa hýbe oveľa rýchlejšie.
Výpočet skončil. Pozrie na výsledok. Zanadáva. Chvíľu sa nervózne prechádza po miestnosti. Znovu všetko skontroluje. Tresne päsťou do stola. Vychrlí vulgárnejšie nadávky.
Ešte jeden telefonát. Návšteva internetovej stránky. Vytiahne z peňaženky kreditku, aby objednávku rovno zaplatil.
Vyberie z mobilu pracovnú SIM. Spolu so vstupnou kartičkou ju uloží do zásuvky stola. Vchodové dvere zvonku len zabuchne.
***
V obchode s alkoholom kúpi fľašu šampanského. Francúzsky originál. V lahôdkach naplní košík dobrotami. Nechá kvetinárku uviť obrovskú kyticu.
„Katka, deti, ideme na tri dni do Tatier!“ máva čerstvo zakúpeným poukazom.
„Ale ja musím zajtra do práce,“ vzdoruje manželka.
„U šéfky som ti vybavil voľno. Mala si množstvo nadčasov z pred Vianoc. Jeden deň tam bez teba vydržia. Potom je už víkend. Deti majú ešte prázdniny.“
„A čo vlastne slávime? Narodeniny mám v júli, meniny som mala nedávno a výročie nášho sobáša je v júni,“ prekvapená Katka preberá kyticu.
„Nemôžme si urobiť oslavu len tak? Vychutnať si pocit, že sme spolu a máme sa radi.“
***
Deti unavené celodennou turistikou spia vo vedľajšej miestnosti.
Dve navzájom prepletené nahé telá ešte dychčia vzrušením.
Juraj chytí Katku za ruku. Nahmatá snubný prsteň. Cíti kúsok uhlíka stlačeného vysokým tlakom. Klenotník z neho vybrúsil malé, žiarivé Slnko. Stalo sa symbolom začiatku ich spojenia. A bude aj pri jeho konci. Tma milosrdne skrýva vlhkosť v jeho očiach.
„Keď si si vtedy pokľakol, najskôr som si myslela, že si len potrebuješ uviazať šnúrku,“ manželka sa ticho zasmeje. „Až potom som si všimla tvoj psí pohľad a krabičku s prsteňom,“ pritúli sa k nemu.
***
V pondelkové ráno sa Juraj objaví na balkóne ešte pred východom Slnka. Ani v tielku a trenírkach mu nie je zima, vlna horúčav pokračuje.
Neobratne sa snaží zapáliť si cigaretu. Naposledy to párkrát skúsil na vysokej. Vdýchne do seba prvý dym, rozkašle sa. Potlačí reflex a cigaretu nakoniec dofajčí. Ruky sa mu prestanú triasť.
Nad obzor sa vznesie žiarivý kotúč.
„Vstávame!“ volá smerom do domácnosti.
***
Tesne po raňajkách mu zapípa mobil.
Ak bol jeho model správny, a nemá žiadny dôvod o tom pochybovať, práve v tomto okamihu sa Slnko zmenilo na supernovu. Znamená to, že za pár sekúnd vyžiari asi toľko energie, ako vyprodukovalo za celú doterajšiu existenciu.
Približne o osem minút dosiahne energetická vlna Zem. Nič jej nedokáže odolať. Planéta zanikne.
Keď mu pred rokmi jedna staršia Rómka prorokovala, že ho raz zabije jeho láska, skoro zabil on ju. Bol čerstvo ženatý.
„Pôjdem chvíľku s vami, dnes sa do roboty neponáhľam,“ rodina sa čuduje, prečo takúto banálnu vetu sprevádzajú slzy.
Martin Chabada
Banskobystričan srdcom a rodiskom, Bratislavčan rozumom a bydliskom. Hoci čítať sa naučil už v škôlke a zamedzenie prístupu ku knihám považuje za mučenie, až na prahu päťdesiatky zistil, že okrem INPUT-u treba aktivovať aj OUTPUT.
