Sakura
PNP
Vo svetle sviečky sa zablysla čepeľ. Sakura v ruke obracala dýku. Mala drevenú rukoväť. Boli na nej vyrezané ornamenty kvetov čerešne. Uprostred každého bol maličký kameň. Ružový turmalín – jej obľúbený. Dýku zdedila po dedovi, no kvety si na ňu dala spraviť dodatočne.
Vtedy ju brala ako krásny dar po svojom milovanom starom otcovi, ktorý ju vychoval. Mala to byť spomienka naňho, aj keď jeho život skončil s jej pomocou. Nechápala, ako si to mohol urobiť. Takto skončiť svoj život. No teraz... hlavou sa jej preháňalo množstvo myšlienok.
Otočila ju tak, aby v nej videla svoj odraz. Hľadeli na ňu oči plné smútku a nepochopenia. Líca zalepené od maskary, keď jej po nich stekali slzy. A pritom ešte včera vyžarovali radosť a šťastie. Aspoň si to myslela. Avšak to, ako sa k nej Kenji zachoval... to bola posledná kvapka.
Už dlhé roky bola osamelá a nešťastná. Na novom mieste, bez rodiny či priateľov. Nikdy si veľmi neverila, no okolnosti zmeniť nemohla. Spočiatku si myslela, že by tu mohla byť šťastná, no takmer každý deň ju niečo presvedčilo o opaku.
A potom ho spoznala. Na chvíľu sa cítila milovaná. Ale všetko bol len klam. Iba sa s ňou zahrával a jej sebavedomie ešte viac utrpelo, keď ho vtedy prichytila s inou.
Mnohokrát predtým pomyslela na to, že do tohto sveta nepatrí. Nie je tu pre ňu nič. Vedela, čo musí urobiť.
„Ach, je to tak strašne nefér,“ povzdychla si a do očí sa jej začali tisnúť nové slzy.
Spoza nej sa ozvalo mumlanie.
Sakura sa pomaly otočila, dýku pevne zovrela v ruke. Pohľadom preletela túto bezútešnú kobku, ktorú si vybrala na svoj počin. Pred ňou ležal na zemi zviazaný mladík s vlasmi ako uhoľ. Chcel niečo povedať, no ústa mal zalepené. Jeho oči však hovorili za všetko. Bol v nich strach. Nie. Bol úplne vydesený. Ešte nikdy sa tak veľmi o svoj život nebál.
„Kenji, ty si ma k tomu donútil,“ zašepkala a jemu krv stuhla v žilách.
„Mmmmmmm, hmpf...“
„Ticho! Neviem sa sústrediť. Premýšľam, kde to bude najlepšie. Chcem, aby si trpel, ale nie pridlho,“ týčila sa nad ním a s výrazom psychopata sa pohrávala s dýkou.
Snažil sa ju upútať pohľadom, kýval hlavou, akoby prosil, nech to nerobí.
Sakura sa mu na okamih pozrela do očí. To, čo v nich videla, ju na okamih obmäkčilo. No potom si spomenula na to, ako sa jeho prsty ovíjali okolo tej brunetky. Smútok razom vystriedala zlosť.
„Nemal si na to právo! Ja som sa ti otvorila a ty si ma tak hnusne zneužil.“
Zahnala sa. Škrabla ho po líci. Potom sa napriahla na finálny úder.
No nemohla to urobiť. Zastavila sa tesne pri jeho hrudi. Len pár centimetrov od hrotu čepele bláznivo búšilo jeho srdce. Kenji bol neschopný akéhokoľvek pohybu. Úplne zamrzol.
Sakura pred ním padla na kolená. Zdvihla dýku a nastavila si ju oproti očiam. Sledovala svoj odraz a videla, že sa niečo zmenilo. Už necítila bolesť, ktorá ju zožierala zvnútra. Paradoxne, zacítila pokoj.
Bez slova vstala a z dreveného stolíka, na ktorom dohárala sviečka, vzala nožnice a hodila mu ich k nohám. Dá mu voľnosť, no nesmie jej prekaziť to, na čo sa chystá.