Diskusia
Veles
Tá téma z MÚZY sa mi tiež páčila, aj mám odložený jeden alebo dva pokusy, raz ich snáď dokončím. Napísané to bolo dobre, nevšimol som si žiadne chyby. Bolo to ale dosť krátke a ten sci-fi prvok tam bol naozaj maličký. Možno si to mohol skúsiť rozšíriť ešte, napríklad pridať začiatok apokalypsy? A tak mi napadá, čisto zo zvedavosti, či si ju neposlal aj do MÚZY? Teda minimálne tému a ich rozsah to spĺňa, možno sa len mýlim :)
02.07.2023
Tá téma z MÚZY sa mi tiež páčila, aj mám odložený jeden alebo dva pokusy, raz ich snáď dokončím. Napísané to bolo dobre, nevšimol som si žiadne chyby. Bolo to ale dosť krátke a ten sci-fi prvok tam bol naozaj maličký. Možno si to mohol skúsiť rozšíriť ešte, napríklad pridať začiatok apokalypsy? A tak mi napadá, čisto zo zvedavosti, či si ju neposlal aj do MÚZY? Teda minimálne tému a ich rozsah to spĺňa, možno sa len mýlim :)
02.07.2023
Martin Chabada
V Múze poviedka súťažila, skončila na zdieľanom 2.-5. mieste. Zverejnená ale nebola, čo spĺňa podmienky tejto súťaže (konzultované aj s B.T. Niromwell). Dal som ju sem, aby som získal viac spätnej väzby.
Nevylučujem, že z toho raz vznikne aj niečo dlhšie.
02.07.2023
V Múze poviedka súťažila, skončila na zdieľanom 2.-5. mieste. Zverejnená ale nebola, čo spĺňa podmienky tejto súťaže (konzultované aj s B.T. Niromwell). Dal som ju sem, aby som získal viac spätnej väzby.
Nevylučujem, že z toho raz vznikne aj niečo dlhšie.
02.07.2023
MartinB
Nebolo to zlé. Len trochu predvídateľné bez nejakého úderu, vďaka ktorému by som si povedal, že to malo cenu čítať. V pasážach bez dialógov na mňa príliš veľa krátkych viet pôsobilo mierne rušivo, tam by som medzi to odporúčal sem tam vložiť nejakú zložitejšiu vetu, pôsobilo by to literárnejšie. A možno aj vďaka tomu som si k hrdinovi nevybudoval nejaký výraznejší vzťah. Moja reakcia bola len ako tie krátke vety - Slnko vybuchlo. Hrdina zomrel. Okej. Napriek tomu to vidím na také 2-5 miesto v tomto kole.
02.07.2023
Nebolo to zlé. Len trochu predvídateľné bez nejakého úderu, vďaka ktorému by som si povedal, že to malo cenu čítať. V pasážach bez dialógov na mňa príliš veľa krátkych viet pôsobilo mierne rušivo, tam by som medzi to odporúčal sem tam vložiť nejakú zložitejšiu vetu, pôsobilo by to literárnejšie. A možno aj vďaka tomu som si k hrdinovi nevybudoval nejaký výraznejší vzťah. Moja reakcia bola len ako tie krátke vety - Slnko vybuchlo. Hrdina zomrel. Okej. Napriek tomu to vidím na také 2-5 miesto v tomto kole.
02.07.2023
Kasiopejka
Poviedka ma hneď od prvej vety zaujala. Mala zaujímavý nápad, aj bola celkom dobre napísaná, ale…presne ako píše MartinB, aj mňa najviac vyrušovali krátke vety. Takisto mi do očí udrelo “ z pred”Vianoc, namiesto “spred”. Škoda, že poviedka viac negradovala, že sme sa nedozvedeli, v akých mučivých pocitoch sa zmieta hlavný hrdina, čo sa mu premieta v hlave. Možno sa mohol pokúsiť ešte niečo zúfalo spraviť. Takisto mohli byť detailnejšie popísané posledné chvíle s jeho rodinou. Poviedka mala vačší potenciál, koniec mohol byť dramatickejší, ale inak fajn.
04.07.2023
Poviedka ma hneď od prvej vety zaujala. Mala zaujímavý nápad, aj bola celkom dobre napísaná, ale…presne ako píše MartinB, aj mňa najviac vyrušovali krátke vety. Takisto mi do očí udrelo “ z pred”Vianoc, namiesto “spred”. Škoda, že poviedka viac negradovala, že sme sa nedozvedeli, v akých mučivých pocitoch sa zmieta hlavný hrdina, čo sa mu premieta v hlave. Možno sa mohol pokúsiť ešte niečo zúfalo spraviť. Takisto mohli byť detailnejšie popísané posledné chvíle s jeho rodinou. Poviedka mala vačší potenciál, koniec mohol byť dramatickejší, ale inak fajn.
04.07.2023
Martin Chabada
Poviedku som zámerne koncipoval vo forme “nič sa nedá robiť”, pretože na tému rôznych “Armagedonov” , kde sa hrdina snaží zachrániť svet (a občas sa mu to aj podarí), bolo už napísané veľa.
Preto je hlavnou postavou vedec, ktorý si plne uvedomuje, čo sa bude diať a jeho úlohou je nechať si to pre seba, aby posledné chvíle jeho blízkych prebiehali dôstojne.
Krátke vety. Keď som začal písať, používal som dlhé vety až do tej miery, že sa to ťažko čítalo. Preto som prešiel na krátke. Uvedomujem si, že to občas preženiem.
05.07.2023
Poviedku som zámerne koncipoval vo forme “nič sa nedá robiť”, pretože na tému rôznych “Armagedonov” , kde sa hrdina snaží zachrániť svet (a občas sa mu to aj podarí), bolo už napísané veľa.
Preto je hlavnou postavou vedec, ktorý si plne uvedomuje, čo sa bude diať a jeho úlohou je nechať si to pre seba, aby posledné chvíle jeho blízkych prebiehali dôstojne.
Krátke vety. Keď som začal písať, používal som dlhé vety až do tej miery, že sa to ťažko čítalo. Preto som prešiel na krátke. Uvedomujem si, že to občas preženiem.
05.07.2023
Hieronymus
Nj, krátke vety ma tiež najprv rušili, ale potom som si zvykol. Inak mi to pripomínalo veľmi, veľmi, veľmi zrezané Dont look up, čo nie je zlé, ale na tak malom priestore sa z toho nedá veľa vytrieskať. Pasáže s telefonátmi by som vyhodil, nemajú žiadny význam a dal by som viac scén s rodinou. Inak je to dobre, čítalo sa to ľahko.
08.07.2023
Nj, krátke vety ma tiež najprv rušili, ale potom som si zvykol. Inak mi to pripomínalo veľmi, veľmi, veľmi zrezané Dont look up, čo nie je zlé, ale na tak malom priestore sa z toho nedá veľa vytrieskať. Pasáže s telefonátmi by som vyhodil, nemajú žiadny význam a dal by som viac scén s rodinou. Inak je to dobre, čítalo sa to ľahko.
08.07.2023
Ray Janonoff
Za mňa tak akurát všetkého, možno ešte pár slov upokojenia medzi nadávkami a objednaním pobytu. Tiež by som upresnil miesto turistiky, len tak, aby čitateľ vedel, čo stojí za poslednú cestu:)
Krátke vety som si ani veľmi neuvedomil a ak, tak nevadili.
Aj mne to pripomínalo Dont look up, akurát tu bol o dosť kratší čas, takže je pochopiteľné, že sa hrdina nesnažil nič riešiť.
10.07.2023
Za mňa tak akurát všetkého, možno ešte pár slov upokojenia medzi nadávkami a objednaním pobytu. Tiež by som upresnil miesto turistiky, len tak, aby čitateľ vedel, čo stojí za poslednú cestu:)
Krátke vety som si ani veľmi neuvedomil a ak, tak nevadili.