„Mrzí ma to. Odpusť.“
Sakura ani nepípla, keď sa dýka spojila s jej srdcom. Ruka, ktorá doteraz pevne zvierala rukoväť sa náhle ochabnuto spustila vedľa tela.
Kenji vydal zo seba tiché zastonanie.
So slabým žuchnutím sa zviezla na zem.
***
Sakura otvorila oči. Silné oslepujúce svetlo ju však prinútilo znova ich zavrieť. Po pár žmurknutiach si privykla, a keď zbadala, kde sa nachádza, nemohla vyjsť z úžasu.
Bola v lese. Slnečné svetlo presvitalo pomedzi stromy. Cítila vôňu kvetov a lesných plodov. Nepoznala to tu, no ovládol ju pocit, že je doma.
„Kde to som?“
Vtom za sebou začula prašťanie, rýchlo sa obzrela a videla, ako k nej kráča... Strom?
„Sakura,“ prehovoril hromovým hlasom. „Tak si na to predsa len prišla.“
„P-prosím?“ spýtala sa nechápavo.
„Nedostala si môj odkaz?“
Keď videl jej zmätený výraz, dodal: „Ach, asi sa k tebe nedostal. No to nevadí. Možno by si na to skôr či neskôr prišla sama. Hlavne, že si mala dýku.“
„H?“
„Sakura, to som predsa ja, dedo Akari,“ usmial sa a ona, nevedno prečo, si všimla podobné črty s jej starým otcom.
„A-ale ako je to možné?“
„Naše duše do toho sveta nepatrili. Kedysi dávno, bolo naše pokolenie prekliate, aby sme žili život plný trápení. Ale, ako každé kúzlo, aj toto malo svoje zadné dvierka. Dýka. Tá nám mohla umožniť vrátiť sa do našej pravej podoby.“
Sakura sa zamračila. Ešte nič nechápala no srdce jej napovedalo, že je tak, ako vraví Akari.
„Poď, najskôr sa zoznám s domovom, no potom musíš prejsť premenou. A s tou ti pomôže jedine Ichika.“
Sakura chytila jeho drevenú ruku a pocítila niečo, čo nikdy predtým. Nekonečné šťastie.
Teraz pochopila, že význam svojho mena nemala len tak.
Naozaj do tohto sveta patrila.
Lucika
Písanie je moja vášeň
Diskusia
Hieronymus
Neviem, čo je výraz psychopata, neviem si to úplne predstaviť, ale inak veľmi fajn.
28.05.2023
Neviem, čo je výraz psychopata, neviem si to úplne predstaviť, ale inak veľmi fajn.
28.05.2023
Olex
Ahoj, myslím, že dramatizácia okolo zviazaného Kenjiho je pre príbeh nadbytočná. Rovnako by som Sakure dopriala iný vstup do mystického sveta než samovraždu. Vyznie to čudne - trápim a prežívam strasti, tak sa zabijem a super, že som to urobila, lebo teraz som niekto výnimočný. Mohla by jej zrazu z pokožky vychádzať vôňa čerešní a z vlasov by jej vypadávali lupienky čerešňových kvetov, a takto by sa postupne dostávala do svojho sveta. Ešte by som ocenila vysvetlenie, čo v našom svete robila, napr. bola zvedavá na ľudí, ale sklamali ju atď. Inak za taký krátky čas si sa pohrala so slovíčkami krásne. Aj námet poviedky sa mi veľmi páči.
28.05.2023
Ahoj, myslím, že dramatizácia okolo zviazaného Kenjiho je pre príbeh nadbytočná. Rovnako by som Sakure dopriala iný vstup do mystického sveta než samovraždu. Vyznie to čudne - trápim a prežívam strasti, tak sa zabijem a super, že som to urobila, lebo teraz som niekto výnimočný. Mohla by jej zrazu z pokožky vychádzať vôňa čerešní a z vlasov by jej vypadávali lupienky čerešňových kvetov, a takto by sa postupne dostávala do svojho sveta. Ešte by som ocenila vysvetlenie, čo v našom svete robila, napr. bola zvedavá na ľudí, ale sklamali ju atď. Inak za taký krátky čas si sa pohrala so slovíčkami krásne. Aj námet poviedky sa mi veľmi páči.
28.05.2023