Aj mne to pripomínalo Dont look up, akurát tu bol o dosť kratší čas, takže je pochopiteľné, že sa hrdina nesnažil nič riešiť.
10.07.2023
Martin Hlavňa
Nesúhlasím s tým, že by poviedka pripomínala Don''t look up, pretože tam bola premisa to, že vedcom ľudia nechceli veriť. Tu sa vedec rozhodol svet s neodvratnou katastrofou neobťažovať... takže podľa mňa nápad, téma aj originalita super. Prvé vety boli super a chytil som sa na "háčik". Hlavne to úvodné odhalenie, že je teplo a je druhý január vzbudilo pozornosť. Najväčším kameňom úrazu poviedky bol pre mňa krátky rozsah. Viem, že MÚZA má len 10 000 znakov, ale bolo by fajn, kebyže to pred poslaním do FP trochu upravíš a doplníš detaily, ktoré sa do mikropoviedky nezmestili. Osobne by bolo podľa mňa fajn sa viac ponoriť do Jurajovej mysle a priblížiť jeho pocity. Možno by som pridal časť, kde sa snaží prísť na nejaké riešenie, až kým si neuvedomí, že je proste málo času. Možno trochu vybudovať napätie a krízu aj tým, že bude volať niekomu aby mu to oznámil, ale nakoniec sa na to vykašle - chce si posledné dni užiť s rodinou. Ešte jeden problém mám s poviedkou a to je celková premisa.
ad 1) myslím si, že by na to prišlo viac ako jeden človek na svete a určite by si to všetci nenechali pre seba.
ad 2) o blížiacej sa supernove by sme mohli vedieť asi o niečo skorej. Ale to beriem, že vysvetľuješ tak, že nastala nejaká anomália s ktorou ľudské znalosti ešte nepočítajú.
Inak je to samozrejme super poviedka.
10.07.2023
Nesúhlasím s tým, že by poviedka pripomínala Don''t look up, pretože tam bola premisa to, že vedcom ľudia nechceli veriť. Tu sa vedec rozhodol svet s neodvratnou katastrofou neobťažovať... takže podľa mňa nápad, téma aj originalita super. Prvé vety boli super a chytil som sa na "háčik". Hlavne to úvodné odhalenie, že je teplo a je druhý január vzbudilo pozornosť. Najväčším kameňom úrazu poviedky bol pre mňa krátky rozsah. Viem, že MÚZA má len 10 000 znakov, ale bolo by fajn, kebyže to pred poslaním do FP trochu upravíš a doplníš detaily, ktoré sa do mikropoviedky nezmestili. Osobne by bolo podľa mňa fajn sa viac ponoriť do Jurajovej mysle a priblížiť jeho pocity. Možno by som pridal časť, kde sa snaží prísť na nejaké riešenie, až kým si neuvedomí, že je proste málo času. Možno trochu vybudovať napätie a krízu aj tým, že bude volať niekomu aby mu to oznámil, ale nakoniec sa na to vykašle - chce si posledné dni užiť s rodinou. Ešte jeden problém mám s poviedkou a to je celková premisa.
ad 1) myslím si, že by na to prišlo viac ako jeden človek na svete a určite by si to všetci nenechali pre seba.
ad 2) o blížiacej sa supernove by sme mohli vedieť asi o niečo skorej. Ale to beriem, že vysvetľuješ tak, že nastala nejaká anomália s ktorou ľudské znalosti ešte nepočítajú.
Inak je to samozrejme super poviedka.
10.07.2023
Hieronymus
Jj, Knowing je lepší príklad a tiež súhlasím s tým, čo napísal Martin Hlavňa, že by bolo lepšie, keby to bolo viac rozpísané. Predsa len táto poviedka musela spĺňať iné podmienky v MÚZE a podľa toho bola aj hodnotená. Tu si sa s tým mohol viac vyhrať a škoda, že si tak neurobil.
12.07.2023
Jj, Knowing je lepší príklad a tiež súhlasím s tým, čo napísal Martin Hlavňa, že by bolo lepšie, keby to bolo viac rozpísané. Predsa len táto poviedka musela spĺňať iné podmienky v MÚZE a podľa toho bola aj hodnotená. Tu si sa s tým mohol viac vyhrať a škoda, že si tak neurobil.
12.07.2023
Olex
Ahoj,
postavy mohli byť viac predstavené, keď s nimi máme prežívať koniec sveta, deti vlastne ani nedostali meno. Ešte ma pri čítaní zarazilo toto: /Vychrlí vulgárnejšie nadávky./ To som si hovorila, že ako ja si ich mám vymyslieť? Chápem to, lebo tiež nerada používam vulgarizmy v osobnom živote a ani v literatúre, ale niekedy sa asi musí, by mi tam viac sedelo, keby tam tie nadávky boli. Poviedka sa mi čítala dobre:)
13.07.2023
Ahoj,
postavy mohli byť viac predstavené, keď s nimi máme prežívať koniec sveta, deti vlastne ani nedostali meno. Ešte ma pri čítaní zarazilo toto: /Vychrlí vulgárnejšie nadávky./ To som si hovorila, že ako ja si ich mám vymyslieť? Chápem to, lebo tiež nerada používam vulgarizmy v osobnom živote a ani v literatúre, ale niekedy sa asi musí, by mi tam viac sedelo, keby tam tie nadávky boli. Poviedka sa mi čítala dobre:)
13.07.2023
Drea
Osobne mi príde koniec predvídateľný, ale aj napriek tomu sa mi poviedka páčila. Zaujato som čítala od začiatku do konca. Páčilo sa mi, že hlavná postava nerobila paniku z prichádzajúceho konca sveta. Žiadna záchrana na poslednú sekundu. Tiež sa mi páčila tá časť o tej veštici. Zasmiala som sa.
14.07.2023
Osobne mi príde koniec predvídateľný, ale aj napriek tomu sa mi poviedka páčila. Zaujato som čítala od začiatku do konca. Páčilo sa mi, že hlavná postava nerobila paniku z prichádzajúceho konca sveta. Žiadna záchrana na poslednú sekundu. Tiež sa mi páčila tá časť o tej veštici. Zasmiala som sa.
14.07.2023
Lucika
Mne sa poviedka čítala dobre, nápad bol fajn, ale naozaj to bolo na FP dosť krátke v tom zmysle, že som si nestihla vytvoriť nejaký vzťah k postavám. Dalo by sa to doplniť vnútornými pocitmi a rozpoložením po tom, čo zistil, že ich život sa nadobro skončí.
14.07.2023
Mne sa poviedka čítala dobre, nápad bol fajn, ale naozaj to bolo na FP dosť krátke v tom zmysle, že som si nestihla vytvoriť nejaký vzťah k postavám. Dalo by sa to doplniť vnútornými pocitmi a rozpoložením po tom, čo zistil, že ich život sa nadobro skončí.
14.07.2023
Arcey
Poviedka mala zaujímavý, ale nie veľmi originálny námet. Aj mne vadilo, že si poviedku nevylepšil potom, ako sa umiestnila na pódiovom umiestnenení v Múze. Čakal by som, že skúsiš z toho vytrieskať ešte viac a upravíš či doplníš psichlógiu hlavnej postavy. Na môj vkus to prijal s veľmi stoickim až neuveriteľným pokojom. Moje hodnotenie: 7
31.07.2023
Poviedka mala zaujímavý, ale nie veľmi originálny námet. Aj mne vadilo, že si poviedku nevylepšil potom, ako sa umiestnila na pódiovom umiestnenení v Múze. Čakal by som, že skúsiš z toho vytrieskať ešte viac a upravíš či doplníš psichlógiu hlavnej postavy. Na môj vkus to prijal s veľmi stoickim až neuveriteľným pokojom. Moje hodnotenie: 7
31.07.2023